Vidíme to všade.
Blbci a hlupáci mávajú popieranie vedeckých výskumov v povahe vlastne vždy, preto že neznesú ten pocit, že niekto iný vie viacej ako oni. Najhoršie ich škrie fakt, že ten, kto vie viac, sú vlastne všetci ostatní.
Horšie je , keď sa kvôli rôznym pochybným zámerom pustia do spochybňovaniu vedy osoby inak inteligentné. To sa už potom volá vychcanosť, a dôvodom, prečo vedu spochybňujú inteligenti, sú väčšinou peniaze a vidina ziskov, moci a dôležitosti.
Veda a pravda sa ale klamať dlhodobo nedá.
Akokoľvek zdanlivo logicky je blbosť obhajovaná, stále zostáva blbosťou.
Kúpele Bojnice od svojho vzniku ešte v praveku v podstate až do 20 storočia stagnovali, slúžili len záujmom majiteľov Bojnického panstva.
Rozmach zaznamenali až po začiatku podnikania firmy Baťa na Hornej Nitre medzi svetovými vojnami.
Baťovci postavili veľkú fabriku na obuv na zelenej lúke v Baťovanoch - dnešnom Partizánskom. Zároveň sa rozvinula aj firma na spracovanie koží na obuvnícke usne v neďalekých Bošanoch - neskôr známa ako Koželužne Bošany.
Firma Baťa bola známa svojim holistickým (všetkozahrňujúcim) prístupom k budovaniu spoločnosti - brali ich ako komplex , okrem výroby aj z pohľadu sociálnej, zdravotnej a kultúrnej starostlivosti o pracujúcich, aby si mohli vyberať tých najlepších pracovníkov, technikov a riadiaci personál. Je všeobecne známe, že Baťa pre svojich robotníkov staval celé štvrte obytných domov so škôlkami, školami, nemocnicami a podobne. V tom ponímaní podnikania ako celku boli pre firmu Baťa strategické aj pomerne blízke Bojnice, ako miesto oddychu, liečenia a rehabilitácie pre personál firmy.
O termálnych zdrojoch v susedných Veľkých Bieliciach pri Baťovanoch ,ležiacich nepozorovane v hĺbke, vtedy ešte nikto poriadne netušil.
Preto Kúpele Bojnice firma Baťa kúpila, zrekonštruovala ich. Od vtedajších štátnych orgánov si firma doslova "vydupala" zákonnú klasifikáciu Bojnických termálnych vôd ako liečivých termálnych vôd, hoci v skutočnosti majú mineralizáciu len okolo 700 miligramov minerálov na liter.
Na druhej strane u nás sa od počiatku vedeckého kúpeľníctva považovali za oficiálne skutočne liečivé vody len tie, ktoré mali obsah minerálov viac ako 1000 miligramov minerálov na liter, teda viac ako 1 gram.
 |
| Ilustračný obrázok vrtu s prelivom vody ,z internetu |
Rozmach kúpeľov sa počas II. svetovej vojny opäť pribrzdil, a po roku 1948 boli Kúpele Bojnice , tak aj Novácke Uhoľné bane, aj Koželužne Bošany ,všetky väčšie podniky štátom znárodnené - patrili teda štátu a zároveň všetkým občanom novej Česko-slovenskej republiky.
Súdruhovia vo vláde budujúci socializmus a komunizmus boli kadejakí, ale prevažne to neboli úplní hlupáci. Bystrejší súdruhovia v Ústrednom Výbore KSČ a KSS tiež chodievali do kúpeľov v Piešťanoch alebo Čechách, a tiež vedeli o veľkom význame ťažby uhlia pre energetiku pre účely rozvoja industrializácie poľnohospodárskeho Slovenska.
Uvedomovali si, že by tu mohol byť potencionálny problém - sociálno ekonomický konflikt medzi záujmami socialistických pracujúcich o rekreácie a kúpeľnú liečbu , a záujmom Československa na výrobe elektriny pre novobudované Chemické Závody Nováky a nového závodu na výrobu hliníka v nepríliš vzdialenom Svätom Kríži - toť za hrebeňom hôr. O elektrinu mali záujem samozrejme aj bývalé Baťove Závody v neskôr premenovanom Partizánskom.
Bolo treba riešiť zásadné otázky -
- V akom vzájomnom a hydrogeologickom vzťahu sú Kúpele Bojnice a Novácke uhoľné ložisko?
- Môžu Novácke bane ohroziť kúpele Bojnice a naopak - môžu Kúpele svojimi prameňmi ohroziť Nováckych baníkov?
Súdruhovia geológovia, tí najlepší z najlepších vo svojom odbore, boli preto vlasťou a stranou povolaní, aby vyriešili či jeden dôležitý socialistický podnik nemôže mať po geologickej stránke škodlivý vplyv na iný dôležitý socialistický podnik.
Súdruhovia chceli vedieť pravdu ako to vlastne je, preto že nepotrebovali žiadne "prúsery" a chceli v Bojnických kúpeľoch rekreovať aj ťažko pracujúcich haviarov z bane v Novákoch, Cígli a Handlovej.
Na druhej strane potrebovali objektívne vedieť, či by štátne bane mohli ohroziť štátne kúpele.
Jednoducho povedané, potrebovali zistiť, či môžu oba štátne podniky spoluexistovať vedľa seba.
Obaja riaditelia - aj súdruh riaditeľ baní aj súdruh riaditeľ kúpeľov Bojnice chodievali na "koberček" na krajský či celoštátny výbor strany.
Najprv si súdruhovia zavolali profesora Hynie, v tom čase už starého pána na dôchodku, ako najväčšieho odborníka na termálne pramene v celom Československu, nech sa pozrie, čo si o problematike myslí odborník.
Profesor Ota Hynie bol špičkovým odborníkom na kúpele a termálne pramene najmä v Česku a na Morave, a tiež bol odborníkom na Piešťany na Slovensku hlavne v medzivojnovom období.
Z jeho práce je zrejmé, že kvôli vtedajšej slabej geologickej preskúmanosti -ako ložiska uhlia tak aj Bojnických kúpeľov- nechcel veľmi riskovať s nejakými jednoznačnými závermi.
Popísal to čo existovalo, pomeral pramene a staršie vrty, teploty, zloženia vody a prietoky, skúmal prírodné termálne jazierko.
Dal vyčerpať prameň Jazero, pri ňom dal urobiť pár desiatok metrov hlboké či skôr plytké vrty na preskúmanie geológie. Nakreslil schému o teoretickej polohe uhlia v súvrství hornín a bojnických teriem, plus pri prameni Jazero nakreslil pár schematických rezov a nakoniec napísal opatrné stanovisko.
Vyjadril sa v tom zmysle, že by mohol byť nejaký súvis medzi vyliatím minerálky z jednej poruchy v Bani 1 a bojnickým pramenišťom, a že by bane teoreticky mohli priblížením k Bojnickým kúpeľom spôsobiť nejaké problémy. Nemal však dostatok dát, a sústava hlbokých vrtov v Bojniciach ani okolo Bojníc ešte nebola, bolo tam len pár veľmi plytkých vrtov, ktoré usporiadaní vrstiev v hĺbkach nič presnejšie nehovorili. Mylne sa napríklad domnieval (čo je z jeho hypotetického rezu ložiskom zrejmé), že smerom k Bojniciam sa uhoľný sloj "ponára" až do hĺbky 700 metrov, o čom dnes vieme, že to nie je pravda. Mýlil sa, preto že nemal dostatok dát z vrtov a žiadne hlboké vrty v tej dobe v tom rajóne ani neexistovali, ale musel "uvariť" nejaký vedecký záver "z vody" a musel byť opatrný, naznačiť, že problematiku je potrebné riadne preskúmať.
Opatrnosť profesora Hynie bola na mieste, a múdry človek s jeho vzdelaním a praxou v podstate musel v danej dobe napísať nejednoznačné - obojaké otvorené stanovisko so zadnými dvierkami.
Je dobre si uvedomiť v akej dobe profesor Hynie stanovisko skúmal a písal - bola prvá polovica 50tich rokov, v komunistickom Československu zúrili politické čistky a súdne monsterprocesy, ktoré často končili rozsudkami smrti, alebo doživotiami v lágroch pre domnelých záškodníkov, špiónov a buržoázne živly.
V Sovietskom zväze súdruh Stalin a jeho masoví vrahovia ako Ježov, Jagoda, a iní posielali každoročne státisíce kusov "čerstvého mäsa" do gulagov na Sibíri, kde ľudia v ťažkej práci pri stavbách BAM a v baniach hynuli ako muchy.
Aj Československo malo pár podobných zariadení v uránových baniach na Příbramsku a Jáchymově. Profesor Hynie nechcel urobiť chybu, lebo v prípade chyby by pred dôchodkom v lepšom prípade skončil ako trestanec v bani na urán s dvadsaťročným trestom, čo by asi neprežil.
Preto napísal to, čo napísať musel.
Začiatkom 60tich rokov jeho posudok vyšiel v niekoľko sto stranovej knihe o všetkých dovtedy známych kúpeľoch v Československu. Bojniciam v nich venuje profesor Hynie 10 strán.
O toto stanovisko profesora Hynieho sa dodnes opiera dezinformačná hoaxová kampaň kúpeľov Bojnice, preto že sa nádejajú, že po skončení baníctva by sa mohli dostať k vode z vrtu Š1 NB II., a že obmedzené poznatky z 50tich rokov 20 storočia sú aktuálnejšie, ako nasledujúcich 50 rokov výskumov s modernými prostriedkami.
Ku kúpeľom Bojnice sa Profesor Hynie už nikdy nevrátil.
To však už nastupovala nová generácia mladých geológov, politická situácia sa ukľudnila, lágre v československu zrušili, politických väzňov rehabilitovali a prepustili, preto že tavárišč Stalin sa už pražil v pekle alebo zabudnutí, či čo to vlastne majú na onom svete za trestnú inštanciu pre duše ateistov po smrti.
Na Hornej Nitre sa začalo intenzívne vŕtať do zeme, preto že mladí schopní geológovia s praxou presvedčili súdruhov na krajských štátnych a ústredných výboroch KSČ, že inak ako s vrtnými súpravami sa otázky ležiace hlboko v zemi nedajú vyriešiť, čo platí v geológii dodnes.
Behom jednej desiatky rokov sa geológom a hydrogeológom podarilo nazbierať veľké množstvá dát a už v 60tich rokoch geológ Urban presvedčivo na základe vedeckých výsledkov vrtného prieskumu, rozborov vody a ostatných hydrogeologických postupov vyhlásil, že na základe veľkých rozdielov v chemickom zložení vody z údajného "prievalu" v Bani 1 v Novákoch v žiadnom prípade nemôže mať táto voda súvis s Bojnickými termálnymi prameňmi, ani znižovaním ich výdatnosti.
Vyvrátil hypotetickú úvahu pána prof. Hynie o možnom súvise vody v uhlí s vodou v kúpeľoch v celom rozsahu.
Súčasne prebiehal rozsiahly vrtný výskum aj v Kúpeľoch Bojnice samotných. Ešte v 70tich rokoch 20. storočia boli navŕtané nové zdroje termálnej vody v kúpeľoch hydrogeológom Dr. Ondrejom Frankom, preto že zo starých prameňov kde vytekala voda prirodzene na povrch, sa voda na liečebné účely kvôli hygienickým predpisom zachytávať nemôže a vlastne ani nesmie .
O. Franko sa spolu s plejádou kolegov venoval problematike vzájomných vzťahov prameňov v Bojniciach a okolí aj v čase, keď bola prvý krát navŕtaná termálna voda aj v chotári obce Koš vrtom Š1 NB . Robili sa rozsiahle pozorovania a čerpacie skúšky či vrt v Koši môže ovplyvniť 7 kilometrov vzdialené pramene Kúpeľov Bojnice.
V roku 1994 sa robila dlhodobá skúška výdatnosti termálnej vody z vrtu Š1 NB II, keď sa na 14 mesiacov otvoril ventil na vrte naplno, a 14 mesiacov bez prestávky z neho striekalo 22 - 20 litrov horúcej vody každú sekundu, pričom sa každodenne kontrolovali všetky vrty v Bojnických kúpeľoch a v ich okolí- v Opatovciach nad Nitrou.
Spočítajte si to - každú sekundu 22 litrov vody valiacich sa z vrtu. To je 1320 litrov vody za minútu. Za hodinu je to 79 200 litrov. Za deň je to 1 900 880 litrov, teda takmer dva milióny litrov. Olympijský plavecký bazén má objem 2500 kubíkov vody, teda každý deň by bol takým prietokom napustený horúcou vodou do troch štvrtín jeden olympijský bazén.
Za rok , teda 365 dní vytieklo z vrtu Š1 NB II 693 500 kubíkov termálnej vody , za 14 mesiacov teda 807 500 kubíkov vody , čo je viac ako trištvrte milióna ton horúcej vody.
A čo myslíte, zahýbal 14 mesiacov naplno otvorený vrt s prameňami a vrtmi v Bojniciach? S ich hladinami alebo tlakmi?
Hladiny vody vo vrtoch v Bojniciach, ich výdatnosti, teploty a zloženie vody sa nijako nepohli ani pri plnom otvorení vrtu Š1NB II na celý rok a dva mesiace, ani dlho po tejto skúške.
Aký iný dôkaz toho, že bazény termálnej vody hlboko pod uhlím a bazén pod Bojnickými kúpeľmi nie sú nijako prepojené, by ste ešte chceli? Dvojročnú skúšku? Päťročnú??
Spomínali sme kolegov O. Franka pri výskumoch termálnych vôd. Boli to zvučné mená, ktoré neskôr prednášali na mnohých kongresoch v zahraničí : A. Biely, M. Brodňan, J.Fides, S. Gazda - všetko poprední hydrogeológovia s bohatou praxou, niektorí napísali aj odborné knihy.
Jeden odborník sa mýliť môže, ale také množstvo znalcov sa už pri rovnakom výsledku pravdepodobne nemýli.
Všetci pre súdruhov na výboroch spoločne potvrdili na základe vedy, že Novácke bane ani svojim vrtom ani baňami kúpele Bojnice nemôžu ohrozí.
Vysvetlili tiež, ako a prečo dochádza a v minulosti dochádzalo k náhlym poklesom a nárastom výdatnosti prameňov v Bojniciach. Môže za to veľkosť ich zberného územia, kde voda pre kúpele Bojnice vsakuje do zeme, ktorá je príliš malá a preto ovplyvniteľná aj malými zmenami.
Hydrogeológovia ale nespali na vavrínoch. Pozorovanie kúpeľných vrtov a vrtov v okolí Bojníc dostali na starosť bane a ich hydrogeológovia.
Zhruba každých desať rokov od navŕtania vrtu Š1 NB a potom vrtu Š1 NB II sa robili ďalšie a ďalšie doplňujúce výskumy - tak ako postupne prichádzali nové technológie a techniky. Odmerali sa napríklad izotopy Síry a Hélia, Argónu v termálnych vodách na zistenie ich vekov - pritom sa prišlo na to, že termálne vody v Bojniciach sa od tých pod Hornonitrianskou kotlinou odlišujú nie len zložením, a úrovňami mineralizácie, ale aj vekom - termálna voda z vrtu pri Laskári a Koši je omnoho staršia, ako tá, čo vyviera v Bojniciach.
Tým bystrejším a pozornejším z čitateľov to teraz dúfam zacvaklo.
Keby boli zdroje termálnej vody v Bojniciach po státisícoch rokov voľného vytekania aj ich novodobého čerpania prepojené - vek vody aj jej zloženie by museli byť prakticky zhodné, alebo by voda v Bojniciach musela meniť zloženie smerom k zloženiu termálnej vody pod Laskárom.
Nič také sa ale nedeje, a ani sa nestalo. Ako je to možné, keď údajný "prieval" vody v Nováckej Bani 1 údajne mohol spôsobiť pokles na jednom prameni?
Vysvetlenie je jednoduché - tie dva zdroje termálnej vody nesúvisia a nikdy zrejme nesúviseli.
Ďalšími výskumami sa v priebehu rokov znovu a znovu potvrdzovalo, že Bojnické a Novácke termy nie sú nijako prepojené, jedná sa o dva systémy, baníci teda vodu nie len že nemôžu Kúpeľom kradnúť ale nemôžu ju ani nijako ohroziť.
Nikto nikoho neuplácal, nikto nikoho nepresviedčal na krivenie vedeckých výsledkov, preto že súdruhovia na výboroch chceli vedieť objektívnu pravdu možností vzájomných ovplyvnení dvoch susedných štátnych socialistických podnikov- štátnych kúpeľov a štátnych baní.
Výsledkom boli čisto vedecké zistenia, a výsledky skúmania hovoria, že žiadne ovplyvňovanie termálnej vody Bojnických kúpeľov zo strany baní nie je, ani nemôže byť.
Potom zrazu pribehne nejaký strojný inžinier, privatizér Kúpeľov a začne do sveta cez médiá vytrubovať, že on tieto výsledky 40 rokov výskumov spochybňuje, preto že podľa neho by tie hydrologické systémy mohli predsa len byť prepojené, začne naznačovať že výsledky výskumov z doby postkomunistickej boli baňami kúpené, objednané, skorumpované...
Je tu ale jeden dôvod, prečo sa skutoční vedci nestávajú predajnými dievkami postávajúcimi na rohu a čakajúcimi na finančnú ponuku objednávateľov.
Každý vedec má svojich konkurentov v danom odbore, ktorí sa "trasú" na jeho miesto vo vedeckej hierarchii. Títo vedeckí konkurenti bedlivo a pozorne čítajú všetky zverejnené oficiálne práce svojho vedeckého soka. Pokiaľ by zistili, že niektorý vedec z ich odboru vedu zámerne sfalšoval, okamžite to vo svojich vedeckých prácach vykričia do celého sveta.
To každý z vedeckej komunity vie, a preto vedci a veda na predaj nie sú a nie je.
Predajný -podplatiteľný vedec by po odhalení skončil, nikto by sa s ním už v danom odbore nebavil, ani hladný pes strážnej služby na Akadémii vied SR by už od neho ani suchú kôrku nevzal.
Preto sú úplatní skutoční vedci prakticky takí vzácni ako himalájsky yeti.
Veľa ľudí o nich hovorí, píšu sa o ňom knihy a články v novinách, ale nikto ho nikdy poriadne nevidel ani neodfotografoval.
Napriek tomu sa čierna ovca občas nájde.
Tí ktorí sa ulakomia na judášskych 30 strieborniakov väčšinou niečo napíšu pre objednávateľa aby dostali svoje groše. Je veľmi príznačné, že tieto svoje "odborné" práce nepublikujú v odborných časopisoch, zborníkoch, ani si ich bežne nenájdete na webe či v internetových odkazoch, hoci pre laika typu strojára môžu znieť ako vedecká práca.
Prečo je to tak?
Preto že veľmi dobre vedia, že "kolegovia" vo fachu by ich roztrhali ako psíci v útulku suchú zajačiu kožku, a vlastne sa možno za svoju "odbornú prácu" takéhoto druhu trochu hanbia.
Zato pseudoodborníci nemajú žiadny problém vyjadrovať sa k čomukoľvek v médiách.
Tak to chodí - prázdny sud najviacej duní.
Pseudovedeckými prácami , ktoré nikdy nevyjdú v žiadnom zborníku a nikdy ich nikto nebude oponovať, zabezpečia len naplnenie objednávky niekoho kto tomu nerozumie. Objednávateľ si zaplatí za sebaklam.
Viac o tejto téme falšovania vedy nájdete tu:
https://invivomagazin.sk/new/skorumpovana-veda-vedecka-gramotnost-a-ako-to-naozaj-vyzera,-ked-nas-vedci-klamu_256.html
Ďalšie podklady
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ota_Hynie
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára