Bane a močiare - ohnisko šírenia biodiverzity na Hornom Ponitrí

Možno ste si v prvom okamihu pomysleli, že biodiverzita je nejaká hnusná choroba, ktorá sa zákerne nepozorovane pomaly rozširuje z bezodných tmavých hlbín močiarov. 

Aké sú Vaše spomienky na močiare? 
Brodili ste sa niekedy po nekonečnom čvachtavom bludisku s čiernou vodou, kde sa nad výbežkami ostrice stále vznáša hmlistý opar, a kde v letnej noci  tamojší orchester obojživelníkov reve do tmy svoje nápevy ako zbor hluchonemých speváčikov?

V takom prípade máte zrejme takzvané nepravé – premietnuté spomienky na to, keď ste sa v spoločnosti rodičov pozerali na filmy z močiarneho prostredia – napríklad na film Král Šumavy, kde boli močiare vykreslené ako fakt hnusné, alebo na film Cesta do pravěku, kde vyzerali močiare tiež dosť odpudivo a nebezpečne.

Skutočných močiarov, ich atmosféru, vôňu, ale aj ich pokoj, si ale z čitateľov užil zrejme málokto, preto že od 18. storočia boli prirodzené mokriny, močiare a trasoviská plánovite postupne meliorované, odvodňované a vysušované. 
Močiare boli činnosťou človeka menené na úrodné polia v blízkosti nív riek a potokov.

 Starší z Vás si ešte určite pamätajú ako boli melioračné práce ešte v 70tich rokoch minulého storočia bežne rozšírené,  skoro každé družstvo JRD si ich dalo robievať štátnym podnikom Meliorácie n.p.
Tak sa stalo, že zamokrené lúky, mokriny , trasoviská, rašeliniská a močiare z našej prírody na 99% vymizli.

Možno si poviete – a čo, však škoda ich nebolo, veď boli hnusné! 
To, aké boli už dávnejšie zničené mokriny, už dnes povedať nevieme – málokto z nás ich videl na vlastné oči, skoro nikto ich nefotil, takže ťažko súdiť, či boli naozaj škaredé, alebo nie. 

Košovská mokraď pri západe slnka. Je hnusná?? (foto RNDr. Bogdan)

   Karta macošského prístupu k mokrinám sa ale v poslednej dobe obrátila, a dnes sú mokrade environmentálnymi organizáciami a ministerstvami v EÚ považované za vzácne lokality , ohniská šírenia inde poškodenej biodiverzity.

 Mokrade sú dnes krajinným prvkom zadržujúcim vodu v krajine, obmedzujúcim jej odtekanie a ochladzujú a zavlažujú zem v období sucha a stúpajúcej teploty. Nemusia sa vám páčiť, ani Vás nikto nebude nútiť, aby ste močiare a mokriny milovali. To nič nemení na fakte, že existujúce a nové močiare sú rajom divokého života hmyzu, rastlín, rýb, obojživelníkov a vodného vtáctva na Slovensku.

Napriek tomu že sa močiare mnohým ľuďom neľúbia, je aj na Slovensku spústa ľudí ktorí  si uvedomujú skryté krásy mokrín, ich dôležitosť a hlavne ich vzácnosť.  Preto je tých pár mokradí, ktoré sme nestihli poničiť v zmysle socialistického hesla „Rozkážeme vetru, dažďu, a príroda nás bude poslúchať!“ v dnešnej dobe označených ako lokality najvyššej ochrany podľa takzvanej Ramsarskej dohody.

Ak si myslíte, že močiare sú hlavne ohniskom rodenia komárov, mýlite sa. Komáre milujú drobné nádržky, kaluže a nádoby so stojatou teplou vodou. Močiare im nevyhovujú - najmä preto, že v močiaroch sa to hemží hladnými živočíchmi, ktoré si rady smlsnú na komárích larvách - to platí pre obojživelníky, ryby aj vtáky. 

Možno vám príde záhadné, ako sa do izolovaných mokrín dostanú rybky. Nevysadia ich tam rybári, ale paradoxne zarybňujú ich vodné vtáky. Ako preletujú z jednej vody na inú, na labkách a nožičkách sa im prilepia oplodnené ikry, a v novej vode zase pri pristávaní a veslovaní odpadnú. 
Preto sa o močiaroch hovorí , že sú ohniskami alebo horúcimi bodmi šírenia biodiverzity - rôznorodosti života. Lebo je tam hotový guláš kypiaci rôznymi formami rastlín a živočíchov.    

Nové močiare dnes prakticky v našej prírode nevznikajú. Našťastie aj pri tomto pravidle je výnimka potvrdzujúca pravidlo:

Košovsko-laskárske mokrade na stredozápadnom Slovensku.  Sú vzácnym a na Slovensku aj pravdepodobne jediným príkladom novovznikajúcich mokradí a močiarov. Vznikajú ako vedľajší produkt podzemného dobývania uhlia v okolí horného toku rieky Nitra.
 Tieto mokrade vznikajúce už 40 rokov  nedávno preskúmali odborníci z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej Akadémie Vied , pracoviska v Nitre.  

Označili ich za veľmi významné útočisko migrujúcich a domácich vodných vtákov, obojživelníkov a cicavcov. Našli pri nich dokonca aj niektoré rastliny, ktoré boli považované za na Slovensku vyhynuté, a hniezdia tu vtáky, ktoré inde nenájdete.   
V súčasnosti napríklad na Laskárskej mokradi zimuje viac ako 40 hlavý kŕdeľ labutí veľkých. 

Záber časti kŕdľa Labutí veľkých pri Laskárskej mokradi

Pri jarnom a jesennom ťahu na Košovsko -Laskárskych mokradiach oddychujú, kŕmia sa a nocujú tisícové kŕdle sťahovavých vodných vtákov. Hornonitrianske mokrade už dávno zaradili do svojho cestovného itinerára , a pravdepodobne kvôli nim pozmenili aj svoje trasy letov zo severu na juh a naopak. 

 Nedávno boli v týchto mokradiach objavené stopy činnosti iných vzácnych živočíchov, ktoré na Hornej Nitre neboli videné viac ako 300 rokov.  
Bobry sa po dvesto rokoch vrátili na Hornú nitru, a našli tu výborné podmienky nie vďaka ekológom, ale paradoxne vďaka baníkom, ktorí sú vraj všeobecne škodliví. 
Všetko zlé je ale vždy na niečo dobré. 
Pokračujúce podzemné dobývanie uhlia Hornonitrianske mokriny ďalej rozširuje v oblasti, ktorej prírodný ráz bol človekom poničený.  

Bobria rodina na brehu Nitry pri Koši nezaháľa ani v zime

Mokraďami vlastne baňa vracia tejto časti rieky Nitra ráz krajiny, v akom sa nachádzala pred 500 a viac rokmi. Otvorením plánovaného 12. úseku sa počíta s rozširovaním rozlohy a tvorbou rôznych typov mokradí . Zatiaľ je ich tu zhruba 40 hektárov. 
    
Banský zákon každej banskej organizácii však ukladá vzniknuté mokrade zasýpať. Popravde banský zákon nepozná mokrade. Hovorí o poklesoch terénu. Pokles terénu sa ale v podmienkach okolia rieky Nitry naplní dažďovou a podpovrchovou vodou, z čoho vznikne vodná plocha - mokraď.

  Zatiaľ sa baníci snažia mokrade pokiaľ možno zachovávať v prirodzenom stave – ponechávajú ich samovývoju. To znamená, že sa tvoria, prehlbujú, zarastajú šachorinou, plnia sa vodou a zase vysychajú. Práve premenlivosť a rôzne typy mokrín vyhovuje vodnému životu najviac. 

  Pokiaľ sa ale v blízkej budúcnosti nepodarí dosiahnuť zosúladenie alebo kompromis medzi jednotlivými ministerstvami, preváži povinnosť napísaná v banskom zákone, preto že z neplnenia dikcie zákonného predpisu môžu hroziť súdne tresty a vysoké pokuty.  

Mokrade vraj vadia letisku, ktoré spadá pod legislatívu Dopravného úradu SR a jeho zákonov, tiež prekážajú niektorým občanom  preto že prichádzajú vznikom mokradí o poľnohospodársku pôdu, čo im väčšinou v skutočnosti nijako významne neuberá na peniazoch, kým dostávajú od baní finančné kompenzácie. To je zase nejaký Zákon o poľnohospodárskej pôde. 
 Keď banská organizácia ukončí svoju činnosť, skončí aj prísun kompenzácii, čo si odškodňovaní zatiaľ určite neuvedomujú.   

Novovznikajúca mokraď pri bývalej obci Koš. Foto Kromková

Budúcnosť nových aj tých  mokradí je preto z pohľadu zákonov a ich vzájomného protirečeniu  stále neistá.
Zatiaľ robia bane všetko pre to, aby sa nové mokrade pokiaľ možno čo najlepšie ochránili. V rámci pilotného programu pre Uhoľné regióny v Transformácii, chceli v spolupráci s odborníkmi SAV a univerzít navrhnúť využívanie mokradí pre pozorovateľov vtákov, vybudovanie náučného chodníka, a vykonať ďalšie opatrenia na zadržiavanie vody v krajine. - napríklad poprepájať časť z nich s miestnymi potokmi. 

Mimochodom, mokriny ako jediné miesto na Hornej Nitre dokázali pri pamätnej bleskovej povodni z roku 2012 , ktorá zaplavila dediny a mestá od Handlovej po Prievidzu, povodňovú vlnu sploštiť natoľko, že škody pod nimi už boli výrazne zmenšené. Tu sa jasne preukázala obrovská schopnosť mokrín absorbovať kvantá vody z prietrží  
            

 Hornonitrianske bane Prievidza sa už viac ako 15 rokov aktívne angažujú v ochrane a využití Novácko-košských mokradí, ako veľmi zaujímavého krajinotvorného prvku na hornej Nitre. V rokoch 2011-2012 spolupracovali bane s Výskumným ústavom vodného hospodárstva Bratislava v rámci programu LIFE+ na riešení zachovania mokradí z pohľadu biodiverzity a uchádzali sa  o financovanie projektu ich využitia z eurofondov. Navrhované riešenie bolo vyhodnotené ako zaujímavé, inovatívne, ale v konečnom dôsledku požiadavka na finančnú podporu nebola akceptovaná.

Veľká vodná akumulácia na okraji obce Starý Koš dnes slúži najmä rybárom. Foto: RNDr. Bogdáň

            Nie tak dávno spolupracovali bane aj s Výskumným ústavom vodného hospodárstva na projekte „Využitie unikátnych mokradí v poddolovanom území Nováky-Koš“. Chceli využiť socio-ekonomický potenciál tejto oblasti. Náučné chodníky možno využívať na vzdelávanie detí a dospievajúcich, fotografi a pozorovatelia vodného vtáctva sa mohli ubytovávať v okolitých obciach.

Hlavným cieľom projektu bol návrh pozitívneho začlenenia mokradí do životného prostredia v obývaných oblastiach Nováky-Koš. Ide  o zachovanie mokradí, ktoré vznikajú na ploche súčasnej nosnej  ťažobnej kapacity 11. poľa ťažobného úseku Nováky, na ploche cca 40 hektárov. Projekt mal vybudovaním náučného chodníka podporiť nielen edukačnú činnosť zameranú na mokrade a okolité životné prostredie, ale jeho súčasťou bol aj návrh na využitie územia ako miesta relaxu a zadržiavania vody v krajine.  

Projekt, ktorý mal ambíciu uchádzať sa o prostriedky z eurofondov v rámci programu LIFE+2013 ale neprešiel do užšieho výberu. 

Baníci sa ale nevzdávajú. 
Možno je čas nadchádzajúcej postupnej konverzie tým vhodnejším časom, keď politici a aktivisti budú ochotnejšie načúvať tým, ktorí tvoria skutočné hodnoty - baníkom. V zmenu hlupákov na inteligentov však nedúfame. 

Pri prípadnom spustení 12 ťažobného úseku do ťažby vzniknú ďalšie, ešte zaujímavejšie mokriny, ktoré budú mať z jednej stany strmé brehy, ako stvorené na hniezdenie príbrežných vtákov. To je zatiaľ hudba budúcnosti. 
   Ak si chcete pozrieť krátke video natočené ku Svetovému Dňu mokrín o Košovsko-Laskárskych mokrinách, kliknite si TU: 

http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12957/147148#2044

Mokré sny o suchom geotermáli na Hornej Nitre

Na februárovom stretnutí o transformácii uhoľných regiónov so zameraním na Hornú Nitru viackrát odznelo odporúčanie, že región by sa ako jeden z pilotných prípadov mal začať orientovať na geotermálne teplo, konkrétne na takzvané suché teplo z hlbín zemskej kôry.

Preto že Spoločné Výskumné centrum neprezieravo hodilo na stôl nepodložené a nafúknuté čísla, tlač sa tejto udičky okamžite chytila a začali tému nafukovať. 

Vraj sa má na Hornej Nitre stavať 110 megawattová alebo 223 megawattová geotermálna elektráreň, ktorá údajne nahradí produkciou úplne čistej elektrickej energie vraj zastaralú uhoľnú elektráreň.

Naozaj?

Podľa novinárov je náš vzor Island, kde sa vyrábajú kvantá lacnej geotermálnej energie z vrtov vyhĺbených do horúcej zemskej kôry. 

Budeme mať teda na Hornej Nitre geotermálne elektrárne ako Islanďania?

Sotva.

Nie že by sme na Hornej Nitre geotermálnu energiu nemali!

Naopak, baníci už pred rokmi začali využívať teplo Zeme na priemyselné účely. Najprv začali geotermálnou energiou ohrievať v zimnom období čerstvý vzduch na vetracej šachte vťahovaný do podzemia, čím sa ušetrili obrovské množstvá uhlia alebo elektriny. 

Neskôr sa začala geotermálna energia využívať na prikurovanie novopostavených skleníkov na pestovanie paradajok, a na ohrievanie vzduchu sa začalo využívať geotermálne teplo odpadnej banskej vody. 

Aj rybia farma v Handlovej a priľahlé skleníky fungujú na banskej vode a z tepla z nej odoberanej. Takú kombináciu ešte nikto v EÚ nevymyslel a nesprevádzkoval, len slovenskí baníci.

Ďalší geotermálny projekt sa chystá na uzavretej bani Cígeľ.

Analýza Spoločného Výskumného Centra Európskej Komisie ktorú prevzali s veľkou mierou neporozumenia informačné médiá,  hovorí o tom, že na Hornej Nitre vraj bude geotermálna elektráreň. 

Vraj bude vyrábať superlacný ekologický elektrický prúd 110  alebo 223 Megawattov.

Tak kde je problém?

Problémy sú v tom, že :

·         Na Hornej Nitre nikto nikdy nevyvŕtal vrt hlbší než 2300 metrov , tie najhlbšie vyrobili baníci, nie kúpele. Čo presne za horniny sú v hĺbke 3 kilometre pod Hornonitrianskou kotlinou, to nevie vôbec nikto. Baníci už na základe geofyzikálnych výskumov GÚDŠ tušia, že tunajšie hlbiny skrývajú mnohé prekvapenia o ktorých v Európskej komisii ani v Kúpeľoch nemajú šajnu.

·         Celková tepelná kapacita Hornonitrianskej Kotliny je podľa doteraz známych poznatkov niečo málo vyše 26 MWtepla. Ako chcete vyrábať 110/223 MW elektriky z nejakých 12 MW zemského tepla, ktoré ešte je v kotline k dispozícii? Zvyšok – okolo 14 MW tepla sa už v kotline využíva.  Zákon zachovania energie sa nedá oklamať nejakým nariadením EU alebo odporúčaním Výskumného Centra . Z jednej jednotky (Watt, Joule) tepla sa dá vyrobiť len maximálne jedna jednotka Watt elektriky.

·         Staršie výskumy uvádzali, že v Hornonitrianskej kotline sú v hĺbke 3000 metrov teploty od 80^oC do 100 ^oC.  Najnovšie vrty však ukázali, že táto teória sa nepotvrdila, a v hĺbke okolo 2300 metrov je teplota vody len niečo nad 50 ^oC, a v hĺbke 3 kilometre to bude okolo 70 ^oC . Ak by sme chceli v Hornonitrianskej kotline suché teplo okolo 100 ^oC musíme vŕtať do 4 kilometrov

·         Z jedného hlbinného vrtu sa na Slovensku dá získať maximálne do 2 – 3 MW_tep tepelnej energie, nie viacej.  Na každý 2 – 3  MW_tep vrt potrebujete vyvŕtať aj jeden takzvaný vtláčací vrt

·         Hlbinné vrty hlboké nad tri kilometre, z ktorých by sa mohlo využívať takzvané „suché teplo“ sú extrémne drahé.  približne každý desiaty z hlbinných vrtov zlyhá /zhavaruje a peniaze (do desiatky miliónov € za 1vrt ) sú vtedy bez úžitku vyhodené.

·         Na plánovaných 230 MW_elektr geotermálnej energie by ste potrebovali aspoň 153 vrtov s hĺbkou nad 3 kilometre . Vrty tým, že by sa ich vŕtalo viacej na neveľkých vzdialenostiach nijako významne nezlacnejú. Povedzne že vyjdú 6 miliónov € jeden kus . To je 918 miliónov len za vrty. Keďže nemáme na slovensku dostatok vrtných súprav schopných vŕtať do takýchto hĺbok , peniaze za vŕtanie by odtiekli do zahraničných vrtárskych spoločností.

·          K tomu si pripočítajte drahé stanice tepených čerpadiel, stanice vysokotlakých vtláčacích čerpadiel, tepelných výmenníkov, turbíny, chladiace stanice a sme razom na nejakých 2 – 3  miliardách € .

·         Keď investície do geotermálnej elektrárne s výkonom 223 MW_el vrazíte niekoľko miliárd, myslíte, že prúd z nej predávaný bude lacný?!?

O problémoch spojených s geotermálnou energetikou sa dočítate viac TU:

http://www.energie-portal.sk/Dokument/geotermalna-energia-vyhodna-cista-ale-aj-nebezpecne-draha-101428.aspx

a tu

http://energia.sk/dolezite/obnovitelne-zdroje/geotermalna-energia-prehlad/0125/

Kvôli všetkému vyššie uvedenému sú  veľké plány Európskej Komisie s využívaním suchého geotermálneho tepla na Hornej Nitre zatiaľ len mokrým snom.