Máme nejaký unikát? Tak si ho obstaviame!

V troch príspevkoch sme písali o histórii a súčasnosti prameňa Jazero v Bojnických kúpeľoch.
Majiteľ alebo skôr súčasný správca Bojnických kúpeľov vo svojich vyhláseniach pre svoju aj verejnú novinovú tlač rád rozpráva o prameni Jazero.
Vyhlasuje, že je unikátne, napríklad na videách na internete, ale aj vo svojich tlačovinách a niektorých časopisoch.

V tomto článku sa pozrieme, ako s unikátom naložili Kúpele podľa svojho vkusu.

Už sme písali v inom príspevku, že prvotným využitím prameňa Jazero bolo máčanie konopí a ľanu, ktoré Bojnickému panstvu prinášalo významné prostriedky. Začiatkom 20. storočia sa z prameňa Jazera začalo ťažiť kúpeľné bahno na kúpeľné zábaly.
 Spočiatku bohatým zásobám bahna určite napomohli výdatné prísuny organickej hmoty z máčania konopí, ktoré však v 20 storočí zrejme ustalo.
Je problém zosúladiť ťažbu bahna a máčanie konopí - ťažba bahna múti vodu čo znehodnocuje konope.
Je nanajvýš pravdepodobné, že močidlá na konope si potom miestni roľníci zriadili o niečo nižšie na výtoku vody z Jazera pod vilou Gabriela.
V knihe o nerastných surovinách Slovenska sa však tiež píše, že prísun liečivého bahna do Jazera, ktorý sa dial a zrejme v menšom meradle deje dodnes vymývaním jemného ílu z flyšového ilovca cestou z hĺbky nahor, v minulosti Jazero zatváral- zmenšoval. Ťažbou liečivého a mierne rádioaktívneho bahna sa teda Jazero do istej miery  pár desiatok rokov udržiavalo "v kondícii".

Zdrojom kúpeľnej vody pre významnejšie odbery sa Jazero stalo až pred druhou svetovou vojnou, keď z neho Baťovci priviedli vodu do Jánovho kúpeľa vo vedľajšom údolíčku.
Stále však Jazero ešte ležalo bokom a skryto od Bojnických kúpeľov vo vedľajšej dolinke.

V roku 1975 Uhoľné a Lignitové Bane postavili pre svojich rekreantov termálny hotel Baník, ktorý  neskôr odovzdali bezodplatne Štátnym kúpeľom Bojnice.

Po privatizácii Bojnických kúpeľov nebolo v Bojnických Kúpeľoch žiadne väčšie ubytovacie zariadenie , než Liečebný dom Baník.
Starý kúpeľ - dnes známy ako Liečebný Dom Mier sa prestavoval a nadstavoval, a tak zahraničných hostí ubytovávali v LD Baník.
Jazero po odvŕtaní vrtu BR2 bolo ponechané viac-menej samovývoju, len okraje obložili stavebnými cestnými panelmi,  termálna voda prúdila z prepadu naspäť do Jazera a okolie zarastalo stromami. Odbery z vrtu boli minimálne.

Mladí ľudia z okolia pochopiteľne vyhľadávali romantické kúpanie zadarmo a tak nijako nepomáhalo ohradenie jazera plotom ani nejaká zákazová tabuľa.
Ako hovorili Bojničania, večerné letné kúpanie mládeže a občasné kúpanie lokálnych bezdomovcov "na Adama" však pravdepodobne urážalo oči zahraničnej klientely ubytovanej v tejto časti hotela Baník.

Tak prišiel čas s "unikátnym" teplým prameňom - Jazerom - vysporiadať sa.
Ako inak - unikátne.

Ako vyzeralo okolie Jazera ešte pred výstavbou LD Baník a rozvojom kúpeľov v roku 1948 sme si ukázali na leteckom zábere tu :

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/historia-termalneho-jazera-bojnice.html

Pozrime sa, ako sa Jazero a jeho okolie vyvíjalo v postupe rokov podľa leteckých a satelitných  záberov:

Letecký záber 2010: Jazero je v poraste vľavo  od okrúhleho LD Baník foto z www.tuzvo.sk

Letecký záber z roku 2015. Porast  okolo Jazera zmizol , Jazero je kol-dokola obmurované múrom s mrežou, nad vrtom BR2 vyrástla vežička a poniže Jazera vyrástla ďalšia vežička so zásobníkom na termálnu vodu. Nad Jazerom sa už rodí ďalšie, omnoho rozsiahlejšie jazierko s reštauráciou na ostrove. Screenshot z www.mapa-mapy.sk

   Jazeru obmurovanie veľmi neprospelo - porovnaním vidno, že jeho hladina zarastá plávajúcimi riasami omnoho viac, než kedysi

Ešte jeden záber z lietadla , tentokrát  z roku 2016 s už napusteným kačacím jazerom nad termálnym Jazerom. foto z www.mapy.cz  

Z predchádzajúcich blogov už vieme, že podľa profesora Hynieho je okolie  termálneho Jazera budované zo sprašových hlín. To je v podstate plastický materiál, ako tuhšia plastelína.
A teraz pozor! Kontrolní otázka:
 Keď na svah zo sprašovej hliny naložíte tisícky ton záťaže vody z nového jazera a novej reštaurácie stane sa skôr alebo neskôr čo?
No predsa stane sa to, že taký svah sa skôr či neskôr začne pohybovať smerom nadol v smere gravitácie! Na našich obrázkoch sú svahy orientované rovno nadol.  Keď sa sprašový svah pohne nadol, v ceste má termálne Jazero.

Z pohľadu unikátnosti termálneho Jazera je interesantný ešte jeden pohľad na vec.
Podľa usadenín travertínu vieme, že prameň  Jazero na svojom mieste leží aspoň tisícku rokov, možno celé tisícročia. Takéto miesta výverov teplých vôd bývali v hlbokej minulosti kultovými miestami, kde sa obetovali predmety, vykonávali sa náboženské obrady. 
Z analógie z podobného termálneho Jazera na Borovej Hore pri Zvolene alebo z travertínovej kopy v Gánovciach vieme, že sa v prehistórii v okolí prírodných výverov teplej vody často nachádzajú archeologické a paleontologické nálezy.

Čo myslíte:
Uskutočnil sa archeologický alebo nejaký iný záchranný výskum pred zmenou terénu a charakteru okolia prírodnej zaujímavosti Termálneho Jazera v Bojniciach?

Správna odpoveď je :
Nie, neurobilo sa vôbec nič, úpravy podľa verejne dostupných informácii neboli konzultované ani s Inšpektorátom Kúpeľov a Žriediel, ani s mestom Bojnice a už vôbec nie s nejakými archeológmi či inými odborníkmi. Len samá amatérčina a svojvôľa postupov.

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/

Ako nakoniec dopadne prameň Jazero v Bojnických Kúpeľoch

Nebudeme chodiť okolo horúcej kaše, a povedzme si to na rovinu - Jazero v areáli Bojnických Kúpeľov dopadne zle, preto že na jeho skaze pracuje kúpeľný biznis.
Jeho zánik je zrejme blízko.
Vyschne ako žaba na slnku.
Nie však z viny baní, ale pre diletantské a nezodpovedné zaobchádzanie Kúpeľov s prírodnými zdrojmi - termálnymi vodami, ktoré patria všetkým.

V tomto blogu si vysvetlíme, ako sa to asi stane a prečo to tak je a bude.
Kedy sa to stane, to presne nevieme, závisí to od mnohých faktorov a pomeru ich vzájomných vplyvov.
Máme k dispozícii viaceré príklady o podobnom scenári zánikov termálnych prameňov aj z nedávnej minulosti  na Slovensku.
 Príčinou "konca" mnohých teplých prameňov na prirodzených prameništiach bolo takmer vždy nadmerné čerpanie termálnych vôd  miestnymi kúpeľmi či novobudovanými akvaparkami z blízkych vrtov.
Ľudia sú jednoducho nepoučiteľní a ochotne sa nechávajú ohlupovať tárajmi, stačí publiku popoťahovať medové motúzy popod nosy a nošteky.

V tomto prípade je čierna budúcnosť prírodného úkazu Jazera pravdepodobne nezvratná. Miestne Bojnické kúpele majú ešte tú drzosť, že zo svojej vlastnej nenásytnosti si bezostyšne dovoľujú obviňovať kilometre vzdialených susedov.  Ako vieme, chmatáci väčšinou vykrikujú: Chyťte zlodeja!, aby odpútali pozornosť od svojich vlastných krádeží.

prameň Jazero v Bojnických kúpeľoch ako sme ho mohli vidieť ešte pred pár rokmi.

Príroda si samozrejme s takýmto nepriaznivým vývojom prameňa termálnej vody poradí, prameň vytryskne po nejakom období urovnania režimu prúdenia podzemných termálnych vôd  niekde inde, ale Kúpele zrejme pár desiatok alebo stovák rokov čakať na suchu asi nedokážu.

Asi sa spýtate, že prečo na suchu? - veď termálnych prameňov je v Bojnických kúpeľoch viacero, a zánik jedného nebude znamenať zánik ostatných.

To je omyl.

Poprední hydrogeológovia, ktorí skúmali Bojnické teplé žriedla sa vo svojich odborných prácach opakovane vyjadrili, že taký relatívne malý a  od okolitých veľkých zásob termálnej vody izolovaný systém teplých prameňov v bojniciach je veľmi krehký, a bezuzdné čerpanie termálnej vody Kúpeľmi z jeho malej zásobárne môže režim prameňov v Bojnickej kryhe úplne rozvrátiť. Viď práce RNDr Franka, ktorý ich písal v čase hlbokého socializmu ako návod na používanie prameňov pre štátne Kúpele Bojnice.  Keď sa pán súčasný majiteľ kúpeľov "čepýří" v masmédiách, vždy na tieto fakty uvedené čierne na bielom vo výskumných prácach hydrológov akosi zabudne. 

Základný zoznam vedeckých prác o teplých prameňoch na Hornej Nitre nájdete tu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/09/nedostatok-vedeckych-prac-o-bojnickej.html

   

Na príklade prameňa Jazero si uvedieme, čo sa posledných 30 rokov v Bojniciach deje, prečo za to nemôžu Hornonitrianske bane, a prečo je dôvodom rozvratu rozmáhajúce sa megalomanstvo v Kúpeľoch.

Najprv si povedzme čo prírodný prameň Jazero je.

V predchádzajúcich kapitolách blogu sme si povedali o hlbokej a nedávnej minulosti Jazera a Kúpeľov tu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/historia-termalneho-jazera-bojnice.html

 a tu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/nedavna-historia-kupelov-pramena-jazero.html

  

Nižšie si prezrite rez Jazerom v Bojniciach, nakreslený podľa rezu profesora Hynieho, ktorý Jazero ako prvý v histórii dal  v 50tich rokoch minulého storočia vyčerpať od teplej vody , obvŕtal ho dokola aj vo vnútri krátkymi vrtmi a popísal jeho úložné pomery - geológiu do hĺbky 10 - 15 metrov.

Najprv Hynieho originál:

Ďalej uvádzame obrázok prameňa Jazero podľa Hynieho, doplnené aj vrstvami hornín pod Jazerom

Tmavofialové vrstvy pri spodku Jazera sú kvalitné kúpeľné bahno, bordové vrstvy sú menej kvalitné kúpeľné bahno, žlté je obyčajná vápenitá hlina a íl, bodkované sú piesčité vrstvy. Modro čiarkované štruktúry vo vápencoch s s termálnou vodou  sú hypotetické dutiny vyleptané horúcou vodou podobné štruktúre Hradnej jaskyne pod Bojnickým zámkom. T =  travertín, teda sladkovodný vápenec vyzrážaný z termálnej vody.

 Je možné, že ste si doteraz predstavovali prívodnú štruktúru prameňa z hĺbky ako nejaké potrubie kruhového či oválneho profilu. V predchádzajúcich kapitolách o vzniku tohto prameňa sme si ale povedali, že prameň vznikol na križovaní tektoník, čo sú ploché strmé až zvislé pukliny. 

V skutočnosti je prívodný kanál termálneho prameňa Jazero v tesniacich vrstvách flyšových piesčitých ílovcov štruktúrou zloženou z mnohých puklín a praskliniek, podobná skôr  pletencu vŕbových listov, alebo prepletených kanálov a kanálikov pretiahnutého tvaru. V priereze sa prírodný kanál prameňa Jazero podobá zrejme skôr nepravidelným premenlivým viac-cípym hviezdiciam a šošovkám . Hydrogeológovia majú na prívodné kanály prírodných termálnych výverov priliehavý názov - pošva prameňa, preto že vyzerá ako ten ľudský orgán.  

Po stovky až tisíce rokov horúca voda vystupujúca z podložia smerom nahor po prívode prameňa vymývala jemný íl a piesok z tmelu flyšových piesčitých ílovcov, spolu s telami siníc (druh jemných rias) obývajúcimi hladinu a  pramenný kotol Jazera, bol bol íl ďalej rozkladaný a tvorilo sa z neho termálne bahno, ktoré je jedinou skutočne liečivou silou termálnych prameňov.

Liečivé bahno sa od čias 1. svetovej vojny až do začiatku 90tich rokov minulého storočia ťažilo a používalo na liečebné procedúry. Hydrogeológovia píšu, že hlinité steny jazera sa postupne zosúvajú, a z bežnej hliny z okolia sa časom tiež stáva liečivé bahno . Preto sa ťažbou kúpeľného bahna kráter jazierka postupne rozširoval, odoberaním liečivého termálneho bahna sa výverové Jazero tiež zrejme splytčovalo.

Niekedy v 70-tich rokoch 20. storočia boli brehy Jazera vyložené panelovými prefabrikátmi a Jazero malo oválny tvar  s rozmermi približne 30 x 35 metrov. Na jeho okrajoch sa zakorenili vodomilné vŕby a jelše . Prameň Jazero tak mal až donedávna prírodný charakter

To všetko je už minulosťou, dnes na lokalite všade vidíme podnikateľskú pseudozámockú architektúru.

Najprv si Jazero a jeho štruktúru popíšeme.

 Pozrite znova farebný zjednodušený geologický rez umiestnený vyššie.  

Prírodný prameň Jazero dosahuje hĺbku cca. 5 - 8 metrov. Keď ho naposledy v sedemdesiatich rokoch vyčerpal Dr. Franko, bolo hlboké len 4 metre.

 Je tvaru relatívne plytkého kotla alebo hlbšej misy.

Dno pramenného kotla Jazera je tvorené bahnom z odumretých siníc a premeneného ílu v hrúbke niekoľkých metrov, pod ním je jemný a hlbšie aj hrubozrnný piesok, ktoré termálny prameň vymyl zo ílovcovej horniny, cez ktorú prechádza od podložných vápencov a ktorá tvorí na iných miestach horninové tesnenie.

Od nejakých 10 metrov hĺbky pod súčasnou úrovňou hladiny Jazera sa už podľa výskumov prameň pretláča cez komplikovanú sústavu puklín v tesniacej hornine - piesčitých ílovcoch s vložkami tmeleného štrku.  

Z vápencov, ktoré sú v tomto prípade nositeľom a privádzačom horúcej vody, sa musí teplá voda pretisnúť cez 220 metrov hrubú vrstvu izolačných - tesniacich vrstiev flyšu. Flyšový piesčitý ílovec (na obrázku sivá farba) je hornina podobná jemnozrnnému betónu. Tvorená je spevnenými pieskami a drobnejším štrkom, ale miesto cementu (v podobnom jemnom betóne) pri tejto hornine tvorí tmel spečený a stlačený íl, ktorý veľmi dobre tesní vody zhora aj zdola. Z hora ílovec tesní povrchové vody, zdola zase utesňuje termálne vody vo vápenci.   O kus ďalej smerom na západ - necelý kilometer od jazera, pri Opatovskom cintoríne  je už ale hrúbka horninového tesnenia  flyšu 700 metrov hrubá a  teplá voda sa tam na povrch prirodzenou cestou nedostáva. Prirodzené termálne pramene sa prehlodali na povrch len v miestach kde bola tesniaca vrstva piesčitých ílovcov najtenšia, a tam, kde ju polámali tektonické pohyby. 

Tektonické pohyby, ktorých výsledkom sú zlomy a tektonické poruchy, boli spôsobené tlakmi a vydutiami ohromných más hornín blízkych vulkánov Vtáčnika, Rematy, Kremnického stratovulkánu. Zároveň sa ale v dnešnej Hornonitrianskej kotline hromadili miliardy ton ílu vytvoreného rozkladom jemného sopečného popola. S ílom na dne pravekej rieky Nitry sedimentovali aj štrky a piesky prinášané z okolitých hôr, a tieto sedimenty svojou váhou spôsobovali "posadanie" dna kotliny a  teda jeho zatláčanie do väčších hĺbok.  

Tektonické pohyby sa ale neskončili ustatím sopečnej aktivity pred 12 miliónmi rokov. Procesy chladnutia lávy v magmatickom krbe vo veľkých hĺbkach vyvolávali ďalšie a ďalšie hýbanie sa zemskej kôry.

Ako sme už popísali v predchádzajúcich kapitolách, bahno z Jazera bolo po zhruba stovku rokov ťažené prevádzkovateľmi kúpeľov na účely liečivých zábalov. V termálnom bahne sa totiž koncentrujú minerálne látky z teplej vody prameňa, bahno je aj mierne rádioaktívne, čo ešte viac zvyšuje jeho liečivé účinky. O tom, prečo ja rádioaktívne pramenné bahno oveľa liečivejšie ako tunajšia vcelku bežná teplá voda, bude osobitný príspevok.  

Z pohľadu Kúpeľov bol prírodný prameň Jazero v podstate vždy problém. Jednak po stáročia samotnou svojou existenciou umožňoval neplatené kúpanie chudobných, a teda "majiteľom" unikali peniaze, na ktoré boli lační aktuálni majitelia kúpeľov, druhak sa nedal donedávna využívať ako riadny kúpeľ - nedal sa pre svoje rozmery obstavať - prekryť nejakou kúpeľnou budovou.

Medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa na prameň Jazero začali Pálffyovskí dediči a potom aj Baťovci pozerať aj ako na nežiadúci únik termálnej vody. Preto teplé vody z Jazera ešte pred druhou  svetovou vojnou začali potrubím odvádzať do vily Gabriela a tiež do vedľajšej dolinky do Jánovho kúpeľa.

Na tom by nebolo nič zlé, preto že odvádzanie vyvierajúcej teplej vody  z povrchu prameň samotný až tak veľmi neovplyvňuje.

Začiatok zlomu osudu prameňa Jazero nastal, keď k jeho prívodnému kanálu v hĺbke navŕtali geológovia dvojicu prieskumných vrtov. Prvý bol šikmý vrt BR7 (nachádza sa pod LD Baník), ktorý ale v hĺbke 70 metrov havaroval - vo vrte sa odtrhlo alebo priškriplo vrtárske sútyčie, a tak sa vrt nepodarilo dovŕtať až ku prívodu horúcej vody.

Druhým vrtom, dnes výrazne ovplyvňujúcim režim prietokov prameňa Jazero, bol vrt BR 2.

Keď sa začalo uvažovať s rozšíreným využívaním Bojnických teplých a horúcich prameňov, bolo potrebné navŕtať niektoré nové žriedla zdroje termálnej vody. To sa dá urobiť najlepšie vrtom, preto že vrt vždy poskytne mnoho dát o geológii , dá sa ovládať ventilom, v potrubí sa dá merať aj tlak vody, a tak ďalej.

Z pohľadu kúpeľného biznisu voda z kotla termálneho Jazera je vodou druhotriednou, preto že v prírodnom jazere sa nedá zabrániť množeniu prvokov a rias bez toho aby sme použili chemické prostriedky.

 Ako hovoria odborníci - takáto voda je kontaminovateľná. Tým sa nemyslí, že by sa v nej množili choroboplodné zárodky z tiel kúpajúcich sa. Tie totiž v mineralizovanej vode nedokážu dlho prežiť.  Pod kontaminovateľnosťou sa skôr myslí, že by sa v Jazere mohlo utopiť a rozkladať nejaké zviera, alebo by do Jazera mohol nejaký šaľo niečo škodlivé či jedovaté naliať, a že sa v ňom môžu množiť prvoky - améby, ktoré môžu, ale nemusia ohrozovať zdravie kúpaniachtivých .  

  

Vyústenie armatúr vrtu BR2 na povrchu - na brehu Jazera pred 5 rokmi. Vrt samotný je vľavo - vychádza z neho dvojica zvislých rúr. V čase fotenia z vrtu tieklo asi 5 - 7 litrov za sekundu, väčšina vody však v tom čase pretekala späť do Jazera cez prepadové potrubie. Dnes je na tomto mieste "vežička" vedľa obetónovaného prameňa Jazero

Vrt BR2 v šesťdesiatich rokoch osadili tesne pri brehu termálneho Jazera, a mierili s ním do prívodu prameňa v hornine v hĺbke, teda rovno dole. . Vrstvu vápenca s termálnou vodou pod flyšovým tesnením zasiahol vrt v hĺbke 220 metrov, a ešte do vápenca navŕtali ďalších 50 metrov, aby mali termálne vody dostatok miest v perforovaných rúrach na prenikanie do vrtu. Vrt prenikol cez zmäť puklín a kanálikov ktoré viedli horúcu vodu vo vápenitom dolomite alebo dolomitickom vápenci. Do vrtu boli v oblasti prieniku sondy cez vápenec spustené a ukotvené dierované rúry vyrobené z preglejky. V tej dobe totiž neboli k dostaniu dnes už bežné hrubostenné oceľové alebo antikórové rúry, a tak sa zachytávanie horúcej vody vo vrtoch v 60tich rokoch využívali lacnejšie a dostupné preglejkové perforované rúry vyrobené z lepených drevených dýh.

Keďže v rúrach vrtu je menší hydraulický odpor, než v sústave tenkých pukliniek prírodného prívodu prameňa ktorý je v spodku výverového kotla ešte naviac pripchávaný bahnom pieskom a štrkom, horúca voda prúdi hore vrtom ochotnejšie. Keď dáte do vane akvaristickú hadičku a vedľa nej ako palec hrubú hadicu, voda z vane začne vytekať rýchlejšie tou hrubou hadicou, preto že v hrubšej hadici je podstatnemenší hydraulický odpor.

Horúcej vody teda vrtom vyteká logicky viacej ako by tieklo prirodzeným pramenišťom , a je  aj horúcejšia, než je voda v Jazere ktoré je na pomerne veľkej ploche chladené vonkajšou teplotou vzduchu. Kým Jazero má a  vždy mávalo teplotu pri hladine okolo 32 - 34 stupňov Celzia, voda prúdiaca trubkou vrtu BR2 má teplotu o dvadsať stupňov vyššiu,  hlavne preto, že prúdi rýchlejšie, z väčšej hĺbky a nestihne cestou vychladnúť. 

Keď však vedľa pôvodnej cesty termálnej vody na povrch začnete odoberať vodu vrtom, zmeníte v hĺbke smer toku vody, a tiež zmeníte tlak vody: v hĺbke tlak znížite.

 To znamená, že v tej sústave puklín, ktoré tvorili prívodné kanáliky teplej vody na povrch, sa začne zrážať travertín, a pukliny pôvodného prívodu začnú tvoriace sa travertínové krusty uzatvárať.

Kým je tlak vody v puklinách prírodne vyrovnaný bez čerpania vrtom, tak sa uzatváranie puklín travertínom nedeje, lebo minerály rozpustené vo vode sú v nej v rovnovážnom stave. Zjednodušene povedané: koľko usadenín vznikne, toľko je ich rozleptaných agresívnym oxidom uhličitým ktorý je vo vode tiež rozpustený, a pukliny zostávajú otvorené.

Rovnovážny stav je aj vo fľaši s minerálkou - kým je zavretá, usadeniny sa v nej zrážajú málo, alebo vôbec nie. Keď fľašu minerálky otvoríte, porušíte rovnováhu tlaku, oxid uhličitý unikne, a začne sa urýchľovať proces zrážania minerálov rozpustených vo vode.    

Čím viacej horúcej vody vypúšťate cez vrt, tým menej jej tečie cez pôvodný prívod prameňa Jazero a tým viac sa usadzuje travertín v puklinách prívodu. Naviac, hore vo výverovom krátere dna Jazera sa začne viacej usadať bahno a piesok, ktoré dnový prírodný prívod na dne ešte viac upchávajú. Kým nebol do hlbokého koreňa prameňa Jazero napichnutý vrt BR2, tak tlak prirodzeného výveru pieskom a bahnom na jeho dne neustále hýbal a víril. Keď sa ale tlak vody v prívodnom kanáli Jazera zníži pre vypúšťanie vody cez vrt, zníži sa aj vírenie usadenín dna Jazera.   

Vrt BR2 a čerpanie termálnej vody z oblasti prívodného kanála prameňa (jeho "koreňa") jednoducho a pomaly Jazero zabíja.

Ak sa ale vrt samotný tiež aspoň raz za 10 - 20 rokov neprečistí špeciálnymi metódami, tiež sa v ňom začne  kvôli nánosom minerálov vo vnútri trubiek zvyšovať hydraulický odpor, a vody po nejakej dobe tečie postupne z roka na rok menej a menej, lebo vrtné trubky zvnútra zarastajú kameňom.  

Takto vyzerá trubka zvnútra zarastajúca sladkovodným vápencom. V tomto prípade z pôvodného prierezu trubky nezostala voľná už ani jedna pätina. Foto: internet 

 Súčasný majiteľ Kúpeľov sa v médiách rád necháva počuť, že výdatnosť Jazera stále postupne klesá, a že za to môžu vraj bane.  Áno, výdatnosť Jazera v priebehu rokov evidentne klesá, o tom nie sú pochyby. Otázka ale znie, či za pokles množstva vody nemá hlavnú zodpovednosť najmä odber vody Kúpeľmi.

Pokles výdatnosti  Jazera určite nie je kvôli vzdialeným banským prevádzkam alebo 5 kilometrov vzdialeným termálnym vrtom baní. To koniec koncov mnohokrát na základe serióznych vedeckých výskumov skonštatovali hydrogeológovia  v záverečných správach svojich výskumov Bojnických prameňov .

V skutočnosti má pokles výdatnosti Jazera niekoľko príčin.  

Jednou z hlavných príčin je pravdepodobne to, že čerpaním termálnej vody od jeho koreňa sa zrážaním minerálov upcháva jednak prirodzený prívod termálnej vody Jazera, a zároveň uzatvárajú usadeniny aj vrt BR2 samotný, lebo si ho majiteľ nevyčistil, keď ešte mohol - kým ho neobstaval vežičkou.

Potom sú tu vplyvy dlhodobej zmeny charakteru atmosférických zrážok, nesprávne nastavených režimov odberu termálnej vody , ale významný vplyv môže mať aj činnosť človeka - lesné hospodárstvo vo vzdialených vsakovacích oblastiach zdrojových oblastí termálnej vody. K tejto téme sa ešte vrátime.

Sú tu tiež možné aj nemerané, neevidované a teda ilegálne odbery termálnej vody Kúpeľmi, k tomu sa tiež ešte dostaneme v inom blogu.     

Ďalšou príčinou poklesu výdatnosti prameňa Jazero je pravdepodobne nadmerné čerpanie termálnej vody z vrtu BR2.

Z nedávnej histórie máme záznamy výdatnosti / prietoku prameňa Jazera z rokov 1983, keď nastali problémy s amébami pri vrtoch BR6 a PA7, ktoré dovtedy zásobovali krytú plaváreň a kúpalisko Čajka.

Vedenie vtedy štátnych kúpeľov sa preto podľa záznamov Inšpektorátu Kúpeľov a žriediel rozhodlo čerpať pre účely zásobovania kúpaliska Čajka termálnu vodu z vrtu BR2 pri Jazere. 

Výsledkom masívneho čerpania  z jazerného vrtu BR2 bolo to, že výdatnosť prameňa Jazero skokovo- behom jedného mesiaca poklesla z 11,5 litra za sekundu na necelé 3 litre za sekundu. Potom sa vrátila na takmer pôvodnú úroveň - 11 litrov za sekundu. 

Podobne sa situácia opakovala aj v roku 1997, keď už kúpele boli privátne, a výdatnosť prameňa Jazero spadla z 13. litrov za sekundu na necelé dva litre za sekundu behom jedného mesiaca. Opäť bolo príčinou nadmerné čerpanie vrtu BR 2 Kúpeľmi, ale na toto sa pri vyjadreniach Kúpeľov pre médiá nejakým nedopatrením vždy pozabudne, že?

Pripomíname, že o nejakom ovplyvňovaní výdatnosti prameňa Jazero zo strany baní a ich termálnych vrtov v tej dobe nemôže byť ani reči, preto že vtedy bol vrt Š1 NB I (1983)  a v druhom prípade aj vrt Š1 NB II (1997) uzavretý, a voda sa z neho neodoberala. 

Výdatné vrty s teplou vodou v prelive sú vždy aj pri ich nevyužívaní trochu pootvorené - na výtok 2-3 litre za sekundu, aby nedochádzalo k usadzovaniu travertínu vo vrte, čo je empiricky vyskúšané a overené.     

Stavby okolo prameňa Jazero sú samostatnou kapitolou, ktorá má tiež významný vplyv na niektoré Bojnické pramene, ale o tom si niečo povieme až v ďalšom príspevku.

A ako teda dopadne prameň Jazero v Bojnických kúpeľoch ak sa bude pre nové hotely a akvaparky v Bojniciach bezuzdne čerpať tamojšia termálna voda s obmedzenými zásobami a limitovanými prítokmi čerstvej termálnej vody?

Dopadne zrejme podobne, ako niekdajšie menšie prírodné termálne jazierko nad Bešeňovou.

Takto vyzeralo pred 15 rokmi:

                 A takto vyzerá v súčasnosti:

Alebo ho úplne zanesie bahno, ktoré stále postupne z termálnej vody pribúda. Hladina je už dávno zarastená riasami, voľnú vodnú plochu v lete takmer nevidno. Zhora povyše prameňa Jazero tlačí na spraše mnoho tisíc kubíkov vody z umelého jazierka uprostred ktorého je reštaurácia, a spraše majú tendenciu pomaliličky "stekať" v smere pôsobenia gravitácie, teda nadol .

Pri spolupôsobení všetkých týchto okolitých umelých zásahov do prameňa Jazero je zrejmé, že to už má prameň Jazero nahnuté.  

                                                                                                                                                                

Iné blogy na podobné témy:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/mame-nejaky-unikat-tak-si-ho-obstaviame.html

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/nedavna-historia-kupelov-pramena-jazero.html

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/



Nedávna história Kúpeľov a prameňa Jazero v Bojniciach

V prvom príspevku sme si povedali niečo o tom, ako vznikol prameň Jazero v Bojnických Kúpeľoch, a aká bola jeho doložená a predpokladaná najstaršia história. V tomto príspevku sa pokúsime popísať jeho podloženú históriu za ostatných 100 rokov.

Pálffyovci vlastnili Bojnické panstvo včítane priľahlých Kúpeľov od roku 1644 do roku 1939. Ján Pálffy sa zámok rozhodol prestavať v rokoch 1889 - 1910, popri tom venoval pozornosť aj Bojnickým kúpeľom, ktoré tiež prestaval.
S prestavbou budovy Starého Kúpeľa - dnešného Liečebného Domu Mier - však začal J. Pálffy ešte pred prestavbou Bojnického zámku, už v roku 1872 . Pred úpravou Bojnických kúpeľov boli v takzvanom Starom kúpeli kaskádovite postavené štyri štvorhranné kúpacie bazény , vydláždené kameňom , s kamennými obrubami.
Od dvojice prirodzených výverov termálnej vody tesne vedľa bazénov(dnes vo dvore LD Mier) viedli medené potrubia s prívodom termálnej vody do každého bazéna , okrem toho tiež medené rúry s prívodom studenej vody, aby sa dali teploty vody v bazénoch regulovať. Termálna voda pretekala z najvyššieho Pánskeho bazéna tiež samospádom do kaskády nižších bazénov
Bazény boli nazvané: Pánsky, Meštiansky, Sedliacky a Žobrácky.

Pálffy prestaval Sedliacky a Žobrácky bazén , spojil ich do jedného, ako tzv. bazénu II. triedy v roku 1872. Pre honoráciu zakúpil Pálffy nové vane.  Pôvodne cez dnešný dvor LD Mier viedla verejná cesta, ktorú Pálffy preložil vedľa budov, a kúpeľ uzavrel prístavbou s vežičkou.

Po prestavbe však boli kúpele pre nemajetné vrstvy uzavreté, stali sa platenými.
Správa kúpeľov neustále zvyšovala kúpeľné poplatky - vstupné - až do vypuknutia 1. svetovej vojny. Po jej vypuknutí boli kúpele určené za vojenskú nemocnicu na doliečovanie zranených vojakov, aby ich CK monarchia mohla čím skôr znovu poslať na frontu. Preto verejná prevádzka kúpeľov Bojnice prakticky skončila, - bolo aj po príjmoch z vstupného .
  A tak sa chudobní ľudia začali kúpať vo vodách termálneho Jazera a jeho Bahništi. Nové kameňom dláždené kúpalisko pre nemajetný plebs bolo vybudované aj pod dnešnou vilou Gabriela v roku 1924, starší Bojničania a Opatovčania si ho pamätajú, preto že fungovalo až do 70 tich rokov 20. storočia pod menom kúpalisko Gabriela. Teplá voda bola privádzaná žľabom a neskôr rúrami od výtoku Jazera.

Nad Bahnišťom pri Jazere dala Správa kúpeľov postaviť drevenú ľahkú budovu , a v roku 1924 požiadala Okresný úrad o schválenie nového kúpaliska.
Bahno z Jazera , považované za liečivé a rádioaktívne, začala správa ťažiť a predávať.

Drevená budova Bahnišťa na severnej strane brehu kruhového termálneho Jazera v Bojniciach. Okolo roku 1930.

V roku 1934 sa o Bojnické kúpele u Pálffyho dedičov začala zaujímať firma Baťa.
 V roku 1938 sa Baťa stala ich majiteľom, v tom istom roku otvorila nový kúpeľný pavilónik Jánove Kúpele - pomenovaný po Jánovi Pálffym . Do Jánovho kúpeľa privádzali termálnu vodu od Jazera eternitovým potrubím .

Firma Baťa si čoskoro zaumienila z kúpeľov urobiť rekreačné stredisko pre svojich zamestancov a celé kúpele, najmä bazény znovu prestavala.
Baťovci po II. svetovej vojne opäť začali ťažiť bahno z Jazera, ktoré sa preukázalo ako naozaj rádioaktívne a liečivé. Povolenie mali až na výrobu 1 vagóna sušeného bahna mesačne, čo je vtedajších približne 20 ton.
Realita ťažby a predaja bahna bola pravdepodobne iná, preto že pri dnešných vedomostiach zásoby liečivého bahna nemohli v prameni Jazero presiahnuť celkovo 3 000 ton. Liečivé bahno sa totiž tvorí pomaly, možno 10 - 20 ton za rok ešte v dobách, keď neexistoval vrt BR2 pri jazere.

S vodou v Bojnických kúpeľoch to ale také jednoduché  nebolo. Voda všetkých známych prameňov - aj neskorších vrtov - je totiž slabo mineralizovaná, a Bojnická voda neobsahuje žiadne špeciálne zložky, ktoré by ju robili v Slovenskom alebo Európskom meradle výnimočnou.
 Rakúskouhorské a neskôr aj slovenské a československé balneologické predpisy hovorili a hovoria, že minerálnu vodu je možné považovať za liečivú, ak obsahuje aspoň 1 gram rozpustených minerálov na liter.
To dodnes nespĺňa ani jeden z bojnických zdrojov, väčšina z nich má mineralizáciu len od 0,5 g na liter po 0,7 g. na liter. 
Je to jednoducho teplá až horúca minerálna voda, ktorej liečivosť je podľa zákonov síce oštemplovaná, ale v praxi má možno Vaša teplá voda vo vani vyšší obsah minerálov ako tá z Bojnických kúpeľov.

Kvôli možnostiam biznisu z kúpeľníctvom však bolo potrebné, aby aspoň niektoré z prameňov boli štátom uznané za liečivé.
 Dr. Jamrich na strane 4 svojho rukopisu píše, že dedičia Jána Pálffyho si podali v roku 1934 žiadosť o udelenie titulu "liečivé kúpele" pre miestne termy.
 Úrady zodpovedné za klasifikáciu podzemných vôd žiadosť zamietli, kvôli nedostatočnému odôvodneniu.
Dr. Jamrich píše, že titul "liečivé kúpele" si vymohol - vydupal od štátnej správy až Baťa v roku 1942, a to aj napriek nižšej mineralizácii vôd.

Budova Starého kúpeľa okolo roku 1920, ešte pred Baťovskou prestavbou

Teplá voda z Bojnických kúpeľov síce obsahuje primálo minerálov na to, aby mohla účinne liečiť osamote, len pôsobením zloženia vody, ale svojím spôsobom lieči inak - v súzvuku s inými faktormi.
Liečivé účinky na telo aj dušu kúpeľných hostí  v Bojnických kúpeľoch má už zmienený súzvuk ďalších liečivých faktorov:

• Prostredie -kúpeľný park vplýva tieňom starých stromov, návštevníci sú v zmenenom prostredí mimo svojich stresov domova a pracovísk, opakovane jedia bez dlhého vyvárania v kuchyni   
• Pokoj -kúpele sú doteraz pomerne malé a preto  zatiaľ tiché, ale to sa ide zmeniť 
• Teplá voda + kúpanie v nej, teplo uvoľňuje stuhnuté svaly a šľachy, telo a myseľ hostí a návštevníkov relaxuje.

Tieto tri vplyvy sa kombinujú, telá a myseľ sa regenerujú. Výsledkom je samoliečenie organizmov hostí.

Tieto tri faktory fungujú len spolu, - narušte jeden z nich a celý fungujúci systém pozitívneho vplyvu na zdravie hostí spadne.
 Bohužiaľ kúpele aktívne podpiľujú najmenej dve nohy tohto trojnohého stolíka (Pokoj plánovaním nového akvaparku + Teplá voda šafárením s prameňmi, ktoré ich pravdepodobne poškodí), a ešte obviňujú iných z toho, čo robia oni.

Vráťme sa ešte na chvíľu k najmladším dejinám prameňa Jazero, zhruba 40 rokov dozadu.
Už sme spomínali, že teplá voda z prameňa Jazero vytekajúca jarkom dolinou, bola zachytená do poloprírodného kúpaliska Gabriela v Opatovciach.
Niekedy v 60 - 70tich rokoch 20 storočia Komunálne služby v snahe využívať teplo termálnej vody vybudovala pri kúpalisku Gabriela sústavu skleníkov na pestovanie karafiátov - obľúbených socialistických rezaných kvetov. Skleník komunálu sa za studených jarných nocí hrial radiátormi, do ktorých priamo prúdila teplá termálna voda z výtoku Jazera.

V polovičke sedemdesiatich rokov bol v blízkosti Jazera postavený vtedajšími Slovenskými Uhoľnými Baňami - SUB - liečebný termálny hotel Baník, ktorý tam stojí dodnes. Na vaňové kúpele a procedúry odoberal vodu z vrtu BR2 ktorý navŕtali pri Jazere. Neskôr bane odovzdali hotel do správy Slovenských Liečebných kúpeľov Bojnice.

V roku 1999 bolo spustené do prevádzky kúpalisko Štrand, ktoré je prepojené s LD Baník a zasahuje do átria liečebného domu. Kúpalisko nie je ani nikdy nebolo nijako prepojené s Štrandovým prameňom, ktorý bol v susednej doline, ale zato tiež začalo odoberať teplú vodu z prameňa Jazero cez vrt BR2.

Skleníky boli zrušené pravdepodobne ešte začiatkom 90tich rokov., podobne aj kúpalisko Gabriela.
Mladí ľudia a zamilované páriky sa opäť začali kúpať - z pohľadu Kúpeľov ilegálne - priamo v termálnom kotli Jazera.
  
Pokračovanie v ďalšom príspevku

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/


Použitá literatúra a podklady:

•  MUDr. Jozef Jamrich: Historické Pramene a využívanie liečivých vôd v kúpeľoch Bojnice. Manuskript, okolo roku 1995
• https://sk.wikipedia.org/wiki/Bojnick%C3%BD_z%C3%A1mok  

Najstaršia história termálneho Jazera Bojnice

Aby sme pochopili rozsah hlúpostí, ktoré sa posledných pár rokov po novinách a internete šíria o teplom Jazere pri Bojniciach zo strany činovníkov spoločnosti vlastniacej v súčasnosti Bojnické kúpele, bude dobré najprv sa pozrieť do blízkej aj vzdialenejšej minulosti.
Kým Vám v ďalšom blogu prezradíme kto v skutočnosti nenásytne vycuciava vodu z Jazera pri Bojniciach, bude dobré povedať si najprv, čo záhadné teplé jazierko v Bojniciach je, kde ho nájdeme, ako vzniklo a aká je jeho história.

Kedy Jazero s teplou vodou v Bojnických kúpeľoch vzniklo, to nebolo doteraz skúmané.
Je možné, že je na tom mieste, kde dnes, už niekoľko tisícročí.
Nie je však jediné, ktoré sa tu kedy vyskytlo.
Podľa mŕtvych suchých , teda neaktívnych travertínových kôp v okolí Bojnického zámku - v ZOO a v Bojnickom parku - vidíme, že podobných termálnych Jazierok bolo v okolí v hlbšej minulosti zrejme viacero. Pomerne presný vek vzniku Jazierka by sa dal zistiť podľa veku pri ňom usadeného travertínu, nikto to však doteraz neurobil. Skúmali sa len najstaršie travertíny v oblasti zoologickej záhrady

Takto vyzeral prameň Jazero pri Bojniciach ešte pred 5 rokmi. Foto z internetu  

. Jazero vzniklo prirodzenou cestou na križovaní tektonických porúch nadložných flyšových ílovitých zlepencových hornín, ktoré nasadajú na vápence ktoré z veľkých hĺbok vynášajú blízko k povrchu ohriatu termálnu vodu. Najprv vznikla, možno pri silnom zemetrasení zrejme v súvislosti s doznievajúcou sopečnou činnosťou Vtáčnika, Kremnického stratovulkánu, či Rematskej sopky jedna línia rovnobežných tektonických porúch. Otrasy rozpukali tesniacu vrstvu flyšových vrstiev nad vápencami. Tunajšie vápence sú vápence vzniknuté usadzovaním v mori. Flyšové vrstvy sú tvorené piesčitými ílovcami tmelenými stvrdnutým ílom a tvoria prirodzené tesnenie nad zvodnenou vrstvou vápencov, v ktorých je teplávoda miestami pod tlakom. Na takzvanej Vysokej Bojnickej kryhe sú flyšové piesčité ílovce nezvyčajne tenké - len do 200 metrov. Inde vo vzdialenejšom okolí bývajú dvoj aj päťnásobne hrubšie, a preto termálnu vodu z vápencov neprepúšťajú na povrch. Čím hrubšie tesnenie, tým je spoľahlivejšie.

   Neskôr pri ďalšom zemetrasení vznikla ďalšia séria tektonických porúch v kolmom a priečnom smere ,a pôvodnú staršiu sieť porúch.
Na križovaní týchto dvoch systémov puklín sa nakoniec v najviac rozdrvenej zóne vrchných tesniacich hornín flyšu predrala termálna voda na povrch a vytvorila Jazero. Podobne tomu bolo aj u ostatných Bojnických prameňov.

Iným veľmi starým prirodzeným výverom bol výver dvojice horúcich prameňov na mieste Starého kúpeľa - pramene sa dnes volajú Starý a Neznámy, tie však ľudia už pred viac ako 500 rokmi zachytili, obstavali prvými kúpeľmi a bazénami na mieste, kde dnes stojí Liečebný dom Mier

Starý kúpeľ po prestavbe grófom Jánom Pállffym , v roku 1900

Z vedeckých prameňov vieme, že prvé teplé Bojnické pramene  sa objavili na povrchu pred zhruba 330 tisíc rokmi, to boli však niekdajšie pramene rozložené východne od Bojnického zámku.
 Po pár tisíckach rokov sa prvé termálne pramene  prirodzenou cestou upchali usadeninami z minerálnej vody a teplá voda  z neveľkej hĺbky si prerazila opäť na križovaní tektonických puklín nové prameniská.
Preto že Jazierko je najzápadnejším prirodzeným prameňom, patrí pravdepodobne k najmladším, čo ale neznamená, že nie je staré niekoľko tísícok až desaťtisícok rokov.
 Je pravdepodobné, že sa v ňom kúpavali ľudia aj zvieratá už v dobe, keď sa používali ešte len kamenné a kostené nástroje.
K tomu sa ešte vrátime v inom blogu.

Potom nasledovali zrejme tisíce rokov pramenenia Jazierka - samozrejme bez akýchkoľvek ľudských záznamov o jeho činnosti, výdatnostiach, teplote vody a podobne.  
Prirodzený výver termálnej vody na povrch zemský sa po tisícročie ľudskej histórie dodnes označuje latinským názvom "piscina" - čo znamená po slovensky kúpacie jazierko, rybníček.

Mudr. Jozef Jamrich - bývalý riaditeľ Slovenských Liečebných Kúpeľov Bojnice vo svojom útlom spise  "Historické pramene a využívanie liečivých vôd v kúpeľoch Bojnice" uvádza, že prvá dochovaná zmienka o existencii horúcich prameňov pri Bojniciach je z roku 1113v listine s uvedením popisu hraníc majetkov Zoborského kláštora.
Na ďalšie zmienky o horúcej vode pri Bojniciach sa dá naraziť až o 500 rokov neskôr,  v roku 1549 v spise Juraja Wernhera "O podivuhodných horúcich vodách Uhorských".

Teplé až horúce Jazero či Jazierko sa uvádza prvý krát v Thurzovskom urbári, čo je súpis Thurzovského majetku z roku 1614.

Jazero vtedy slúžilo na máčanie konopí, čo bol pomerne výrazný a hlavne stály zdroj peňazí.
Teplá voda urýchľovala proces vyhnívania rastlinných pletív konopy siatej až o niekoľko týždňov. Moja stará mama ešte medzi vojnami chodievala spracúvať konopu alebo ľan do takzvaných "močidiel". Močidlá  boli  jamy vykopané v močaristých miestach, väčšinou neďaleko od potoka. Samozrejme močidlá boli zvyčajne naplnené studenou obyčajnou vodou. Každá rodina mala vykopané svoje močidlo rozmerov asi 3 x 1,5 m , pol metra, možno meter hlboké. Pokosené konope alebo ľan sa hneď po zbere vo forme snopcov namáčali do močidiel. Každý deň sa chodievali obracať, aby mäkšie časti stoniek odhnívali vo vode rovnomerne. V závislosti od vonkajšej teploty vyhnívanie trvalo 2 - 3 týždne. Potom už boli vlákna konopy uvoľnené - vyhnité -  a vláknitá konopná alebo ľanová surovina sa následne vysušila na slnku, pretrepala- polámala v trlici a vyčesala na česáku. Je to technológia, ktorá sa používala na spriadanie nití a tkanie celé tisícročia.

Zdroje vo vzťahu k Bojniciam a tamojšiemu Jazeru uvádzajú, že teplá voda Jazera proces vyhnívania konopí významne urýchľovala, vraj vyhnívanie trvalo len 2 - 3 dni, oproti celým týždňom za bežných podmienok v studenej vode, píše Dr. Jamrich.
Nečudo teda, že za rýchlené máčanie konopí a ľanu boli roľníci a želiari ochotní platiť nejaký ten groš majiteľovi panstva. Grošík ku grošíku dal po nejakej dobe zlatku, a peniaze pánom aj obyčajným ľudkom nikdy nesmrdeli. Nezáležalo na tom, že peniaze produkuje riadené vyhnívanie rastlín.

Kedy sa ľudia začali v Jazere aj kúpať, to nie je známe, ale určite to bolo odpradávna.
 Jazierko po stáročia  vlastnila vrchnosť panstva Bojnického zámku na močenie konopí, mala ho teda zrejme ohradené nejakým dreveným plotom a bolo asi aj strážené vyberačom peňazí, aby nedochádzalo ku krádežiam konopí alebo hádkam.
Kto chcel, mohol sa bez problémov a bezpečne okúpať v neďalekom Starom kúpeli, kde boli na iných dvoch či troch horúcich prameňoch  najmenej 500 rokov postavené drevené a neskôr kamenné oddelené bazény. Kto chcel luxus šľachtického alebo sedliackeho bazéna, zaplatil si.
Komu stačilo kúpať sa v zvyšnej vode z platených bazénov, mohol sa kúpať zadarmo v bedárskom alebo žobráckom bazéne.

Kúpanie v Bojnickom teplom Jazere nebolo bezpečné pre tých, ktorí nevedeli plávať, preto že dnes má hĺbku 4 - 5  metrov, ale nemožno vylúčiť, že dávnejšie bolo aj hlbšie. Neplavci sa preto mohli ľahko utopiť.

História ľudskej pamäte nám ústnym podaním v lokálnych povestiach hovorí, že už od počiatku sa Bojnické panstvo z času na čas pokúšalo spoplatniť aj občasné kúpanie chudákov, ktoré bolo zadarmo. Musel samozrejme prísť trest od prozreteľnosti, a pánov Bojníc za nenásytnosť Boh alebo Zem  či Osud potrestal/a zánikom spoplatnených prameňov, skamenením peňazí nenásytného chamtivca, a tiež presťahovaním sa prameňov ďalej od Zámku.

Teplá voda vytekajúca z Jazera , neodtekala v dobách minulého tisícročia len tak bez úžitku. Bola pravdepodobne hneď pod prirodzeným výtokom Jazera zachytená do žľabov a vedená ku mlynu. Mlyny ktoré mali v náhone teplú -nemrznúcu vodu, mohli mlieť po celý rok - aj v zime, a preto boli obzvlášť cenené.
Pokladám za pravdepodobné, že na svojom mieste stojí mlyn na teplú vodu pod Bojnickým Jazerom už najmenej 700 rokov.

 Mlyn , ktorý mal koleso na teplú vodu, je totiž terajšia Vila Gabriela.

Určite ho po celú dobu vlastnili majitelia Bojnického panstva.
Preto že mlyn Gabriela je dodnes pomerne vysoko nad svahom terénu, pokladám za pravdepodobné, že odpadová teplá voda z jeho kolesa poháňala ešte niekoľko ďalších menších mlynov v kaskáde pod ním.
Mlyn mal vodné koleso celkom určite s horným náhonom. Po nejakých rokoch prevádzky síce mohla mineralizovaná voda pôsobiť mlynárom problémy, preto že ochladzovaná voda určite robila na kolese kamennú travertínovú krustu, ale tú bolo treba len raz do roka oklepať väčšími kamennými okruhliakmi,  alebo kladivom.



Letecká fotografia Bojnických kúpeľov z roku 1948. Výrez fotografie z mapového servera TUZVO na mapy.tuzvo.sk

Je tiež pravdepodobné, že prameň Jazero bol od počiatku stredoveku podľa potreby mierne upravovaný - rozšírený a splytčený, aby mali čo najväčšiu plochu miesta, kde bolo konope možné máčať. Viac máčaných snopov konopí alebo ľanu, znamenalo viac peňazí pre majiteľov panstva.

V ďalšom blogu sa opäť vrátime do minulosti Jazera a Bojnických Kúpeľov, už nie veľmi vzdialenej.
Nájdete ho tu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/nedavna-historia-kupelov-pramena-jazero.html

a potom iný tu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/ako-nakoniec-dopadne-pramen-jazero-v.html

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/