Pomaličky , potichúčky, poza bučky kúpele znovu podvádzajú

Poza miestne borovice skúsili Kúpele Bojnice a.s. prepašovať  pri novo plánovanom zámere welness hotela Čajka svoj návrh tak, aby sa, pokiaľ by to prešlo,  neposudzoval tento zámer podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Mesto Bojnice podľa znenia Rozhodnutia Odboru starostlivosti o životné prostredie OÚ Prievidza dokonca  vo svojom stanovisku priamo odporúča, citujem: „Zámer ďalej neposudzovať podľa zákona o posudzovaní.“

-Takže päťposchodový rozsiahly plánovaný hotel pre stovky ľudí, s priľahlým welness centrom s piatimi bazénmi, takmer polmegawattovou plynovou kotolňou má podľa stanoviska mesta Bojnice rovnaký vplyv na životné prostredie, ako bežná psia búda vo dvore, a nie je preto potrebné posudzovať návrh stavby podľa zákona NR SR č. 24/2006. Tak si skúste v Bojniciach niečo menšie postaviť len tak, a budete mať pravdepodobne spústu materiálu na porovnávanie odlišných prístupov.

- Ani rúbanie viac ak 180 kusov dospelých stromov v spoločenskej hodnote okolo štvrť milióna €  nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie, to je jasné, že?! 
Skúste však v parku na námestí Bojníc len tak vyťať dva zdravé stromy z aleje, a všetci sa ihneď zbláznia, točiť reportáž o toľkom barbarstve dobehne hádam aj CNN .

- To ani bagrovanie vyše 26 tisíc ton zeminy (2 600 Tatroviek aspoň dvakrát prebehne hore a dole) – čo je podľa zákonného predpisu v Prvom ochrannom pásme Bojnických kúpeľov vyslovene zakázaná činnosť – nebude mať vplyv na Bojnické pramene?

Tie autá , bagre a žeriavy fungujú na nejaký ekologický pohon? Na vodík?
Čo budú kúpele robiť, keď sa v Bojnickej termálnej vode objaví znečistenie ropnými látkami?
Obvinia z toho, ako obvykle, kilometre vzdialené bane? 

- Nejaké prevážanie desaťtisícov ton zeme, desaťtisícov ton betónu, stavebnej ocele asi tiež nebude mať vplyv na obyvateľov Bojníc a Opatoviec , ich cesty a domy. Zrejme na dovoz a odvoz materiálov Kúpele v prípade realizácie stavby nasadia nejaké elektrické drony, ktoré budú potichúčky lietať v noci, aby nerušili.

- Pri hydrogeologickom prvom prieskume na mieste plánovanej stavby v najmenej troch vrtoch navŕtali vodu pod malým tlakom, ale nikto sa, aspoň podľa textu zámeru, neunúval odmerať teplotu či zloženie týchto vôd. Preto že je jasné , že Bojnické pramene ohrozujú mrchavé a fujkové Bane, tak načo v prvom ochrannom pásme prameňov merať a skúmať nejaké blbé teplé vody vo vrtoch, že?     

- Stavba by mala byť urobená na  vŕtaných betónových pilótoch. Do pilótov sa plánuje začerpať stovky ton betónu, ktorý po puklinách horniny bude tískať tlak bohvie kam.   
Kúpele stále pípajú, ako ich iní ohrozujú, ale nejako pozabudli, že vrtné práce sú - s výnimkou vŕtania studní - v prvom ochrannom pásme Bojnických liečivých prameňov ZAKÁZANÉ!

O tom čo je a čo nie je v ochranných pásmach dovolené, sa dočítate tu:

 

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/09/ochranne-pasma-zdrojov-mineralnych.html

- Dopravný úrad SR v stanovisku uvádza, že plánovaná stavba nerešpektuje regulatív o určení ochranných pásiem Letiska Prievidza, hoci tento regulatív je zapracovaný aj v platnom územnom pláne mesta Bojnice. 
Plánovaná stavba je vyššia ako dovoľuje Vyhláška o ochrannom pásme letiska Bojnice. 
 Mesto Bojnice na nesúlad stavby s územným plánom mesta v tomto bode asi muselo pozabudnúť ako na smrť, inak si správanie orgánu mesta Bojnice nevieme vysvetliť. 

- Kúpele plánujú vodu z budúcich bazénov vylievať do hradnej priekopy a Termálneho potoka, hoci tieto im nepatria, a nemajú  na vplyvy nového liatia teplej vody do cudzích nádrží a tokov žiadne posudky, platné vodohospodárske povolenia či zmluvy.

- Nakopanú hlinu a kamene plánujú Kúpele podľa textu zámeru cez Opatovce voziť do Koša, hoci skládka v Koši im nepatrí.

A tak ďalej, a tak podobne.

Kúpele sa pred novinami a televíziou stavajú do pozície veľkých zapálených ochrancov termálnych prameňov, životného prostredia a  okolitých obyvateľov, ale keď príde na  ich stavbu a biznis, tak zrazu všetko horlenie ide bokom.

Keď teplé pramene vyschnú kvôli stavebným prácam alebo nadmernému čerpaniu zo strany kúpeľov, kľudne hostí oblbneme, a do bazénov im pustíme plynom ohriatu pitnú vodu. A ešte pri tom môžeme poobsierať bane, no nie?

Ako je známe , viera vo vyliečenie lieči.
Stačí keď budú naivní hostia veriť, že ohrievaná pitná voda v bazéne je liečivá, a časti z nich sa stav zlepší.  

 Našťastie, niektoré ministerstvá, štátne orgány a pripomienkujúce organizácie si zachovali logické myslenie a projekt stavby sa posudzovať podľa zákonov o posudzovaní vplyvu na životné prostredie nakoniec BUDE.

Kto chce, ten si celé rozhodnutie o posudzovaní aj s pripomienkami môže prečítať na tejto stránke. 

Ak ste si naozaj položili otázku prečo mesto Bojnice nechcelo požadovať Posudzovanie Vplyvu stavby na životné prostredie priamo v srdci ochranného pásma, dáme Vám odpoveď. 

Mesto Bojnice má totiž v kúpeľoch menšinový podiel spoluvlastníctva.
To je všetko vysvetľujúce.  

http://www.enviroportal.sk/eia/dokument/264724

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/

Pramenné termálne jazierka na Slovensku

Pán majiteľ kúpeľov Bojnice rád do sveta masových médií rozpráva o unikátnosti prameňa Jazero. Tvrdí že je jedinečné.
 Ako s jeho jedinečnosťou naložil po svojom, v štýle podnikateľského baroka, sme už písali tu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/mame-nejaky-unikat-tak-si-ho-obstaviame.html

Našťastie existuje dostatok fotografii zachytávajúcich Jazero pred stavebnými úpravami.
Už sme písali aj o tom, že múrikmi a plôtikmi ho po tisícke rokov voľného prístupu obyvateľov na prírodné kúpanie majitelia okolitých pozemkov z času na čas zneprístupnili. To sa už v histórii stalo niekoľkokrát, ale história (magistra vitae) nás učí, že to vždy časom pominulo. Ani teraz to inak nebude. Žiadny plot nie je naveky

Stavebnými úpravami sa termálny prameň Jazero v Bojniciach stal skutočným unikátom Slovenska:
Je prvým prírodným výverom termálnej vody na Slovensku ktorý niekto nevkusne obmuroval a oplotil mrežou zo stavebného supermarketu.

V ostatných otázkach unikátnosti je pán majiteľ , ako obvykle , úplne "mimo mísu". Tváriť sa ako odborník na niečo, v čom som úplne vedľa, sa obvykle dlho nedá. Ostatní odborníci Vás rýchlo odhalia, že ste neinformovaný laik.

V tomto príspevku vymenujeme množstvo iných prírodných výverov teplých prameňov na Slovensku, o ktorých Bojnické Kúpele asi nikdy nepočuli.

Dáme aj pár vyschnutých pramenných jazierok, ktoré za posledné storočie zmizli zásluhou ľudí a ich nenásytnosti po termálnej vode určenej na kúpanie v blízkych kúpeľoch.
Podobný koniec zrejme čaká aj Jazero v Bojniciach. 
Viac nájdete v tomto blogu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/ako-nakoniec-dopadne-pramen-jazero-v.html

Teraz poďme pozrieť iné termálne jazierka, o ktorých Bojnické kúpele zrejme nemajú dunstu:

Vyschnuté jazierko v kráteroch výverových travertínových kôp v kúpeľoch  Dudince. Hovorí sa, že sa v nich kúpavali ľudia už za doby rímskej.

Bohužiaľ, Dudinské výverové kopy sú už dlhé desiatky rokov bez oživujúcej vody, ktorú im vzali vrty tamojších kúpeľov. 

Takto vyzeralo jedno z pramenných teplých jazierok nad Bešeňovou. Žiaľ čerpanie vody pre tamojšie kúpeľné welness centrá im  tiež uberá zdroje prítokov termálnej vody



Preto je budúcnosť Chráneného Prírodného Výtvoru Bešeňovské Travertíny neistá, hoci podľa stavu v roku 2018 termálna voda stále slintá.



Prírodné kúpanie vo vývere uhličitej teplice Kaďa pri Liptovskom Jáne

    V Liptovskom Jáne funguje neďaleko prírodného výveru  len sezónne letné kúpalisko, ktoré našťastie nestíha vysosávať vodu z prírodného prameňa, ktorý je na obrázku, a v ktorom sa tiež ľudia kúpu.

O prírodnom teplom kúpalisku Jazere pri obci Rojkov ste ešte zrejme nepočuli

Napriek tomu boli kedysi pri Rojkovskom teplom jazere vybudované v tej dobe známe kúpele T.G. Masaryka, ako bolo kedysi zvykom - celé z dreva. Dnes sú budovy niekdajších Masarykových kúpeľov už preč, ale Rojkovské teplé jazierko je stále na svojom mieste, kde odjakživa bývalo

Zato o Krátere - Jazierku s travertínovým lemom vo Vyšných Ružbachoch už počul snáď každý. Teda asi okrem celkom hore menovaných predstaviteľov  :-)

Menej známe kúpacie jazierko v Kaľamenoch ne´daleko od Kúpeľov Lúčky. Tu teplá voda tryská z prieskumného vrtu vyvŕtaného pri prirodzenom teplom vývere.

Tisícky rokov ľuďom známe termálne prírodné Jazero s teplým uhličitým prameňom na Borovej Hore pri Zvolene. Dnes je jeho hladina v travertínovom kráteri umelo znížená prekopaným kanálom. Pri jazere boli medzi vojnami vybudované kúpele a sanatórium v parku. Je to aj známa archeologická lokalita. 

Jazero na kopci zásobované geotermálnou vodou na vrchole kopca nad Zvolenom vo výške  330 mnm zdrojovo súvisí s prameňmi kúpeľov Sliač vo výške 400 m n.m. Výškový rozdiel je tu žiarivým príkladom toho, že amatérska teória o spojených nádobách pramenných výverov majiteľa Kúpeľov Bojnice je len hlúposť - kravinka pre oblbovanie redaktorov novín a časopisov. Keby tok termálnych vod fungoval tak, ako si to naivne predstavujú niektorí amatéri, pramene kúpeľov Sliač by už dávno vytiekli cez 2,5 km vzdialený prameň Jazero v Borovej Hore.    

Prírodné teplé jazierko Hevíz s prírodným bublavým prameňom na dne jazierka pri Patinciach. Prírodný prameň termálnej vody s plynmi vyviera pri hniezdnom domčeku vpravo od neho. Legendy hovoria že sa v ňom kúpali úž rímski legionári z neďalekého stáleho tábora Leáňvár. Hneď vedľa jazierka sú dva vrty na teplú vodu, ale našťastie tunajší welness hotel čerpá primerane len toľko termálnej vody, aby to Hevíz neohrozilo.

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať link:
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/