Pálffyovci vlastnili Bojnické panstvo včítane priľahlých Kúpeľov od roku 1644 do roku 1939. Ján Pálffy sa zámok rozhodol prestavať v rokoch 1889 - 1910, popri tom venoval pozornosť aj Bojnickým kúpeľom, ktoré tiež prestaval.
S prestavbou budovy Starého Kúpeľa - dnešného Liečebného Domu Mier - však začal J. Pálffy ešte pred prestavbou Bojnického zámku, už v roku 1872 . Pred úpravou Bojnických kúpeľov boli v takzvanom Starom kúpeli kaskádovite postavené štyri štvorhranné kúpacie bazény , vydláždené kameňom , s kamennými obrubami.
Od dvojice prirodzených výverov termálnej vody tesne vedľa bazénov(dnes vo dvore LD Mier) viedli medené potrubia s prívodom termálnej vody do každého bazéna , okrem toho tiež medené rúry s prívodom studenej vody, aby sa dali teploty vody v bazénoch regulovať. Termálna voda pretekala z najvyššieho Pánskeho bazéna tiež samospádom do kaskády nižších bazénov
Bazény boli nazvané: Pánsky, Meštiansky, Sedliacky a Žobrácky.
Pálffy prestaval Sedliacky a Žobrácky bazén , spojil ich do jedného, ako tzv. bazénu II. triedy v roku 1872. Pre honoráciu zakúpil Pálffy nové vane. Pôvodne cez dnešný dvor LD Mier viedla verejná cesta, ktorú Pálffy preložil vedľa budov, a kúpeľ uzavrel prístavbou s vežičkou.
Po prestavbe však boli kúpele pre nemajetné vrstvy uzavreté, stali sa platenými.
Správa kúpeľov neustále zvyšovala kúpeľné poplatky - vstupné - až do vypuknutia 1. svetovej vojny. Po jej vypuknutí boli kúpele určené za vojenskú nemocnicu na doliečovanie zranených vojakov, aby ich CK monarchia mohla čím skôr znovu poslať na frontu. Preto verejná prevádzka kúpeľov Bojnice prakticky skončila, - bolo aj po príjmoch z vstupného .
A tak sa chudobní ľudia začali kúpať vo vodách termálneho Jazera a jeho Bahništi. Nové kameňom dláždené kúpalisko pre nemajetný plebs bolo vybudované aj pod dnešnou vilou Gabriela v roku 1924, starší Bojničania a Opatovčania si ho pamätajú, preto že fungovalo až do 70 tich rokov 20. storočia pod menom kúpalisko Gabriela. Teplá voda bola privádzaná žľabom a neskôr rúrami od výtoku Jazera.
Nad Bahnišťom pri Jazere dala Správa kúpeľov postaviť drevenú ľahkú budovu , a v roku 1924 požiadala Okresný úrad o schválenie nového kúpaliska.
Bahno z Jazera , považované za liečivé a rádioaktívne, začala správa ťažiť a predávať.
 |
| Drevená budova Bahnišťa na severnej strane brehu kruhového termálneho Jazera v Bojniciach. Okolo roku 1930. |
V roku 1938 sa Baťa stala ich majiteľom, v tom istom roku otvorila nový kúpeľný pavilónik Jánove Kúpele - pomenovaný po Jánovi Pálffym . Do Jánovho kúpeľa privádzali termálnu vodu od Jazera eternitovým potrubím .
Firma Baťa si čoskoro zaumienila z kúpeľov urobiť rekreačné stredisko pre svojich zamestancov a celé kúpele, najmä bazény znovu prestavala.
Baťovci po II. svetovej vojne opäť začali ťažiť bahno z Jazera, ktoré sa preukázalo ako naozaj rádioaktívne a liečivé. Povolenie mali až na výrobu 1 vagóna sušeného bahna mesačne, čo je vtedajších približne 20 ton.
Realita ťažby a predaja bahna bola pravdepodobne iná, preto že pri dnešných vedomostiach zásoby liečivého bahna nemohli v prameni Jazero presiahnuť celkovo 3 000 ton. Liečivé bahno sa totiž tvorí pomaly, možno 10 - 20 ton za rok ešte v dobách, keď neexistoval vrt BR2 pri jazere.
S vodou v Bojnických kúpeľoch to ale také jednoduché nebolo. Voda všetkých známych prameňov - aj neskorších vrtov - je totiž slabo mineralizovaná, a Bojnická voda neobsahuje žiadne špeciálne zložky, ktoré by ju robili v Slovenskom alebo Európskom meradle výnimočnou.
Rakúskouhorské a neskôr aj slovenské a československé balneologické predpisy hovorili a hovoria, že minerálnu vodu je možné považovať za liečivú, ak obsahuje aspoň 1 gram rozpustených minerálov na liter.
To dodnes nespĺňa ani jeden z bojnických zdrojov, väčšina z nich má mineralizáciu len od 0,5 g na liter po 0,7 g. na liter.
Je to jednoducho teplá až horúca minerálna voda, ktorej liečivosť je podľa zákonov síce oštemplovaná, ale v praxi má možno Vaša teplá voda vo vani vyšší obsah minerálov ako tá z Bojnických kúpeľov.
Kvôli možnostiam biznisu z kúpeľníctvom však bolo potrebné, aby aspoň niektoré z prameňov boli štátom uznané za liečivé.
Dr. Jamrich na strane 4 svojho rukopisu píše, že dedičia Jána Pálffyho si podali v roku 1934 žiadosť o udelenie titulu "liečivé kúpele" pre miestne termy.
Úrady zodpovedné za klasifikáciu podzemných vôd žiadosť zamietli, kvôli nedostatočnému odôvodneniu.
Dr. Jamrich píše, že titul "liečivé kúpele" si vymohol - vydupal od štátnej správy až Baťa v roku 1942, a to aj napriek nižšej mineralizácii vôd.
 |
| Budova Starého kúpeľa okolo roku 1920, ešte pred Baťovskou prestavbou |
Liečivé účinky na telo aj dušu kúpeľných hostí v Bojnických kúpeľoch má už zmienený súzvuk ďalších liečivých faktorov:
- Prostredie -kúpeľný park vplýva tieňom starých stromov, návštevníci sú v zmenenom prostredí mimo svojich stresov domova a pracovísk, opakovane jedia bez dlhého vyvárania v kuchyni
- Pokoj -kúpele sú doteraz pomerne malé a preto zatiaľ tiché, ale to sa ide zmeniť
- Teplá voda + kúpanie v nej, teplo uvoľňuje stuhnuté svaly a šľachy, telo a myseľ hostí a návštevníkov relaxuje.
Tieto tri faktory fungujú len spolu, - narušte jeden z nich a celý fungujúci systém pozitívneho vplyvu na zdravie hostí spadne.
Bohužiaľ kúpele aktívne podpiľujú najmenej dve nohy tohto trojnohého stolíka (Pokoj plánovaním nového akvaparku + Teplá voda šafárením s prameňmi, ktoré ich pravdepodobne poškodí), a ešte obviňujú iných z toho, čo robia oni.
Vráťme sa ešte na chvíľu k najmladším dejinám prameňa Jazero, zhruba 40 rokov dozadu.
Už sme spomínali, že teplá voda z prameňa Jazero vytekajúca jarkom dolinou, bola zachytená do poloprírodného kúpaliska Gabriela v Opatovciach.
Niekedy v 60 - 70tich rokoch 20 storočia Komunálne služby v snahe využívať teplo termálnej vody vybudovala pri kúpalisku Gabriela sústavu skleníkov na pestovanie karafiátov - obľúbených socialistických rezaných kvetov. Skleník komunálu sa za studených jarných nocí hrial radiátormi, do ktorých priamo prúdila teplá termálna voda z výtoku Jazera.
V polovičke sedemdesiatich rokov bol v blízkosti Jazera postavený vtedajšími Slovenskými Uhoľnými Baňami - SUB - liečebný termálny hotel Baník, ktorý tam stojí dodnes. Na vaňové kúpele a procedúry odoberal vodu z vrtu BR2 ktorý navŕtali pri Jazere. Neskôr bane odovzdali hotel do správy Slovenských Liečebných kúpeľov Bojnice.
V roku 1999 bolo spustené do prevádzky kúpalisko Štrand, ktoré je prepojené s LD Baník a zasahuje do átria liečebného domu. Kúpalisko nie je ani nikdy nebolo nijako prepojené s Štrandovým prameňom, ktorý bol v susednej doline, ale zato tiež začalo odoberať teplú vodu z prameňa Jazero cez vrt BR2.
Skleníky boli zrušené pravdepodobne ešte začiatkom 90tich rokov., podobne aj kúpalisko Gabriela.
Mladí ľudia a zamilované páriky sa opäť začali kúpať - z pohľadu Kúpeľov ilegálne - priamo v termálnom kotli Jazera.
Pokračovanie v ďalšom príspevku
Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/
Použitá literatúra a podklady:
- MUDr. Jozef Jamrich: Historické Pramene a využívanie liečivých vôd v kúpeľoch Bojnice. Manuskript, okolo roku 1995
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Bojnick%C3%BD_z%C3%A1mok
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára