Rakytkove kúpele pri Laskári: ich vznik a zánik

Nedávno sa niekto v diskusii v tlači vyjadril, že bane vraj zničili kedysi známe Rakytkove kúpele neďaleko od bývalej obce Laskár. Ako keby súčasné bane mohli za niečo, čo sa stalo pred 40 rokmi.
Tieto a podobné nezmysly z informačného systému JPP (jedna pani povedala) je potrebné uviesť na pravú mieru.

Dnes už málokto z mladších čitateľov vie, čo to Rakytkove kúpele bolo, kde to bolo a prečo bolo, ako bolo.
Dopočuli sa niečo o tom možno od svojich rodičov alebo starých rodičov, ktorí informovali o tom, že na roliach bola kedysi rúra, z ktorej išla teplá voda, a že tá voda sa púšťala do takých korýt a v nich sa ľudia kúpavali po väčšinu roka, lebo voda bola horúca.

Nikto Vám však už dnes pravdepodobne nedá presnejšie informácie.
S jedinou výnimkou: okrem informácii v tomto článku.
Ak viete ešte niečo viac o faktoch, než v tomto článku uvádzame, kľudne to môžete uviesť do komentárov, a my to doplníme aj s autorstvom.

Krátka história Rakytkových kúpeľov je nepriamo spojená s jednou z temných stránok našej histórie: s Košovským-Laskárskym (Nováckym) koncentračným táborom - lágrom.
Názvy lágra nie sú ustálené, stál na pomedzí katastrov obcí Laskár a Koš.

 Väčšina ľudí, dennodenne prechádzajúcich po štvorprúdovke Prievidza - Nováky si vôbec neuvedomuje, že táto cesta prechádza v smere od Prievidze ešte pred mimoúrovňovou odbočkou na Lehotu pod Vtáčnikom priamo cez centrum bývalého koncentračného tábora - cez jeho pracovnú časť. 
Na poliach smerom k rieke Nitre  napravo od cesty sa nachádzala jedna z dvoch ubytovacích kolónii Lágra, a na druhej strane smerom k Lehote pod Vtáčnikom vľavo od cesty sa nachádzala druhá kolónia barákov Lágra.  Medzi dvomi kolóniami bola pracovná časť lágra, ktorú pretína novšia štvorprúdovka.



Od roku 1942 v novozriadenom koncentráku v bývalých muničných barákoch uprostred šírych polí , bokom od niekdajšej hlavnej cesty ktorá je dnes takzvanou "starou cestou" zhromažďoval vtedajší Slovenský štát židov zo širokého okolia.
Vyberali z nich použiteľných remeselníkov do pracovnej časti lágra a zvyšnú väčšinu presúvali, v Novákoch nakladali do dobytčákov a odosielal transportnými vlakmi do táborov smrti - Osvienčimu, Birkenau, Dachau. Na fyzickú likvidáciu, aby bolo jasné.

Po vypuknutí SNP bol koncentrák rozpustený, a jeho nedobrovoľní obyvatelia sa rozpŕchli. Tábor, ako to už býva, vyrabovali a sčasti vypálili miestni obyvatelia z okolia, a zostal asi tri štvrte roka opustený.

Hneď po vojne ho však orgány oslobodenej Československej republiky obnovili, a začali v ňom sústreďovať hauerlandských Nemcov z dedín z okolia Nemeckého (dnes Nitrianskeho) Pravna, Handlovej, Kremnice a Svätého Kríža. Tu slovenskí Nemci čakali na odsun do Nemecka. Nezaobišlo sa to bez hromadného násilia a tiež pomstychtivého zabíjania - mnohých neprávostí.
Po skončení odsunu väčšej časti nemeckého etnika a prevzatí vlády komunistami sa z Košovského lágra stal pracovný láger pre protisocialistické živly. Muži nútene pracovali v novootváraných Baniach Mládež a Lehota, ženy pracovali pre blaho Československa v obnovenej výrobnej časti lágra.
Po Stalinovej smrti bol láger zrušený, a objekty barakov prevzalo JRD Laskár, ktoré v nich zriadilo hydináreň.

Láger pre židov mal na svojom území niekoľko krátkych vrtov - studní, preto že  tisícky internovaných museli piť stovky litrov nezávadnej vody denne, aby sa nešírili epidémie. Aj tak sa ale šírili, a desiatky internovaných umreli na týfus a iné nákazlivé choroby. Malý cintorín by mal byť kdesi v krovinách pri jednom z obytných táborov.

Tu sa dostávame k súvisu Rakytkových kúpeľov s Laskárskym lágrom. Po zrušení lágra bol jeden zo spomínaných nie veľmi hlbokých vrtov - studní, využitý ako úvodná kolóna pre prieskumný vrt na uhlie a skúmanie hydrogeologickej situácie. Vrt bol premenovaný na Z 264H a bol v roku 1964 prehĺbený o  nejakých 300 metrov až pod uhoľný sloj.

Vzácna fotka z prehlbovania vrtu Z264H. Vzadu za chlapmi s vahadlom vidno jeden z barákov koncentráku 

 Zakrátko na to vyvstala potreba zistiť, či sa aj v hĺbke pod Hornonitrianskou kotlinou vyskytuje termálna voda, a tak sa následne nad vrt dopravila veľká vŕtacia súprava.
Vrt Z264H sa opäť - už druhý raz prehĺbil, tentokrát až po vrstvu s termálnymi vodonosnými vápenco-dolomitmi, už pod novým menom Š1 NB.
Pri dlhodobých prietokových a čerpacích skúškach  na vrte Š1 NB bolo Dr. Frankom dokázané, že ani masívne čerpanie až 40 litrov za sekundu z vrtu Š1 NB pri Koši po dobu niekoľkých mesiacov nedokázala s Bojnickými prameňmi ich tlakom ani prietokom pohnúť. Voda z vrtu Š1 NB mala teplotu 62 stupňov.
 Takú horúcu vodu nemožno ani vtedy, ani dnes vypúšťať do povrchových vôd, preto že by zabila všetko živé v nich sa nachádzajúce.

Preto podnik IGHP Žilina,  ktorý prehlboval vrt, dal vybagrovať po spáde cez polia struhu  na vychladzovanie vody medzi potokmi Metrbos a Ťakov, ktorá sa po asi kilometri napojila na Ťakovský potok.
Po ukončení čerpacích skúšok bol vrt odstavený, otvorený na ustálený prietok 2 -3 litre za sekundu a výtok termálnej vody bol zvedený do podzemného kanála smerom k odtokovému vychladzovaciemu kanálu, kde už  voľne vytekala termálna voda do odtokovej struhy.

V tomto momente nastupujú na scénu Rakytkove kúpele.
Vyššie je mapka ktorá zachytáva popísanú situáciu s vrtom Š1 NB (Z264H) a kde je vyznačená aj poloha "Termálnych kúpeľov" V zelenom štvorci je severná ubytovacia časť lágra. Južná časť lágra je mimo výrezu mapy.

Možno ste si položili otázku kde prišli Rakytkove kúpele k svojmu menu.
Nie, nie je to meno pochádzajúce od vŕby rakyty, ak Vás napadlo toto.
Je to meno pôvodného majiteľa pozemku ktorý ich zriadil , pána Rakytku.

Boli uvoľnené roky druhej polovice šesťdesiatych rokov, hovorilo sa otvorene o tom , že bude povolené drobné podnikanie. Pán Rakytka sa pravdepodobne rozhodol chytiť príležitosť "za pačesy" a na svojom pozemku pri dochladzovacom jarku s vytekajúcou horúcou vodou postavil drevenú budovu malých termálnych kúpeľov.

  Vytekajúcu termálnu vodu od vrtu pán Rakytka zachytil do série drevených žľabov  vedených v koryte dochladzovacej struhy, a priviedol ju do vnútra improvizovaných kúpeľov. Prívodné žľaby horúcej vody vidno na  fotke vyššie.

Vo vnútri "kúpeľnej budovy" osadil Rakytka kaskádu siedmych drevených kúpacích korýt, a jednotlivé kúpacie boxy oddelil plachtami, ako vidno na nasledujúcom zábere. Vpravo dole je latkový rošt na "odkvapkávanie" kúpajúcich sa.

Zvonka mala drevená budova "kúpeľov" (osadená sčasti nad jarkom) aj malú verandu pri šatni , ktorú vidno na ďalšom zábere

Na tomto zábere tiež vidno jeden z barákov Košovského Lágra v pozadí Rakytkových kúpeľov , na fotke je barák koncentráku vpravo . Ako vidno na fotke, budova "kúpeľnej šatne" má strešnú krytinu urobenú z banskej gumenej pásoviny.

Ešte jeden záber exteriéru Rakytkových kúpeľov, z neskoršej doby, po premaľovaní a rozšírení. Na streche pribudli nové pásoviny, pri vstupe sú aj nejaké tabule s nápismi . Pribudlo rozšírenie budovy smerom doľava, zdá sa že išlo o malý bufet.

Nevieme, ako sa pánu Rakytkovi darilo s drobným podnikaním v kúpeľníctve, ale po roku 1968 zase v štáte komunisti "pritiahli šrauby" a súkromné podnikanie nakoniec v Československu nebolo povolené. V každom prípade Rakytkove kúpele nejako fungovali až do začiatku 80tich rokov, možno budú vedieť viac detailov Košovania , Nováčania a Laskárčania.

Vtedajšie Uhoľné a Lignitové Bane š.p si koncom 70tich rokov 20. storočia uvedomili, že takzvaný ochranný pilier vrtu Š1NB viaže značné zásoby kvalitného uhlia nachádzajúce sa pod vrtom.
Ochranný pilier  je vlastne priestorovo vymedzený štíhly kužeľ hornín v podzemí, v ktorých sa nesmie nič dobývať, ak nechcete porušiť pomery na povrchu nejakými pohybmi terénu. Keď sa ochranný pilier premietne na uhlie hlboko pod ním, tak je to vlastne kruh premietnutý na sloj kolmo dole. V prípade vrtu Š1 NB - ktorý patril štátu a nie pánu Rakytkovi alebo majiteľovi parcely, ochranný pilier viazal niekoľko stotisíc ton dobrého uhlia.
Z technického pohľadu bol nezmysel nechávať tam uhlie, keď sa rovnaký vrt dá kľudne navŕtať aj niekde inde o pár sto metrov ďalej, najmä ak je už geológia v hĺbke z prvého vrtu známa. Potom je aj nový vrt lacnejší.
  
Preto bolo rozhodnuté, že vrt Š1 NB bude zrušený, a miesto neho bude vyvŕtaný náhradný vrt Š1NB II pri AB vetracej šachte pár stovák metrov ďalej na západ. Tým sa prekryjú ochranné piliere vrtu a šachty, čím sa uvoľnia slušné zásoby uhlia, a zároveň zostane zachovaný prístup k termálnej vode z hĺbok.
 V roku 1980 bol náhradný vrt Š1 NB II skutočne vyvŕtaný, a odskúšaný, samozrejme zase s čerpacími skúškami podľa platných predpisov, ktoré opäť nepreukázali žiadny vplyv čerpania termálnej vody na Bojnické pramene a ich výdatnosti či tlak.

Vrt Š1 NB I pri ktorom stáli Rakytkove kúpele, bol štátnym podnikom IGHP Žilina zacementovaný, zhlavie vrtu odstránené a tým bol zlikvidovaný.
Vychladzovacia struha bola zarovnaná  predtým vykopanou hlinou z násypu.

So zánikom zdroja vody na tomto mieste zanikli aj Rakytkove kúpele po zhruba dvadsiatke rokov sezónnej činnosti.
Blízke baraky koncentračného tábora rozobralo miestne JRD ešte v 70tich rokoch, a dnes sú všade v okolí len polia a pasienky. Jediným orientačným bodom je hnojisko v blízkosti barákov koncentráku, čo je okraj severného ubytovacieho lágra. 
Rakytkove kúpele stávali od lágra smerom ku starej Košovskej ceste zhruba na polovici cesty.

Terén - povrch polí sa po dobývaní uhlia v tejto oblasti zvlnil , po dlhej odvodňovacej struhe niet ani pamiatky, rovnako ako ani po Rakytkových kúpeľoch. Možno ich lokalizovať len porovnávaním máp.

Možno treba ešte dodať, že takéto podobné improvizované kúpele vznikali a zanikali na mnohých miestach pri zdrojoch termálnej vody na Slovensku, buď pri vrtoch alebo pri prírodných zdrojoch teplej vody.
Príklady vzniku a zániku improvizovaných kúpeľov nájdeme pri Sklených Tepliciach, Žarnovici, na južnom východnom Slovensku.
Z blízkeho okolia to bolo napríklad insitné kúpalisko Gabriela pri Opatovciach. O osude vrtu vždy rozhoduje jeho majiteľ - teda väčšinou štát, a keď sa vrt prerobí alebo likviduje tak, že teplá voda prestane voľne vytekať, je automaticky po bezplatnom kúpaní v teplej vode, aj po prípadných improvizovaných kúpeľoch .

Ďalšie blogy o teplej vode na Hornej Nitre si môžete prečítať tu:

www.baneatermalnavoda.blogspot.sk

Odporúčame aj:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/09/kto-je-vlastnikom-termalnej-vody-kto-o.html

Prečo Kúpele Bojnice lačne kukajú po vrte baní Š1 NB II v Laskári:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/09/ako-sa-mineralna-voda-klasifikuje-preco.html

čítanie o tom ako Kúpele "zabavili" vrt s teplou vodou Baniam:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/09/ako-kupele-bojnice-vrty-kradnu.html

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/

Čo nám povie prietok prameňa o stave termálnej vody v podzemí?

Motto:" Pravda o prírode je silnejšia , a preto sa obháji sama! Albert Einstein"

V lete tohto roku vypukol na našom cintoríne problém. 

Bolo treba polievať zasadené kvetiny na hroboch, preto že už začínalo byť sucho. 

Z verejného cintorínskeho vodovodu - jeho kohútika síce tiekla voda, ale tiekla slabo. 

Všetci polievači, ktorí sa v ten deň stretli pri kohútiku sa hromadili a čakali v rade, vody odrazu nebolo dosť, ani keď bol kohútik otvorený naplno.
Že by slabý prietok? 
Alebo je nejaký problém s tlakom vody? 

Dedina je dole v údolí a cintorín je na kopci  nad dolinou dediny.

Čo sa deje? 

To všetci dole v obci polievajú naplno a nám hore na cintoríne uberajú na tlaku? Alebo už vymíňali celý vodojem a preto ja slabý prietok?

Kdeže, problém je niekde inde: keď sa ventil na cmiteri uzavrel a potom pustil, voda do krhly z kohútika prudko vystrekla, ale sekundu na to sa prietok vody už znížil na čurkotanie.

Ak voda na začiatku otvorenia ventilu prudko vystrekne, znamená to len jedno: tlak vody vo vodovode je v poriadku, problém je niekde medzi kohútom a vodojemom, aj vody vo vodojeme je zrejme dosť.

Komplikácia sa vyriešila za chvíľku, v šachtici pod kohútom niekto privrel druhý ventil, ktorým sa voda uzatvára na zimu, aby ľad nepotrhal trubku.

Inokedy sme riešili v našom baráku podobný problém s prietokom. 

Sused sa posťažoval, že mu strašne slabo v kúpeľni aj v kuchyni tečie voda, už je problém aj riad umývať a zhoršuje sa to.

 Vodovodné batérie má nové, lebo prerábal bytové jadro.

Tak sme sa išli pozrieť na vyššie poschodie do iného bytu. Ale vo vyššom byte tiekla voda mocným prúdom.

Stačila jedna  mierená otázka sťažujúcemu sa susedovi: 
Keď ti inštalatér pripojil nové rozvody, prepláchol si si najprv nové batérie bez perlátorov? 

-Vraj nie, to treba??  

Keď domovník odkrútil susedove perlátory - koncovky na vodovodných pípkach čo pridávajú do vody vzduch, boli  jeho sitká plné piesku z vodného kameňa a drobných stružliniek z rezania závitov.

S odmontovanými sitkami perlátorov voda zo susedových batérii do umývadiel po otvorení ventilov len tak ručala.

ilustračné foto z Dreamstime.com

Tlak vody bol v oboch prípadoch v poriadku, prietok vody samotný o stave zdroja vody nič podstatné nepovedal - môže byť znížený rôznymi prekážkami, usadeninami, priškrteniami po ceste k výtoku.

Rovnaké princípy platia aj pre zdroje podzemnej vody.
 Ak je prietok nižší ako býval, to ešte automaticky neznamená, že problém je v rezervoári vodárne, alebo že niekto z nižšieho miesta vypúšťa priveľa.

Kúpele Bojnice často v médiách bedákajú, že prietok niektorých prameňov v kúpeľoch postupne s rokmi klesá. 

Bane však desiatky rokov pravidelne chodia merať tlak v uzavretých pozorovacích vrtoch ktoré sa merať dajú (okrem vrtu BR 7, ktorý,  ako sme už uviedli, kúpele protiprávne zneprístupnili).

A hádajte čo?

Tlak v meracích vrtoch v blízkom aj vzdialenom okolí Kúpeľov sa v podstate nehýbe už štyridsať rokov, v priemere za celú dobu pravidelného merania nepoklesol o viac ako dva metre , čo je asi 5% hodnoty tlakov z dlhodobých meraní, ktoré by sa možno dali prifariť na účet čerpania  termálnej vody.
Tlak vody v uzavretých vrtoch mierne osciluje. 

Vplyv na drobné odchýlky tlaku od priemeru má napríklad fáza Mesiaca , ktorý spôsobuje svojou gravitáciou morské prílivy a odlivy. Podzemná voda zo slapových síl tiež nedostala od prírody nijakú výnimku, a fázy Mesiaca tiež ovplyvňujú tlak vody v podzemí, podobne ako príliv a odliv v moriach. 

Ak sa tlak vody v podzemí mení dlhodobo minimálne, to potom znamená, že vody hlboko v podzemí pod Bojnice od Rokoša , Magury a Sklenného  priteká zhruba toľko, koľko sa jej trvalo v kúpeľoch odpúšťa do bazénov a vaní. To znamená okolo 30 – 31 litrov za sekundu. Teda znamená to zároveň aj to, že maximálna povolená hranica maximálnych odberov v Bojnických kúpeľoch je špecialistami pri Ministerstve Zdravotníctva  nastavená správne. 

 Koniec koncov, za týmto rozhodnutím je 60 rokov každomesačných meraní a vyhodnocovania výsledkov meraní.

Údajný problém s prietokom v Kúpeľoch je niekde inde. 

Už sme hovorili o tom, že vrty v kúpeľoch neboli podľa poznatkov za posledných 20 rokov vyčistené ani raz. 
Napríklad tu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/ako-nakoniec-dopadne-pramen-jazero-v.html

Tiež sme vysvetlili, že cesty horúcich a teplých vôd  vo vodonosnom vápenci sa časom menia, preleptávajú si v ňom stále nové siete ciest, a tie spojenia a dráhy vody vo veľkej hĺbke pod kotlinou aj Bojnickou kryhou nie sú stabilné ani v smeroch prúdenia. Nahor ich nepustí viac ako jeden kilometer izolačných ílovitých hornín. Výškovo teda neblúdia, zato však blúdia v tej svojej vrstve dolomitu a vápanca pochovanej veľmi hlboko pod uhlím, kam baníci nemajú a nikdy nemali dôvod kopať bane.  

Hydraulický odpor vody prúdiacej hlboko v skalách pod kúpeľmi sa časom mení tiež. Niektoré trasy prúdenia vody časom zarastú minerálmi, niektoré sa priškripnú drobnými tektonickými pohybmi, jemnými otrasmi.

Tlak vody je ten jediný údaj , čo má stopercentnú vypovedaciu hodnotu o konkrétnom zdroji podzemnej  obyčajnej vody, aj vody minerálnej či geotermálnej. 

Prietok termálnej vody - výtok z prameňa je len podružný údaj.

Ak chcete podľa  storočných poznatkov  počas vývoja hydrogeologickej situácie vedieť v akom stave je Váš zdroj vody, musíte mu odmerať tlak.

Tlak sa ale dá odmerať len na vrte, z ktorého voda samovoľne vyteká  ale dá sa UZAVRIEŤ. Vo voľne vytekajúcom prameni - v studničke či jazierku alebo otvorenom vrte tlak neodmeriate. Keďže prietok  či výtok prameňa nič  moc o stave vody v hĺbke nevypovedá, voľne vytekajúce pramene dávajú len druhoradé údaje ako sme už povedali. 

Pokiaľ máte vrt, v ktorom voda síce je, ale nevyteká až na povrch, meria sa výška jej hladiny.
Ak je hladina ustálená na rovnakej výške, znamená to, že v hĺbke je ustálený aj tlak. Ak sa hladina hýbe, znamená to zároveň, že sa s tlakom vody v hĺbke niečo deje.

Ak niekto (ako napríklad zástupcovia Bojnických Kúpeľov) tvrdí , že sa niečo deje, keď sa prietoky menia, môžete ho kľudne vysmiať, preto že to je amatérsky názor ľudí, čo hydrogeológii rozumejú ako hus pivu.

Síce to iným laikom asi znie dobre a logicky, ale s profesionálnymi znalosťami hydrogeológov majú Bojnické kúpeľné kydy o prietoku spoločné asi toľko, ako stavby škôlkárov v detskom pieskovisku so skutočnou stavbou budov zo železobetónu.

Hydrogeológ musí  merať tlak vody vo vrte.

 Ak vrt nemá pretlak, musí sa merať výška hladiny v hĺbke vrtu, ktorá je priamo závislá od tlaku vody hlboko v podzemí

 Tlak či hladinu musí merať podobne ako lekár meria a vyhodnocuje tlak krvi pacientovi, ktorý sa na niečo sťažuje ale navonok nič chorobné  nevidno.  

Skúsení hydrogeológovia s praxou sú niečo ako doktori prameňov. Určujú ich diagnózu.

V paralele porovnávania  naozajstných hydrogeológov  s doktormi môžeme pokračovať.

Ak máte nejaký problém u doktora , alebo vrt v ktorom sa menia prietoky , obaja odborníci použijú v prvom rade tlakomer.

Môže sa stať, že Vám doktor na prvý raz namerá vysoký tlak krvi. Skúsený odborník- doktor v takom prípade dá s vami reč o všeobecných veciach, pokúsi sa Vás ukľudniť, počká pár minút, a zmeria Vám tlak opakovane. 

Keď príde k vrtu merať tlak vody hydrogeológ, nemôže s vrtom komunikovať, lebo vrty majú celý svet "na trubke". Hydrogeológ tiež však nechá vrt ukľudniť, ale v prípade vrtov sa to robí tak, že sa vrt – výtok jeho vody – uzavrie ventilom a nechá sa uzavretý. 
Vrt sa pred meraním tlaku nechá uzavretý postáť zhruba mesiac, čo je lehota na vyrovnanie teplôt a tlaku, ktorá zvyčajne postačuje. Až potom, po mesiaci sa odmeria tlak aj vrtu.

Pri pozorovacích vrtoch je to jednoduché, tie by mali byť uzavreté stále, okrem pravidelných meraní. 

Pri produkčných vrtoch, aké sú v kúpeľoch, je to ale oveľa komplikovanejšie.  

Musí sa prerušiť prevádzka kúpeľov aspoň na ten mesiac, aby sa tlaky všetkých vrtov vyrovnali a ustálili. 

Pri vrte Baní pri Laskári to problém nie je, v niektorých obdobiach  roka sa na jeden mesiac  vrt dá uzatvoriť, a aj sa to robí. 
Preto že na ohrev čerstvých  vetrov na začiatku a konci zimy bohato postačuje aj teplo banskej vody čerpanej na tomto mieste na povrch. 
Tepelné čerpadlá z nej získajú zhruba 1 megawatt tepla, ktorý na ohrievanie banských vetrov v zime postačuje.  
Termálna voda z vrtu Laskár sa na tepelné čerpadlá pripája, len keď vonku fest mrzne.

Pán väčšinový majiteľ kúpeľov Bojnice začal najnovšie tvrdiť, že vraj má problém aj s tlakom teplej vody v kúpeľoch. Vskutku zaujímavé!

A ako na to prišiel?

Bolo by záhodné spýtať sa ho, kedy že odstavil svoje vrty s vodou klasifikovanou ako  liečivou najmenej na  mesiac? 

Keď chcete korektne odmerať tlak vzduchu v pneumatike, vzduch vám popri tesnení tlakomeru nesmie fučať, inak odmeriate blbinu. 

Rovnako tak nemôžete korektne merať tlak vody vo vrte, z ktorého vám ním zároveň tečie voda do kúpeľných bazénov alebo vaní.
Keď Bojnické kúpele ústami svojich zástupcov tvrdia , že sa im mení tlak, tak určite majú záznamy, ktoré môžu predložiť ako dôkaz. Sme však názoru, že Kúpele v skutočnosti o zmene tlakov termálnej vody len tárajú do novín a do videí.   

Tlak termálnej vody v kúpeľnom vrte BR2 pri Jazere tiež nie je presne merateľný, preto že tlak vody v prípade jeho teoretického uzavretia uniká cez prirodzený prameň Jazero s ktorým je vrt priamo spojený. 

A ak teda niekedy vôbec mali kúpele vrt BR2 uzavretý na mesiac, ako sa to v tom období prejavilo na prietoku Jazera? 

Ak sa v kúpeľoch riadne meria, mali by mať záznamy aspoň o prietoku a teplotách Jazera z obdobia mesačného uzavretia vrtu. 

Majú niečo také? Zrejme sotva, preto že z vrtu BR2 na Jazere sa neustále čerpá! 
Ako to vieme? 
Choďte sa prejsť do kúpeľov. Všimnite si, že neďaleko hlavných prameňov- vrtov na termálnu vodu sú všade novopostavené veže so špicatými strechami. 
Niektorí kúpeľní hostia si myslia že sú to vraj vyhliadkové veže.... lenže vyhliadková vežička je naozaj len rozprávočkou pre neinformovaných. 

V skutočnosti sú to do tvaru veže obstavané zásobníky - nádrže (buffre) na termálnu vodu, ktorá sa do nich pumpuje v noci, keď je odber termálnej vody do bazénov Kúpeľov minimálny alebo nulový. 

  

Jediné miesto, kde sa v kúpeľoch nateraz zrejme dá korektne odmerať tlak vody v produkčných vrtoch, sú vrty Pa 6 a BR 7 z ktorých sa v lete napúšťa kúpalisko Čajka. 

Tie sa dajú na zimu zavrieť. 

Otázka však znie, či ich Kúpele Bojnice aj naozaj mimo sezóny zatvárajú, preto že bane majú poznatky, že z vrtov BR 7 a Pa 6 mimo sezóny celé mesiace po dlhé roky  tryskala termálna voda  voľne do ruín bazénu bývalej Krytej plavárne, zamorenej amébami. 

.

Summa summárum, bane majú za to, že Kúpele aj v meraniach tlakov vody vo vrtoch podvádzajú, a verejnosť už roky klamú výmyslami. 
Prečo to robia? 
Odpoveď je po ruke: boja sa konkurencie vzniku iných blízkych kúpeľných miest na Hornej Nitre. Preto napádajú cez Hodnotenia Vplyvov na Životné prostredie  vŕtanie termálnej vody v Handlovej, na Púšti a iných miestach. Ako v tej starej ruskej kreslenej rozprávočke o chamtivosti: "Nikdy nič - nikomu, iba sebe - samému!!" 

 Zaujímavá situácia určite nastane, keď po sťažnostiach Kúpeľov Bojnice naozaj prídu profesionálni hydrogeológovia zo zahraničia, zavrú vrty na mesiac aj v kúpeľoch, a urobia si nezávislé merania.

 Tiež si určite preštudujú všetky tie desiatky kíl odborných hydrogeologických správ z výskumov za uplynulých 70 rokov.

Potom sa ukáže celkom jasne, kto v prípade sporov o ohrozenie teplej vody klame ako najatý a kto tamojšie pramene naozaj ohrozuje! 
Vyzerá to tak, že pramene Bojnických kúpeľov je potrebné začať chrániť pred vlastníkmi kúpeľov samotnými, kým si ich nadobro nezničia. 

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/

Chýba odborná diskusia o Bojnickej termálnej vode ?

Bojnické kúpele tárajú do sveta, že okolo tamojšej termálnej vody je málo poznatkov, že potrebujú ďalšie.

Pokiaľ v blízkej budúcnosti niekto spracuje ďalšie odborné práce, bude to len vítané.
O tom, či k tematike Baní a Kúpeľov a ich vzťahu k termálnej vode je prác málo, si musíte urobiť obraz vy sami.

 Tých najvýznamnejších odborných prác je aspoň dvadsaťjeden.

Kúpele by potrebovali koľko?
30?
50?
Aj keď bude výskumných prác 100, aj tak budú kúpele Bojnice pišťať, že to je málo, že ich nepresvedčili.
Nemal by niekto objednať spracovanie odbornej správy o Bojnickej vode aj u svätého Petra či Veľkej Celogalaktickej Rady?

Prejdime aspoň tie najvýznamnejšie práce, dáme sem aj internetové adresy tých, ktoré sú prístupné na webe.

Zo starších, dnes už ťažšie dostupných prác uložených v knižnej podobe v špecializovaných knižniciach dáme aspoň autorov, názov, rok vydania, ISBN ak je, a prípadne skenovaný úryvok týkajúci sa problematiky.

Zo všeobecných súhrnných a nestranných prác, ktoré hodnotia Bojnické pramene a vrty v Hornonitrianskej kotline, dostupná na internete je diplomová práca Ing. Jána Vingárika: Na stránkach od strany 51 triezvo a nezaujate konštatuje, že kúpele Bojnice sa s čerpaním termálnej vody už pred pár rokmi dostali na hranicu maxima výdatnosti, ktorú rezervoár Vysokej kryhy poskytuje 

http://www.academia.edu/10634066/Termalne_vody_hornej_Nitry 
Treba sa prihlásiť do systému Academia, nebojte, nič to nestojí, s sú tam stovky odborných prác na všetky témy, ktoré Vás kedy mohli zaujímať. Aj v češtine a slovenčine

Všeobecná súhrnná práca o Bojnických prameňoch vrtoch, výdatnostiach, povoleniach , histórii na Wikipédii je tu:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Term%C3%A1lne_pramene_Hornej_Nitry

Odborné hydrogeologické práce - výber:

Ota Hynie: Hydrogeologie ČSSR II, vydalo Nakladatelství Československé Akademie věd, Praha 1963. strany 573-583, ISBN nemá už sme uviedli v inom blogu, čo konštatuje a akú hypotézu otvoril. Nemyslí si že prieval súvisel s poklesom výdatnosti prameňov v Bojniciach, ale vo vyjadreniach si ponechal pootvorené zadné dvierka

Urban a kolektív: Bojnice - správa o štruktúrnom hydrogeologickom prieskume okolia kúpeľov (1958 -1960)píše o vylúčení súvislosti prievalu vody do Nováckej Bane 1 s poklesom výdatnosti Starého prameňa v Bojniciach, a to ako priamy, tak aj nepriamy súvis 

O. Franko a kolektív: Základný výskum ťažby uhlia na Nováckom Uhoľnom Ložisku a vzťah k termálnym vodám v Bojnickej Vysokej Kryhe 1960 -1968, vyd. GÚDŠ Bratislava výsledky základného výskumu kde sa konštatuje, že Bojnické termy a termálne vody pod  Hornonitrianskou kotlinou nie sú prepojené, a že čerpanie vôd v bani Nováky nemá vplyv na bojnické termy 

A Biely-Franko O - Hanáček J: Geologické pomery mezozoika v okolí bojnických kúpeľov, zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970, strany 11-19 práca o geologickej stavbe územia v okolí tzv. Vysokej Kryhy z pohľadu kolektorov a výverov teplých prameňov

P.Gross - Franko O - Samuel O: geológia centrálno-karpatského paleogénu v okolí Bojnických kúpeľov, zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970, strany 19 - 35 Rozoberajú geologickú stavbu podložia a vrstvy karbonátov, v ktorých sa sústreďuje a prúdi termálna voda 

Franko O: Bojnické termálne vody a ich vzťah k ťažbe uhlia na nováckom ložisku - Bojnice, zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970 strany 59 - 157 Už v roku 1970 na základe svojich predchádzajúcich výskumov argumentuje, že prieval v Bani I nemohol nijako ovplyvniť bojnické Kúpele, že čerpanie vody v podzemí nemôže mať vplyv na tlak v Bojnických kúpeľov, a že hypotetický prieval termálnej vode do bane pri priblížení sa baní ku kúpeľom je vylúčený, preto že to geológia a hydrológia neumožňuje  

Fidesz, Franko, Gazda: Bansko-Hydrogeologické pomery Nováckych uhoľných baní  zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970 strany 209 -235 Zhodnotili v práci všetky dovtedajšie merania a uvádzajú, že čerpanie vody v baniach v Novákoch nemôžu mať a ani nemajú žiadny vplyv na Bojnické termy, preto že dobývané časti sú oddelené stovky metrov hrubou vrstvou nepriepustných hornín, ktorá termálne vody dokonale izoluje. Dr. Gazda je geochemik svetového mena, podľa neho je pomenovaná Palmers Gazdova klasifikácia zloženia minerálnych vôd.

Malatinský K: Podzemné vody nováckeho uhoľného ložiska zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970 strany 197 - 209 Rozoberá druhy banských a statických vôd  v nadloží a podloží uholných slojov.  

Franko O- Gazda S: Hydrogeologické a hydrogeochemické pomery nováckych uhoľných baní zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970 strany 209 - 237 Dr. Franko bol hydrogeológ, ktorý sa celý svoj profeský život zaoberal tematikou termálnych vôd na Hornej Nitre. Dr. Gazda je zase svetoznámy hydrogeochemik

Franko O -Gazda S: Genéza bojnických teriem vo svetle nových hydrogeologických a hydrogeochemických poznatkov zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd.  Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970, strany 237 -263 Spoločne píšu o tom, ako bojnické prirodzené teplé pramene vznikli a ako sa presúvali

O vylúčení možnosti, že by mohla byť výdatnosť Bojnickej pramennej sústavy ovplyvnená čerpaním banských vôd v Novákoch píše Vondráček a kolektív: Záverečná správa úlohy Nováky - Bojnice : Geologický prieskum š.p. Spišská Nová Ves 1989

Halmo, Franko, Vörös : Nové poznatky o ochrane bojnických liečivých termálnych vôd, časopis Podzemná voda , ročník VII, číslo 2/2001 preveruje znovu všetky teoretické možnosti narušenia termálnych vôd ťažbou uhlia na základe novších poznatkov, autori dochádzajú k záveru že ohrozenie je nereálne.

Internetová verzia

• http://sah-podzemnavoda.sk/cms/e107_plugins/content/content.php?cat.20

J. Švasta a kol. : Hornonitrianska Kotlina - trojrozmerné geologické modelovanie exponovaného územia: záverečná správa z výskumnej úlohy MŽP, GÚDŠ 2010 s využitím modelovacieho programu Petrel s dosadením všetkých známych údajov o geológii oblasti vyšlo, že do Hornonitrianskej kotliny prúdia geotermálne vody z najmenej troch zdrojových oblastí.
 
Vrána v práci Bojnice - výpočet množstva minerálnych vôd ; HYDEKO -KV Bratislava 2011  práca sa zaoberá revíziou výpočtu množstiev minerálnych vôd ktoré možno bezpečne odoberať z rezervoáru Bojnickej vysokej kryhy, okrem toho urobil výskum veku, zloženia vody na báze izotopov síry a plynov. Potvrdil, že bezpečné čerpateľné množstvo teriem v Bojniciach je 30 - 31 litrov, zistil, že na základe analýz izotopov prvkov sa nepotvrdilo, že by voda z Hornonitrianskej kotliny prúdila do Bojnickej vysokej kryhy. Pramenisko v Bojniciach je nestabilné, rezervoár pod kotlinou je stabilný.  

M. Jezný  a kolektív: Ochranné pásmo kúpeľov Bojnice, 1994 Vydalo Progeo, ročná správa o výsledkoch výskumu a  opakovaných čerpacích skúškach Š1 NB II , ktorými sa zistilo, že vrt ani po mohutnom dlhodobom čerpaní nedokázal ovplyvniť Bojnické termy 

Halmo a kolektív: Výpočet zásob dobývacieho priestoru Nováky I , 1994 v ktorej sú sformulované a výskumom podložené zásadné zmeny pohľadu na geológiu kotliny a tiež novo doložené výsledky výskumov hydrogeologického vzťahu Kotlina- Bojnické pramene, bez možnosti  ohrozenia kúpeľov.  

Fendek-Jezný-Fendeková: Režim a vzájomné vzťahy obyčajných a minerálnych vôd v oblasti Bojníc in Časopis Podzemná Voda 1997 ročník III, strany 80 -94 čo píšu, to si môžete prečítať sami
Onlajn verzia tu:

http://sah-podzemnavoda.sk/cms/e107_plugins/content/content.php?content.564

J. Halmo a kolektív: Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach, vyd. 1997 zásadné poznatky použité v roku 2007 na novú vyhlášku o Ochranných pásmach

Fendek a kolektív: Energetický potenciál geotermálnych vôd Hornonitrianskej kotliny, 2004
Zhodnocuje koľko megawattov tepla by sa dalo získavať z miestnych zásob teplej vody 

Mgr. D. Marcin a kol. : Regionálne Hydrogeotermálne zhodnotenie fatrika Rudnianskej kotliny, GÚDŠ  2013 sumarizuje hydrogeológiu horúcich vôd hlbokého obehu v Bojniciach, prináša nové poznatky okolo vsakovacích oblastí v okolí paleogénu Rudnianskej kotliny. Na grafoch tiež ukazuje prečerpávanie termálnej vody nad povolené limity na vrtoch v Bojniciach. píše:   
"  geotermálne vody sú obnoviteľnými zdrojmi energie, ktoré je možno využívať v súlade s ich režimom. Pod pojmom v súlade s režimom sa chápe tá skutočnosť, že formovanie geotermálnych vôd prebieha v určitých priestorových a časových podmienkach, ktoré keď nebudú dodržané, spôsobia nestabilitu zdroja, čo sa prejaví zmenou fyzikálno chemických parametrov  vody a zhoršením podmienok na využívanie zdroja"  Nerozumiete tomu? Vedeckou rečou napísal, že ak bude niekto čerpať priveľa vody, pokašle si svoje všetky ostatné pramene teplej vody.  

RNDr. J. Dzúrik a kol: : Púšť - geotermálne podzemné vody , Envigeo 2016 konštatuje nepravidelnosti odberov geotermálnych vôd v kúpeľoch Bojnice, aj ich nadmerné čerpanie nad povolené odberové hodnoty. Uvádza, že novými čerpacími skúškami a analýzou izotopov prvkov vo vodách sa opäť nepotvrdilo vzájomné ovplyvnenie termálnych vôd v Bojnickej kryhe odbermi vôd v Hornontrianskej Kotline

V skutočnosti je odborných prác ešte viacej.
Posudky spracovával aj Inžiniersky , Geologický a Hydrogeologický prieskum Žilina, Slovenská Akadémia Vied, väčšinu prác z vyššie uvedených riadil Geologický ústav Dionýza Štúra, niektoré Fakulta Geológie a Hydrogeológie Univerzity Komenského. 

Tak čo? 
Ešte stále máte pocit že vo veci prameňov je "nedostatok odbornej diskusie " ako trúbia do sveta trúby z kúpeľov?  

Ešte raz k údajnému riziku "prievalu" porovnanie starých predstáv a súčasných výskumov

Motto: "Nepremožiteľná jest sila pravdy, ak je vyzbrojená svetlom poznania!"Jan Amos Komenský

Porovnajme si pre názornosť to, aké boli predstavy o geológii Bojníc v diele Dr. Hynieho, a aká je realita poznania dnes.

V dobe Dr. Hynieho bolo v Bojniciach odvŕtaných len cca 10 vrtov, s dĺžkami okolo 20 - 50 metrov

Ako si profesor Hynie s veľmi obmedzenými vtedajšími  dostupnými vedomosťami o podzemných štruktúrach predstavoval geológiu a polohu uhlia pri Bojnických kúpeľoch, si môžete pozrieť na obrázku nižšie. Takto mylne si geológiu pri Bojnických kúpeľoch dodnes predstavujú kúpele, ktoré svojimi poznatkami ustrnuli v dobe okolo roku 1950 ale ďalej vytrvalo hlásajú do sveta zastaralé a definitívne vyvrátené teórie Hynieho:

Podľa profesora  Hynie sa mali sloje lignitu (4) v hĺbke okolo 700 metrov pod povrchom dotýkať tektonických štruktúr v bezprostrednej blízkosti výverových štruktúr Bojnickej Vysokej kryhy. Všimnite si, že už Hynie považuje takzvanú Malomagurskú poruchu za značne utesnenú. Dnes vieme, že je utesnená úplne, a že nikdy nebola otvorená.

A aká je  reálna geologická situácia toho istého miesta po odvŕtaní  tisícov metrov prieskumných vrtov Geologickým prieskumom a niekoľkých hlbokých vrtov odvŕtaných  Dr. Frankom a inými
: Rez je vedený v rovnakom smere, ako Hynieho hypotetický rez hore.
Oblasť zobrazená na Hynieho hypotetickom reze je na spodnom modernom obrázku v ľavej polovici .

To čo Hynie kreslí krížikmi sú na modernom reze "tehličky"
Uhoľný sloj je na Hynieho hypotetickom reze aj na modernom reze vyznačený ako čierne úsečky.

• Dr. Hynie si myslel, že uhoľný sloj bude smerom k Bojniciam stále hlbšie a hlbšie, až do 700 metrov hlboko  
• V skutočnosti je sloj uhlie smerom k Bojniciam stále plytšie a plytšie pod povrchom, nikde nie hlbšie ako 300 metrov od povrchu, až nakoniec smerom k Bojnickým kúpeľom sloj mizne - vykliňuje ešte ďaleko pred bojnickými tektonikami.

Nové výskumy ukázali, že uhoľný močiar k Bojnickým kúpeľom nikdy nesiahal.

Celkovo moderný rez na základe zistení stovák prieskumných vrtov vyzerá takto.

Zo súčasného rezu vidno, že uhlie sa na žiadnom mieste nedotýka tektoník Bojnickej vysokej kryhy, naopak, už ďaleko pred nimi vykliňuje.  Nemá žiadny zmysel kopať bane smerom bližšie k Bojniciam, boli by to vyhodené peniaze, preto to baníci ani nemajú v pláne.

Tiež vidíme, že reči Kúpeľov o smerovaní dobývania ku "koreňom" bojnických prameňov je hydrogeologický a geologický blábol.
O "koreňoch" ešte porozprávame aj v samostatnom článku.

Porovnávanie hĺbky dobývania uhlia v kotline a vrcholu vrstvy s termálnou vodou v Kúpeľoch uloženou za sériou tektoník a stotožňovať ich s "koreňmi" prameňov je ďalšia excelentná diletantská kravina z škrabalskej dielne Kúpeľov Bojnice, ktorými sa pokúšajú oblbovať neinformovanú verejnosť.
 O koreňoch prameňov totiž žiadny hydrogeológ nikdy nepočul, taký termín existuje len v hlavách "alternatívcov" v kúpeľoch Bojnice. Vyhútali si aj iné geologické maškrty, nad ktorými hydrogeológovia z EÚ určite budú otvárať ústa do veľkosti vrát na stodole.

Mimochodom, vedeli ste, že vlastne dodnes ešte nikto nevie, aká hrubá je vrstva vápenca s termálnou vodou v hĺbke? Nikto ju totiž nikdy neprevŕtal až na jej podložie, kde by mali byť pod vápencami melafýry.
Je možné že Vám slová ako melafýr nič nehovoria. My máme radi čitateľov , ktorí premýšľajú kriticky a vedia si informácie dohľadať. Preto máte za domácu úlohu zistiť si ,čo to melafýr je, ak to neviete.  

V kotline by ste na prevŕtanie vodonosnej vápencovo-dolomitovej vrstvy až na jej spodok  potrebovali vrtnú súpravu schopnú vŕtať do 3000 metrovej hĺbky, a takú sem ešte nikto nikdy nedofelal.

V kúpeľoch by na to mala stačiť súprava na vŕtanie do 1500 metrov, preto že tu chýbajú kilometer až dva kilometre hrubé usadeniny nad vrstvou vápencov, ktoré sú nad termálvodonosnou vrstvou dole v kotline. V Kúpeľoch sú rovnaké vrstvy hrubé len 2 - 3 stovky metrov. Prevŕtanie vápencov a dolomitov ale doteraz nebolo nikdy urobené ani tu.

 Kúpele to vŕtanie určite neurobia, nikdy za dvadsať rokov od privatizácie nič hlbšie ako pár desiatok metrov nenavŕtali, zato však jeden cudzí vrt zabrali a keďže im to zatiaľ prešlo, teraz majú chuť na ďalší.

Keď Kúpele tárajú blafy o "koreňoch" prameňov a "dotyku uhlia s Malomagurskou poruchou" - všimli ste si, že za tie roky nikdy nikde nič konkrétne neukázali do televízie, ani novinárom tiež neukázali žiadny obrázok, rez, schému?
Keď o tom najbližšie zase raz začnú, treba sa pýtať, nech ukážu svoje "expertné" rezy geologickými štruktúrami.

Hornonitrianska kotlina je geologicky a vrtne  najpreskúmanejšou vnútornou kotlinou Karpatského oblúka v celej Európe, a geológovia majú vo veci nemožnosti ohrozenia prameňov v Bojniciach jasno. Bane pramene v Bojniciach ohroziť nemôžu
Samozrejme Kúpele Bojnice vždy budú mať svoju "alternatívnu pravdu", preto že rozum nikomu nepribúda ani skrz vek, ani cez funkcie.

Existuje jeden s Murphyho zákonov: "Môžeš hoci 100 krát vedeckými dôkazmi vyvrátiť vymyslenú hlúposť, aj tak sa vždy nájde skupina hlupákov, ktorá blbosti bude  skalopevne veriť" 

Je len a len na VÁS, či chcete byť v skupine blbomilov.     

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/

Ochranné pásma zdrojov minerálnych a termálnych vôd - čo to je a na čo to je

Dozaista ste si pri bežnom cestovaní všimli, že ochranné pásma vodných zdrojov sú roztrúsené po Slovensku skoro všade. Sú označované takými modrobielymi plechovými tabuľami.Väčšinou ide o ochranné pásma vodárenských zdrojov rôzneho stupňa. Jednoducho povedané- ide o studne verejných a súkromných či obecných vodovodov.

Niekedy ide aj o ochranné pásma vodárenských nádrží, kde sa nesmie kúpať, stavať, ani loviť ryby - napríklad nádrž Turček. Väčšinou však majú vyhlásené a tabuľkami vyhlásené ochranné pásma bežné vodárenské zdroje- studne. Väčšinu takýchto objektov vlastní vodárenská spoločnosť Veolia - to však neznamená, že Veolia vlastní podzemnú vodu - tú stále vlastní štát, ako sme si povedali v predchádzajúcom príspevku.

V okolí niektorých kúpeľov môžete nájsť tabule s vyznačením hraníc ochranného pásma liečivých prírodných zdrojov - tie sa vzťahujú k liečivým prírodným zdrojom - vrtom a prirodzeným prameňom.
Nájdu sa aj tabule ochranných pásiem minerálnych prameňov, ktoré sa plnia do fliaš. Rôzne dedinské kyselky však žiadne ochranné pásma zriadené nemajú, preto že nikto nikdy nepožiadal ani neurobil výpočty kapacít takýchto prameňov, neuvažuje sa s ich priemyselným ani obchodným využitím. Drobné kyselky a medokýše v dedinkách a mestách sú tu na verejnoprospešný účel, nie na komerciu.

Na čo teda ochranné pásma vodných zdrojov slúžia?
Štát prostredníctvom svojich odborných komisii vyčleňuje ochranné pásma predovšetkým na ochranu týchto vodných zdrojov, aby mal kontrolu nad svojim vlastníctvom podzemných a povrchových vôd.

Keď je raz vyhlásené ochranné pásmo nejakých podzemných vôd, štát cez výsledky odborných prác a štúdii rozhoduje o tom, čo je v danom pásme dovolené a čo je zakázané, aby boli zdroje vody chránené pred znečisťovaním a ovplyvňovaním činnosťou človeka.
Kritériá ochrany povolených a nepovolených činností sú pri rôznych vodných zdrojoch rôzne.

V ochrannom pásme vodárenského zdroja II stupňa si napríklad čerpaciu stanicu pohonných hmôt nepostavíte ani nijako nevydupete, dokonca sa tam nesmú stavať ani žiadne domy či chatky.

Na druhej strane v II. ochrannom pásme kúpeľných prameňov sú čerpacie stanice úplne bežné, nesmú sa stavať len v ich I. ochrannom pásme.
V I. ochrannom pásme kúpeľných prameňov sa zase stavať domy môžu, ale len za určitých podmienok - napríklad tam musia byť všetky stavby pripojené na kanalizáciu, a musí tam byť zriadený vodovod.
Nesmiete tam vo veľkom kopať hlinu, nesmiete tam vŕtať bez povolenia, nesmiete odlesňovať, nesmiete robiť meliorácie, nesmiete skladovať vo veľkom látky, ktoré znečisťujú vodu.

Keď už sme pri tej hline:
Tu je obrázok z natáčania reklamného spotu  v I. ochrannom pásme Bojnických kúpeľov na vrchole najmenej 4000 tonovej skládky hliny vyťaženej priamo v Bojnických kúpeľoch.  Pani poslankyňa sa tam šuchorí s majiteľom tej kopy, v inscenácii "ofajčíme diváka".  To že si majiteľ Kúpeľov Bojnice zvolil na natáčanie obrovskú kopu protiprávne (v rozpore s o znením povolených a nepovolených činností v I. ochrannom pásme Bojnických kúpeľov) vyťaženej a uskladnenej hliny svedčí len o jednom: nemá šajnu o tom, čo sa v Kúpeľoch Bojnice smie, a čo nie. Ak šajnu má, tak na nejaké predpisy o I. ochrannom pásme svojich kúpeľov Bojnice zrejme kašle, preto že si vo vlastnom ochrannom pásme bagruje ako sa mu zachce . 

 fotka z stránky http://kascakova.sk/o-mne-kandidat-na-zupana-trencin-2017/

Zákonný predpis o ochranných pásmach Bojnických prameňov nájdete tu:
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-255

Vyobrazenie I. ochranného pásma Bojnických kúpeľov nájdete tu:
http://www.zakonypreludi.sk/disk/zz/file/2008/2008c101z0255p01.pdf

Tu je jeho obrázok

Vyobrazenie II ochranného pásma Bojnických kúpeľov nájdete tu:
http://www.zakonypreludi.sk/disk/zz/file/2008/2008c101z0255p02.pdf

Tu je jeho obrázok:

Čo sa podľa predpisu o Ochranných pásmach Bojnických Kúpeľov nesmie robiť v I a II ochrannom pásme Bojnických kúpeľov :

V ochrannom pásme Bojnických termálnych prameňov I. stupňa sa zakazuje:

1. zriaďovať skládky a zhromaždiská odpadov, nakladať s odpadom okrem jeho zberu a odvozu,

2. umiestňovať stavby určené pre poľnohospodársku a chemickú výrobu,

3. hnojiť biologickými hnojivami, vypúšťať hygienicky nevyhovujúce látky do tokov, znečisťovať vodu akýmkoľvek spôsobom,

4. zriaďovať kotolne na tekuté a tuhé palivá,

5. vykonávať chemický posyp komunikácií,

6. prepravovať a skladovať jedy, otravné látky, ropné látky a pohonné látky,

7. vykonávať lesohospodárske činnosti v rozpore s lesným hospodárskym plánom,

8. spaľovať všetky druhy odpadov,

9. ťažiť štrk a zeminu,

10. vykonávať banskú činnosť,

11. odoberať podzemné vody na pitné a technologické účely okrem domových studní podľa osobitného predpisu,1)

12. vykonávať odvodňovacie, trhacie a melioračné práce,

13. vykonávať poľnohospodársku výrobu,

14. vykonávať práce banským spôsobom a geologické práce okrem inžiniersko-geologického prieskumu podľa osobitného predpisu,2)

15. sumárne odoberať termominerálne vody v množstve väčšom ako 30 l/s aj s prirodzenými vývermi.

V ochrannom pásme Bojnických prameňov II. stupňa sa zakazuje:

1. vykonávať banskú činnosť, činnosť vykonávanú banským spôsobom a geologické práce od úrovne hornín začlenených do zubereckého súvrstvia, (zuberecké súvrstvie je už spomínaná vrstva flyšových ílovcov a pieskovcov, nad borovským súvrstvím je v Hornonitrianskej kotline ešte hutianske súvrstvie flyšu : spolu 900 - 1000 metrov hrubá vrstva ílovcov a piesčitých ílovcov, ktoré utesňujú termálnu vodu hlboko pod vrstvami v ktorých je uhlie. Nikto zatiaľ nikdy nevykonával ani nebude vykonávať banskú činnosť v zubereckom súvrství, ktoré je stovky metrov pod uhlím- nie je tam nič , čo by mohlo baníkov zaujímať)

2. vykonávať lesohospodárske činnosti v rozpore s lesným hospodárskym plánom,

3. zriaďovať skládky odpadov,

4. odoberať podzemné vody z hornín borovského, terchovského súvrstvia a hornín krížňanského a chočského príkrovu, (na vysvetlenie: to sú vrstvy ktoré sú pod dnom kotliny v hĺbke väčšej ako 2 kilometre - sú ešte pod tou vrstvou s teplou vodou, ktorá je pri letisku v hĺbke viac ako 1700 metrov)

5. sumárne odoberať termominerálne vody v množstve väčšom ako 50 l/s.

A teraz si všimnime ešte raz aspoň dve state z  vyššie uvedenou vyhláškou zakázaných činností na území Prvého ochranného pásma kúpele Bojnice:

Zákaz ťažby zeminy: pri stavbách nových plánovaných hotelov v Kúpeľoch sa plánuje bágrovanie a odvoz mnoho tisícov ton zeminy, viactisíctonovú skládku vyťaženej zeminy majú už dnes kúpele zriadenú v prvom ochrannom pásme Kúpeľov , rovno pod cestou do Šútoviec

Vykonávať lesohospodárske činnosti v rozpore s lesohospodárskym plánom: Kúpele už pri zemných úpravách v parku, nad Čajkou vyrúbali desiatky stromov, z ktorých niektoré im dokonca vôbec nepatrili, teraz plánujú výrub viac ako 180 ďalších stromov, v spoločenskej hodnote viac ako 250 tisíc euro. Detaily si môžete pozrieť na tejto internetovej linke.

https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/rehabilitacny-wellness-hotel-cajka-bojnice-

Do novín ukazujú len svoje nabubrelé vizualizácie nového hotela, o rúbaní stromov a veľkom kopaní, bágrovaní, vození zeminy cez okolité obce skromne mlčia. O hluku, prachu, blate, jazdách ťažkých nákladiakov cez Bojnice a Opatovce priam držia bobríka mlčania.
Ako teda Kúpele chránia svoje pramene, zdroj svojho živobytia?
Takto pristupujú k zákonom , ktoré majú chrániť termálnu vodu v I ochrannom pásme?
Namiesto toho hartusia, že bane chcú dobývať uhlie v II ochrannom pásme, čo ich vraj ohrozuje. To je poriadna somárčina, preto že v skutočnosti sú CELÉ Novácke bane v II. ochrannom pásme. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by sa teraz alebo niekedy v budúcnosti mali baníci zakopávať do borovského súvrstvia v hlbinách. Sú tam len ílovce, ktoré sa nikde na svete podzemne neťažia. To však páni vyvolávači pocitov ohrozenia vždy zabudnú dodať.

Je nám jasné, že bežný čitateľ nevie čo to  vlastne borovské súvrstvie je.

Súvrstvia idú od povrchu dna kotliny smerom do hĺbky zeme nasledovne:
Podpovrch - kvartérne súvrstvie
Lehotské súvrstvie do 350 m hrubé
Košianske nadložné íly do 400 metrov hrubé (tesniaca vrstva nepriepustná pre vodu zhora aj zdola)
Novácke súvrstvie + uhoľná bridlica do 50 metrov hrubé - tu sa ťaží uhoľný sloj
Kamenské tufitové súvrstvie - v ňom je banská voda - do 500 metrov hrubé, v priemere okolo 100 m
Čaušianske súvrstvie mramorovaných ílov  do 400 metrov hrubé (tesniaca vrstva nepriepustná pre vodu z vyšších aj z nižších vrstiev)
Zuberecké súvrstvie flyšových hornín: ílovce, íly, niekedy lavice pieskovca, 300 - 500 m hrubá vrstva
Hutianske a terchovské súvrstvie ílovce, ílovité zlepence - izolačná nepriepustná vrstva pre vodu z nižších aj vyšších vrstiev
a tak ďalej stále hlbšie a hlbšie.

Bane kúpele neohrozujú, ani keby taká možnosť bola, do zubereckého súvrstvia vo viac ako kilometrovej hĺbke nikdy bane nevošli ani nevojdú - z pohľadu ťažby je tam len hlušina.

Jediné čo kúpele Bojnice naozaj ohrozuje, je prístup ich terajších majiteľov, a ich drancovačský prístup k termálnej vode, ktorý je doložený v odborných hydrogeologických prácach - napríklad RNDr. Marcina a kolektívu z ŠGUDŠ, s ktorou sa tak radi oháňajú kúpele Bojnice

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/

Ako sa minerálna voda klasifikuje a prečo nie je jedno, ako zaradíte vodu

Nie je voda ako voda.

Niektoré  zo zeme vyvierajúce vody sú teplé, iné studené, niektoré sú mineralizované, iné nie. Niektoré dokážu pomáhať pri liečbe, iných môžete vypiť hektolitre a nič vám to nepomôže, skôr uškodí.

  

Teplá a iná minerálna voda zo zeme vyvierajúca preto musí byť nejako klasifikovaná, musí mať nejaké ochranné pásma prameňov a musí mať pridelené maximálne čerpacie množstvá jednotlivých odberateľov.

Klasifikácii termálnej vody je skoro toľko, ako je vlastností vody:

napríklad:

•  podľa teploty
• podľa zloženia
• podľa použitia
• podľa druhov
• a ďalších

O klasifikácii podzemných vôd nájdete veľa materiálu napríklad v tejto bakalárskej práci dnešnej Ing. Zuzany Chlebcovej tu:

http://crzp.uniag.sk/Prace/2010/C/508F172B4F914EB0B677D4F928BF995B.pdf

Zákon č. 538/2005 Z. z. hovorí že:

Minerálna voda je podzemná voda s originálnym pôvodom akumulovaná v prírodnom prostredí, vyvierajúca na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá sa odlišuje od inej podzemnej vody najmä

- svojím pôvodom,
- obsahom stopových prvkov,
- obsahom a charakterom celkových rozpustených tuhých látok presahujúcich 1 000 mg.l-1
 alebo obsahom rozpustených plynných látok presahujúcich 1 000 mg.l-1 oxidu uhličitého, alebo najmenej 1 miligram sulfánu (sírovodíka) na liter, alebo
- minimálnou teplotou vody v mieste výveru 20 °C. Za minerálnu vodu sa ale nepovažuje napríklad banská voda, hoci máva od okolitých hornín často teplotu vyššiu , ako hraničných 20 stupňov.

Ilustracna fotografia z Pixabay.com

Prírodná liečivá voda je minerálna voda, ktorá pre svoje zloženie vhodné na liečenie bola uznaná Štátnou kúpeľnou komisiou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky /ďalej len „Štátna kúpeľná komisia“/ podľa tohto zákona /§ 5 a nasl./.

Prírodná minerálna voda je mikrobiologicky bezchybná podzemná voda vyvierajúca na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá spĺňa kvalitatívne požiadavky podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a 28. Hlavy Potravinového kódexu bola uznaná Štátnou kúpeľnou komisiou podľa zákona č. 538/2005 Z. z. /§ 5 a nasl./. Je určená na použitie ako potravina a na výrobu balených prírodných minerálnych vôd.

Od obyčajnej pitnej podpovrchovej vody sa  prírodná minerálna voda odlišuje charakteristickým pôvodným obsahom minerálov, stopových prvkov alebo ich častí, ako aj fyziologickým účinkom a jej pôvodným stavom.

 Toľko hovoria naše predpisy.

Už sme si v jednom z blogov povedali, že Bojnická liečivá minerálna voda má obsah minerálov 500 – 700 mg/liter, čo vlastne fakticky nespĺňa požiadavku na uznanie za minerálnu vodu , kde sa zvyčajne vyžaduje obsah rozpustených minerálov aspoň 1000 mg/liter.
 V skutočnosti Vaša minerálka v PET fľaši, ktorú obvykle pijete, má pravdepodobne podstatne vyšší obsah minerálnych zložiek, než Bojnická teplá voda z kúpeľov. Skontrolujte si to na etikete Vašej minerálky - spočítajte miligramy aniónov a katiónov. 

Nie každá minerálna voda je liečivá a nie každá liečivá voda musí byť minerálna.

Vyhláška 538/2005 hovorí že:

 Minerálnu vodu možno uznať za prírodnú liečivú vodu, ak sú počas najmenej piatich rokov preukázané jej liečivé účinky v balneologickej praxi a spĺňa požiadavky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
 Liečivé účinky možno považovať za preukázané aj vtedy, ak boli takéto účinky overené dlhodobou balneologickou praxou pri využívaní vôd s podobnými fyzikálnymi, chemickými a fyzikálno-chemickými vlastnosťami.

Máte v tom guláš, a zdá sa vám, že Prírodná Minerálna voda je to isté ako Prírodná liečivá voda a to je zároveň termálna voda? 

  

Vysvetlíme si to teda inakšie : na príklade 

Pokiaľ užívateľ prameňa alebo vrtu nepožiada o uznanie minerálnej vody za prírodnú liečivú vodu, táto zostáva obyčajnou minerálnou vodou, ak je studenšia ako 20 stupňov, alebo je obyčajnou termálnou vodou, ak má teplotu vyššiu ako 20 - 25 stupňov. Slovo obyčajná minerálna či termálna voda je terminus technicus - znamená "nie liečivá"

Obyčajnú termálnu vodu môžete použiť pre účely kúpalísk, pre kúrenie, alebo na čokoľvek iné, čo vám odobrí IKŽ a Kúpeľná komisia schválením a prejednaním oficiálnej žiadosti. Po použití musíte ale napríklad obyčajnú termálnu vodu ochladiť, a až takú vychladnutú ju môžete vypúšťať do povrchových vôd.
V niektorých prípadoch Kúpeľná komisia  na základe hydrogeologického výskumu prikáže vodu do jej "nádrže" vo vrstvách hornín v hĺbke znovu vtláčať - čo je realizované v praxi napríklad v Podhájskej, kde je voda vysoko mineralizovaná, slaná a jej púšťanie do potoka či rieky by zabilo väčšinu organizmov.

Ak chcete používať teplú vodu na liečenie v štátnych alebo súkromných kúpeľoch, využívať ju na terapiu ľudí - a teda dostávať náklady liečenia preplatené od štátnej alebo súkromnej zdravotnej poisťovne - musíte mať vodu z konkrétnych zdrojov, vrtov alebo prameňov, klasifikovanú ako prírodnú liečivú vodu. 

Prírodná liečivá voda je vyšší level ako obyčajná termálna voda.
 Niečo ako závodné auto medzi obyčajnými osobnými autami.

Povedzme, že ste fanúšik závodenia na autách, máte dosť peňazí na kúpu nadupaného závodníckeho auta, alebo si lepšie sériové auto prerobíte na závodné auto.
Na to, aby ste s ním mohol pretekať, musíte mať na auto homologáciu - teda štátne na papieri uvedené potvrdeniezatriedenie auta ako závodného.

Tak, keď už máte auto homologované ako závodné, môžete na ňom pretekať. Musíte ho samozrejme udržiavať v čo najlepšom stave a vysokom výkone, ak nechcete byť vždy posledný.

Je tu ale jeden výrazný háčik - skôr háčisko!

So závodným autom nesmiete jazdiť normálne po ceste, nemôžete na ňom voziť ani rodinu do supermarketu, nikdy si naň nemôžete namontovať ťažné zariadenie a nemôžete si na ňom napríklad voziť materiál na stavbu. Preto že je pretekárske.
Môžete na ňom LEN PRETEKAŤ, a hotovo.

Keby Vás pretekanie prestalo baviť, už auto nedokážete jednoducho "odhomologovať", je ho ťažko spätne preklasifikovať na normálne cestné rodinné vozidlo.

Podobne je to aj s prírodnou liečivou vodou.
Ak ju raz máte klasifikovanú ako prírodnú liečivú vodu, nesmiete ju potom používať na nič iné, než na liečenie.
Nesmiete ju púšťať do obyčajného kúpaliska alebo wellnesu.
Nesmiete využívať tepelnú energiu prírodnej liečivej vody na kúrenie, a to ani po jej použití na liečebné procedúry.
Nesmiete ju plniť do fľašiek a predávať ako minerálku, preto že predaj prírodnej liečivej vody na trhu podlieha rovnakým predpisom ako predaj liekov a liečiv.

Toto všetko vo svojej hydrologickej naivite Kúpele Bojnice nevedeli, a mysleli si že môžu s liečivou vodou zaobchádzať ako sa im bude hodiť, a preto posielali kdekade návrhy kadejakých projektov.
To bolo veľmi detinské.

Pred pár rokmi predložili kúpele Bojnice projekt plniarne minerálnej vody z prírodného liečivého zdroja. Vyhľadajte si na internete tlačové zmienky o bojnickej plánovanej minerálke Ivanka.
Samozrejme , že tento projekt IKŽ zamietlo, preto že je v rozpore s predpismi ako sa má nakladať s prírodnými liečivými zdrojmi vody.

Neskôr Kúpele Bojnice podali druhú žiadosť, tentokrát na zdroje vody BR6 a PA7, ktoré nie sú liečivé, ale z nich by podľa najnovšieho projektu údajne chceli zásobovať bazény nového welness hotelu.  Tieto dva vrty majú povolený odber spolu 5 litrov za sekundu, čo bude sotva stačiť pre 5 nových bazénov, nieto ešte na plnenie do fliaš.

Viac tu:
http://www.enviroportal.sk/sk_SK/eia/detail/plniaren-mineralnej-vody-kupele-bojnice

Potom prišli Kúpele s nápadom že by so zbytkovým teplom liečivých prírodných zdrojov (Jesenius II, BR2, Starý prameň a BR3) mohli vykurovať svoje hotely.
Tento projekt IKŽ  a Kúpeľná komisia taktiež zamietli, a uložili Kúpeľom povinnosť použitú liečebnú vodu zneškodňovať a predpísaným spôsobom likvidovať.
Na účely kúrenia totiž možno použiť len obyčajné termálne vody, nie tie, ktoré sú klasifikované ako  liečivé.

Kúpele Bojnice sa dostali do pasce, vystavanej ešte Baťovcami, ktorí si zatriedenie najhorúcejších Bojnických prameňov ako prírodných liečivých zdrojov vydupali.

Už sa normálnou cestou nedá horúce pramene preklasifikovať z liečivých na obyčajné.
To by museli vybaviť Kúpele, a asi by ťažko vysvetľovali svojim bývalým pacientom, že ich liečili obyčajnou teplou minerálkou, nie liečivou prírodnou vodou.
Tiež by sa o svoje úhrady liečebnej starostlivosti asi začali spätne zaujímať aj štátne a súkromné zdravotné poisťovne.

Z pravidla, že čo je raz z podzemných vôd klasifikované ako liečivé, to sa už ťažko preklasifikuje, samozrejme existuje niekoľko výnimiek, ktoré pravidlo potvrdzujú.

Napríklad pri prameňoch bývalých kúpeľov Vyhne alebo pri prameňoch kúpeľov v Oravskej Polhore.
Tu boli pôvodne pramene za Rakúsko-uhorska uznané - klasifikované ako liečivé prírodné zdroje, a využívali sa na liečenie pacientov.
Oboje tieto kúpele však zhoreli, a boli vyrabované miestnymi obyvateľmi, ako kúpele úplne zanikli.
Vyhnianske kúpele boli zničene na konci II svetovej vojny, Oravské boli zničené ešte na konci I. svetovej vojny.
Z Vyhnianskych kúpeľov sa po obnove stalo obyčajné kúpalisko pre verejnosť so železitou vodou, dnes tam stojí malý akvapark a v okolí niekoľko wellness hotelov. Vyhnianska voda bola koniec koncov slabou mineralizáciou dosť podobná Bojnickej termálnej vode, až na vyšší obsah železa. To že sú vody vo Vyhniach a v Bojniciach podobného zloženia nie je náhoda, Vyhnianske termy vyvierajú z vrstvy vápenca, ktorý vznikol v rovnakej dobe ako tá vrstva, z ktorej v Bojniciach tiež vyviera horúca voda.
 Oravsko-polhorské studené slané kúpele sú v súčasnosti podľa posledných správ opäť obnovované.

Treba si preto dobre rozmyslieť, ako si dáte vodu vyvierajúcu z prameňov alebo vrtu klasifikovať, aby ste to potom neľutovali.

Napríklad v už zmienenej Podhájskej by mohli byť teoreticky zriadené liečebné kúpele, preto že ich voda je naozaj vysoko mineralizovaná, nad 3 gramy na liter, má unikátne slané zloženie a skutočne vysokú teplotu. Je tam k dispozícii aj bazén so surovou ochladenou slanou minerálkou, nie len filtrovaná voda.
Bez problémov by tamojšia Podhájska takmer vriaca slaná voda mohla byť klasifikovaná ako prírodná liečivá voda, keby o to majiteľ vrtu požiadal. Balneologická štúdia by liečivé účinky určite potvrdila.

Tamojší podnikatelia sa však radšej vydali cestou klasifikácie svojej vody ako horúcej minerálnej vody, a preto že takto ju môžu bez veľkých obmedzení využívať na kúpanie , kúrenie domov aj tamojších skleníkov , môžu z nej odparovať,  vyrábať a predávať kúpeľnú soľ, a tak ďalej a tak podobne, čo by s prírodnou liečivou vodou robiť nemohli.

Povedzme si  na rovinu: keď Kúpele Bojnice alebo poslanci niektorých strán pre médiá rozprávajú o tom, že voda používaná na ohrev skleníkov v Laskári je vraj plytvanie liečivou unikátnou vodou, tak všetci trieskajú somariny.
Voda vrtu v Laskári je z iného zdroja, než tá Bojnická, nikdy nebola použitá na liečenie, ani nebola skúmaná z balneologického hľadiska, ani nie je tak klasifikovaná.
To rovnako dobre môžu Kúpele Bojnice laicky vyčítať Patinčanom, že unikátna "liečivá" voda v Patinciach sa z vrtov rovno leje do rybieho jazera. Leje sa, lebo sa liať môže. Nie každá horúca voda je automaticky liečivá - iba keď je takto klasifikovaná na základe podkladov štátnych úradov  .

 V zmysle našej legislatívy sa pri vode z vrtu Š1 NB II jedná o termálnu stredne mineralizovanú vodu, a je len na majiteľovi vrtov, či sa v nej budú kúpať ľudia, alebo sa použije na pestovanie zeleniny.
Cez zeleninu sa minerály z vody v skutočnosti dostanú do ľudských organizmov oveľa jednoduchšie, než nejakým kúpaním sa v riedkej Bojnickej vode.



Podobne ladený článok z Plusky nájdete tu:
http://www.pluska.sk/izdravie/liecba/ake-mineralne-pramene-skutocne-liecia-sviatkujte-overenych-kupeloch.html


Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/