Najstaršia história termálneho Jazera Bojnice

Aby sme pochopili rozsah hlúpostí, ktoré sa posledných pár rokov po novinách a internete šíria o teplom Jazere pri Bojniciach zo strany činovníkov spoločnosti vlastniacej v súčasnosti Bojnické kúpele, bude dobré najprv sa pozrieť do blízkej aj vzdialenejšej minulosti.
Kým Vám v ďalšom blogu prezradíme kto v skutočnosti nenásytne vycuciava vodu z Jazera pri Bojniciach, bude dobré povedať si najprv, čo záhadné teplé jazierko v Bojniciach je, kde ho nájdeme, ako vzniklo a aká je jeho história.

Kedy Jazero s teplou vodou v Bojnických kúpeľoch vzniklo, to nebolo doteraz skúmané.
Je možné, že je na tom mieste, kde dnes, už niekoľko tisícročí.
Nie je však jediné, ktoré sa tu kedy vyskytlo.
Podľa mŕtvych suchých , teda neaktívnych travertínových kôp v okolí Bojnického zámku - v ZOO a v Bojnickom parku - vidíme, že podobných termálnych Jazierok bolo v okolí v hlbšej minulosti zrejme viacero. Pomerne presný vek vzniku Jazierka by sa dal zistiť podľa veku pri ňom usadeného travertínu, nikto to však doteraz neurobil. Skúmali sa len najstaršie travertíny v oblasti zoologickej záhrady

Takto vyzeral prameň Jazero pri Bojniciach ešte pred 5 rokmi. Foto z internetu  

. Jazero vzniklo prirodzenou cestou na križovaní tektonických porúch nadložných flyšových ílovitých zlepencových hornín, ktoré nasadajú na vápence ktoré z veľkých hĺbok vynášajú blízko k povrchu ohriatu termálnu vodu. Najprv vznikla, možno pri silnom zemetrasení zrejme v súvislosti s doznievajúcou sopečnou činnosťou Vtáčnika, Kremnického stratovulkánu, či Rematskej sopky jedna línia rovnobežných tektonických porúch. Otrasy rozpukali tesniacu vrstvu flyšových vrstiev nad vápencami. Tunajšie vápence sú vápence vzniknuté usadzovaním v mori. Flyšové vrstvy sú tvorené piesčitými ílovcami tmelenými stvrdnutým ílom a tvoria prirodzené tesnenie nad zvodnenou vrstvou vápencov, v ktorých je teplávoda miestami pod tlakom. Na takzvanej Vysokej Bojnickej kryhe sú flyšové piesčité ílovce nezvyčajne tenké - len do 200 metrov. Inde vo vzdialenejšom okolí bývajú dvoj aj päťnásobne hrubšie, a preto termálnu vodu z vápencov neprepúšťajú na povrch. Čím hrubšie tesnenie, tým je spoľahlivejšie.

   Neskôr pri ďalšom zemetrasení vznikla ďalšia séria tektonických porúch v kolmom a priečnom smere ,a pôvodnú staršiu sieť porúch.
Na križovaní týchto dvoch systémov puklín sa nakoniec v najviac rozdrvenej zóne vrchných tesniacich hornín flyšu predrala termálna voda na povrch a vytvorila Jazero. Podobne tomu bolo aj u ostatných Bojnických prameňov.

Iným veľmi starým prirodzeným výverom bol výver dvojice horúcich prameňov na mieste Starého kúpeľa - pramene sa dnes volajú Starý a Neznámy, tie však ľudia už pred viac ako 500 rokmi zachytili, obstavali prvými kúpeľmi a bazénami na mieste, kde dnes stojí Liečebný dom Mier

Starý kúpeľ po prestavbe grófom Jánom Pállffym , v roku 1900

Z vedeckých prameňov vieme, že prvé teplé Bojnické pramene  sa objavili na povrchu pred zhruba 330 tisíc rokmi, to boli však niekdajšie pramene rozložené východne od Bojnického zámku.
 Po pár tisíckach rokov sa prvé termálne pramene  prirodzenou cestou upchali usadeninami z minerálnej vody a teplá voda  z neveľkej hĺbky si prerazila opäť na križovaní tektonických puklín nové prameniská.
Preto že Jazierko je najzápadnejším prirodzeným prameňom, patrí pravdepodobne k najmladším, čo ale neznamená, že nie je staré niekoľko tísícok až desaťtisícok rokov.
 Je pravdepodobné, že sa v ňom kúpavali ľudia aj zvieratá už v dobe, keď sa používali ešte len kamenné a kostené nástroje.
K tomu sa ešte vrátime v inom blogu.

Potom nasledovali zrejme tisíce rokov pramenenia Jazierka - samozrejme bez akýchkoľvek ľudských záznamov o jeho činnosti, výdatnostiach, teplote vody a podobne.  
Prirodzený výver termálnej vody na povrch zemský sa po tisícročie ľudskej histórie dodnes označuje latinským názvom "piscina" - čo znamená po slovensky kúpacie jazierko, rybníček.

Mudr. Jozef Jamrich - bývalý riaditeľ Slovenských Liečebných Kúpeľov Bojnice vo svojom útlom spise  "Historické pramene a využívanie liečivých vôd v kúpeľoch Bojnice" uvádza, že prvá dochovaná zmienka o existencii horúcich prameňov pri Bojniciach je z roku 1113v listine s uvedením popisu hraníc majetkov Zoborského kláštora.
Na ďalšie zmienky o horúcej vode pri Bojniciach sa dá naraziť až o 500 rokov neskôr,  v roku 1549 v spise Juraja Wernhera "O podivuhodných horúcich vodách Uhorských".

Teplé až horúce Jazero či Jazierko sa uvádza prvý krát v Thurzovskom urbári, čo je súpis Thurzovského majetku z roku 1614.

Jazero vtedy slúžilo na máčanie konopí, čo bol pomerne výrazný a hlavne stály zdroj peňazí.
Teplá voda urýchľovala proces vyhnívania rastlinných pletív konopy siatej až o niekoľko týždňov. Moja stará mama ešte medzi vojnami chodievala spracúvať konopu alebo ľan do takzvaných "močidiel". Močidlá  boli  jamy vykopané v močaristých miestach, väčšinou neďaleko od potoka. Samozrejme močidlá boli zvyčajne naplnené studenou obyčajnou vodou. Každá rodina mala vykopané svoje močidlo rozmerov asi 3 x 1,5 m , pol metra, možno meter hlboké. Pokosené konope alebo ľan sa hneď po zbere vo forme snopcov namáčali do močidiel. Každý deň sa chodievali obracať, aby mäkšie časti stoniek odhnívali vo vode rovnomerne. V závislosti od vonkajšej teploty vyhnívanie trvalo 2 - 3 týždne. Potom už boli vlákna konopy uvoľnené - vyhnité -  a vláknitá konopná alebo ľanová surovina sa následne vysušila na slnku, pretrepala- polámala v trlici a vyčesala na česáku. Je to technológia, ktorá sa používala na spriadanie nití a tkanie celé tisícročia.

Zdroje vo vzťahu k Bojniciam a tamojšiemu Jazeru uvádzajú, že teplá voda Jazera proces vyhnívania konopí významne urýchľovala, vraj vyhnívanie trvalo len 2 - 3 dni, oproti celým týždňom za bežných podmienok v studenej vode, píše Dr. Jamrich.
Nečudo teda, že za rýchlené máčanie konopí a ľanu boli roľníci a želiari ochotní platiť nejaký ten groš majiteľovi panstva. Grošík ku grošíku dal po nejakej dobe zlatku, a peniaze pánom aj obyčajným ľudkom nikdy nesmrdeli. Nezáležalo na tom, že peniaze produkuje riadené vyhnívanie rastlín.

Kedy sa ľudia začali v Jazere aj kúpať, to nie je známe, ale určite to bolo odpradávna.
 Jazierko po stáročia  vlastnila vrchnosť panstva Bojnického zámku na močenie konopí, mala ho teda zrejme ohradené nejakým dreveným plotom a bolo asi aj strážené vyberačom peňazí, aby nedochádzalo ku krádežiam konopí alebo hádkam.
Kto chcel, mohol sa bez problémov a bezpečne okúpať v neďalekom Starom kúpeli, kde boli na iných dvoch či troch horúcich prameňoch  najmenej 500 rokov postavené drevené a neskôr kamenné oddelené bazény. Kto chcel luxus šľachtického alebo sedliackeho bazéna, zaplatil si.
Komu stačilo kúpať sa v zvyšnej vode z platených bazénov, mohol sa kúpať zadarmo v bedárskom alebo žobráckom bazéne.

Kúpanie v Bojnickom teplom Jazere nebolo bezpečné pre tých, ktorí nevedeli plávať, preto že dnes má hĺbku 4 - 5  metrov, ale nemožno vylúčiť, že dávnejšie bolo aj hlbšie. Neplavci sa preto mohli ľahko utopiť.

História ľudskej pamäte nám ústnym podaním v lokálnych povestiach hovorí, že už od počiatku sa Bojnické panstvo z času na čas pokúšalo spoplatniť aj občasné kúpanie chudákov, ktoré bolo zadarmo. Musel samozrejme prísť trest od prozreteľnosti, a pánov Bojníc za nenásytnosť Boh alebo Zem  či Osud potrestal/a zánikom spoplatnených prameňov, skamenením peňazí nenásytného chamtivca, a tiež presťahovaním sa prameňov ďalej od Zámku.

Teplá voda vytekajúca z Jazera , neodtekala v dobách minulého tisícročia len tak bez úžitku. Bola pravdepodobne hneď pod prirodzeným výtokom Jazera zachytená do žľabov a vedená ku mlynu. Mlyny ktoré mali v náhone teplú -nemrznúcu vodu, mohli mlieť po celý rok - aj v zime, a preto boli obzvlášť cenené.
Pokladám za pravdepodobné, že na svojom mieste stojí mlyn na teplú vodu pod Bojnickým Jazerom už najmenej 700 rokov.

 Mlyn , ktorý mal koleso na teplú vodu, je totiž terajšia Vila Gabriela.

Určite ho po celú dobu vlastnili majitelia Bojnického panstva.
Preto že mlyn Gabriela je dodnes pomerne vysoko nad svahom terénu, pokladám za pravdepodobné, že odpadová teplá voda z jeho kolesa poháňala ešte niekoľko ďalších menších mlynov v kaskáde pod ním.
Mlyn mal vodné koleso celkom určite s horným náhonom. Po nejakých rokoch prevádzky síce mohla mineralizovaná voda pôsobiť mlynárom problémy, preto že ochladzovaná voda určite robila na kolese kamennú travertínovú krustu, ale tú bolo treba len raz do roka oklepať väčšími kamennými okruhliakmi,  alebo kladivom.



Letecká fotografia Bojnických kúpeľov z roku 1948. Výrez fotografie z mapového servera TUZVO na mapy.tuzvo.sk

Je tiež pravdepodobné, že prameň Jazero bol od počiatku stredoveku podľa potreby mierne upravovaný - rozšírený a splytčený, aby mali čo najväčšiu plochu miesta, kde bolo konope možné máčať. Viac máčaných snopov konopí alebo ľanu, znamenalo viac peňazí pre majiteľov panstva.

V ďalšom blogu sa opäť vrátime do minulosti Jazera a Bojnických Kúpeľov, už nie veľmi vzdialenej.
Nájdete ho tu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/nedavna-historia-kupelov-pramena-jazero.html

a potom iný tu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/ako-nakoniec-dopadne-pramen-jazero-v.html

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/