Mokré sny o suchom geotermáli na Hornej Nitre

Na februárovom stretnutí o transformácii uhoľných regiónov so zameraním na Hornú Nitru viackrát odznelo odporúčanie, že región by sa ako jeden z pilotných prípadov mal začať orientovať na geotermálne teplo, konkrétne na takzvané suché teplo z hlbín zemskej kôry.

Preto že Spoločné Výskumné centrum neprezieravo hodilo na stôl nepodložené a nafúknuté čísla, tlač sa tejto udičky okamžite chytila a začali tému nafukovať. 

Vraj sa má na Hornej Nitre stavať 110 megawattová alebo 223 megawattová geotermálna elektráreň, ktorá údajne nahradí produkciou úplne čistej elektrickej energie vraj zastaralú uhoľnú elektráreň.

Naozaj?

Podľa novinárov je náš vzor Island, kde sa vyrábajú kvantá lacnej geotermálnej energie z vrtov vyhĺbených do horúcej zemskej kôry. 

Budeme mať teda na Hornej Nitre geotermálne elektrárne ako Islanďania?

Sotva.

Nie že by sme na Hornej Nitre geotermálnu energiu nemali!

Naopak, baníci už pred rokmi začali využívať teplo Zeme na priemyselné účely. Najprv začali geotermálnou energiou ohrievať v zimnom období čerstvý vzduch na vetracej šachte vťahovaný do podzemia, čím sa ušetrili obrovské množstvá uhlia alebo elektriny. 

Neskôr sa začala geotermálna energia využívať na prikurovanie novopostavených skleníkov na pestovanie paradajok, a na ohrievanie vzduchu sa začalo využívať geotermálne teplo odpadnej banskej vody. 

Aj rybia farma v Handlovej a priľahlé skleníky fungujú na banskej vode a z tepla z nej odoberanej. Takú kombináciu ešte nikto v EÚ nevymyslel a nesprevádzkoval, len slovenskí baníci.

Ďalší geotermálny projekt sa chystá na uzavretej bani Cígeľ.

Analýza Spoločného Výskumného Centra Európskej Komisie ktorú prevzali s veľkou mierou neporozumenia informačné médiá,  hovorí o tom, že na Hornej Nitre vraj bude geotermálna elektráreň. 

Vraj bude vyrábať superlacný ekologický elektrický prúd 110  alebo 223 Megawattov.

Tak kde je problém?

Problémy sú v tom, že :

·         Na Hornej Nitre nikto nikdy nevyvŕtal vrt hlbší než 2300 metrov , tie najhlbšie vyrobili baníci, nie kúpele. Čo presne za horniny sú v hĺbke 3 kilometre pod Hornonitrianskou kotlinou, to nevie vôbec nikto. Baníci už na základe geofyzikálnych výskumov GÚDŠ tušia, že tunajšie hlbiny skrývajú mnohé prekvapenia o ktorých v Európskej komisii ani v Kúpeľoch nemajú šajnu.

·         Celková tepelná kapacita Hornonitrianskej Kotliny je podľa doteraz známych poznatkov niečo málo vyše 26 MWtepla. Ako chcete vyrábať 110/223 MW elektriky z nejakých 12 MW zemského tepla, ktoré ešte je v kotline k dispozícii? Zvyšok – okolo 14 MW tepla sa už v kotline využíva.  Zákon zachovania energie sa nedá oklamať nejakým nariadením EU alebo odporúčaním Výskumného Centra . Z jednej jednotky (Watt, Joule) tepla sa dá vyrobiť len maximálne jedna jednotka Watt elektriky.

·         Staršie výskumy uvádzali, že v Hornonitrianskej kotline sú v hĺbke 3000 metrov teploty od 80^oC do 100 ^oC.  Najnovšie vrty však ukázali, že táto teória sa nepotvrdila, a v hĺbke okolo 2300 metrov je teplota vody len niečo nad 50 ^oC, a v hĺbke 3 kilometre to bude okolo 70 ^oC . Ak by sme chceli v Hornonitrianskej kotline suché teplo okolo 100 ^oC musíme vŕtať do 4 kilometrov

·         Z jedného hlbinného vrtu sa na Slovensku dá získať maximálne do 2 – 3 MW_tep tepelnej energie, nie viacej.  Na každý 2 – 3  MW_tep vrt potrebujete vyvŕtať aj jeden takzvaný vtláčací vrt

·         Hlbinné vrty hlboké nad tri kilometre, z ktorých by sa mohlo využívať takzvané „suché teplo“ sú extrémne drahé.  približne každý desiaty z hlbinných vrtov zlyhá /zhavaruje a peniaze (do desiatky miliónov € za 1vrt ) sú vtedy bez úžitku vyhodené.

·         Na plánovaných 230 MW_elektr geotermálnej energie by ste potrebovali aspoň 153 vrtov s hĺbkou nad 3 kilometre . Vrty tým, že by sa ich vŕtalo viacej na neveľkých vzdialenostiach nijako významne nezlacnejú. Povedzne že vyjdú 6 miliónov € jeden kus . To je 918 miliónov len za vrty. Keďže nemáme na slovensku dostatok vrtných súprav schopných vŕtať do takýchto hĺbok , peniaze za vŕtanie by odtiekli do zahraničných vrtárskych spoločností.

·          K tomu si pripočítajte drahé stanice tepených čerpadiel, stanice vysokotlakých vtláčacích čerpadiel, tepelných výmenníkov, turbíny, chladiace stanice a sme razom na nejakých 2 – 3  miliardách € .

·         Keď investície do geotermálnej elektrárne s výkonom 223 MW_el vrazíte niekoľko miliárd, myslíte, že prúd z nej predávaný bude lacný?!?

O problémoch spojených s geotermálnou energetikou sa dočítate viac TU:

http://www.energie-portal.sk/Dokument/geotermalna-energia-vyhodna-cista-ale-aj-nebezpecne-draha-101428.aspx

a tu

http://energia.sk/dolezite/obnovitelne-zdroje/geotermalna-energia-prehlad/0125/

Kvôli všetkému vyššie uvedenému sú  veľké plány Európskej Komisie s využívaním suchého geotermálneho tepla na Hornej Nitre zatiaľ len mokrým snom.