Tieto a podobné nezmysly z informačného systému JPP (jedna pani povedala) je potrebné uviesť na pravú mieru.
Dnes už málokto z mladších čitateľov vie, čo to Rakytkove kúpele bolo, kde to bolo a prečo bolo, ako bolo.
Dopočuli sa niečo o tom možno od svojich rodičov alebo starých rodičov, ktorí informovali o tom, že na roliach bola kedysi rúra, z ktorej išla teplá voda, a že tá voda sa púšťala do takých korýt a v nich sa ľudia kúpavali po väčšinu roka, lebo voda bola horúca.
Nikto Vám však už dnes pravdepodobne nedá presnejšie informácie.
S jedinou výnimkou: okrem informácii v tomto článku.
Ak viete ešte niečo viac o faktoch, než v tomto článku uvádzame, kľudne to môžete uviesť do komentárov, a my to doplníme aj s autorstvom.
Krátka história Rakytkových kúpeľov je nepriamo spojená s jednou z temných stránok našej histórie: s Košovským-Laskárskym (Nováckym) koncentračným táborom - lágrom.
Názvy lágra nie sú ustálené, stál na pomedzí katastrov obcí Laskár a Koš.
Väčšina ľudí, dennodenne prechádzajúcich po štvorprúdovke Prievidza - Nováky si vôbec neuvedomuje, že táto cesta prechádza v smere od Prievidze ešte pred mimoúrovňovou odbočkou na Lehotu pod Vtáčnikom priamo cez centrum bývalého koncentračného tábora - cez jeho pracovnú časť.
Na poliach smerom k rieke Nitre napravo od cesty sa nachádzala jedna z dvoch ubytovacích kolónii Lágra, a na druhej strane smerom k Lehote pod Vtáčnikom vľavo od cesty sa nachádzala druhá kolónia barákov Lágra. Medzi dvomi kolóniami bola pracovná časť lágra, ktorú pretína novšia štvorprúdovka.
Od roku 1942 v novozriadenom koncentráku v bývalých muničných barákoch uprostred šírych polí , bokom od niekdajšej hlavnej cesty ktorá je dnes takzvanou "starou cestou" zhromažďoval vtedajší Slovenský štát židov zo širokého okolia.Vyberali z nich použiteľných remeselníkov do pracovnej časti lágra a zvyšnú väčšinu presúvali, v Novákoch nakladali do dobytčákov a odosielal transportnými vlakmi do táborov smrti - Osvienčimu, Birkenau, Dachau. Na fyzickú likvidáciu, aby bolo jasné.
Po vypuknutí SNP bol koncentrák rozpustený, a jeho nedobrovoľní obyvatelia sa rozpŕchli. Tábor, ako to už býva, vyrabovali a sčasti vypálili miestni obyvatelia z okolia, a zostal asi tri štvrte roka opustený.
Hneď po vojne ho však orgány oslobodenej Československej republiky obnovili, a začali v ňom sústreďovať hauerlandských Nemcov z dedín z okolia Nemeckého (dnes Nitrianskeho) Pravna, Handlovej, Kremnice a Svätého Kríža. Tu slovenskí Nemci čakali na odsun do Nemecka. Nezaobišlo sa to bez hromadného násilia a tiež pomstychtivého zabíjania - mnohých neprávostí.
Po skončení odsunu väčšej časti nemeckého etnika a prevzatí vlády komunistami sa z Košovského lágra stal pracovný láger pre protisocialistické živly. Muži nútene pracovali v novootváraných Baniach Mládež a Lehota, ženy pracovali pre blaho Československa v obnovenej výrobnej časti lágra.
Po Stalinovej smrti bol láger zrušený, a objekty barakov prevzalo JRD Laskár, ktoré v nich zriadilo hydináreň.
Láger pre židov mal na svojom území niekoľko krátkych vrtov - studní, preto že tisícky internovaných museli piť stovky litrov nezávadnej vody denne, aby sa nešírili epidémie. Aj tak sa ale šírili, a desiatky internovaných umreli na týfus a iné nákazlivé choroby. Malý cintorín by mal byť kdesi v krovinách pri jednom z obytných táborov.
Tu sa dostávame k súvisu Rakytkových kúpeľov s Laskárskym lágrom. Po zrušení lágra bol jeden zo spomínaných nie veľmi hlbokých vrtov - studní, využitý ako úvodná kolóna pre prieskumný vrt na uhlie a skúmanie hydrogeologickej situácie. Vrt bol premenovaný na Z 264H a bol v roku 1964 prehĺbený o nejakých 300 metrov až pod uhoľný sloj.
 |
| Vzácna fotka z prehlbovania vrtu Z264H. Vzadu za chlapmi s vahadlom vidno jeden z barákov koncentráku |
Vrt Z264H sa opäť - už druhý raz prehĺbil, tentokrát až po vrstvu s termálnymi vodonosnými vápenco-dolomitmi, už pod novým menom Š1 NB.
Pri dlhodobých prietokových a čerpacích skúškach na vrte Š1 NB bolo Dr. Frankom dokázané, že ani masívne čerpanie až 40 litrov za sekundu z vrtu Š1 NB pri Koši po dobu niekoľkých mesiacov nedokázala s Bojnickými prameňmi ich tlakom ani prietokom pohnúť. Voda z vrtu Š1 NB mala teplotu 62 stupňov.
Takú horúcu vodu nemožno ani vtedy, ani dnes vypúšťať do povrchových vôd, preto že by zabila všetko živé v nich sa nachádzajúce.
Preto podnik IGHP Žilina, ktorý prehlboval vrt, dal vybagrovať po spáde cez polia struhu na vychladzovanie vody medzi potokmi Metrbos a Ťakov, ktorá sa po asi kilometri napojila na Ťakovský potok.
Po ukončení čerpacích skúšok bol vrt odstavený, otvorený na ustálený prietok 2 -3 litre za sekundu a výtok termálnej vody bol zvedený do podzemného kanála smerom k odtokovému vychladzovaciemu kanálu, kde už voľne vytekala termálna voda do odtokovej struhy.
Vyššie je mapka ktorá zachytáva popísanú situáciu s vrtom Š1 NB (Z264H) a kde je vyznačená aj poloha "Termálnych kúpeľov" V zelenom štvorci je severná ubytovacia časť lágra. Južná časť lágra je mimo výrezu mapy.
Možno ste si položili otázku kde prišli Rakytkove kúpele k svojmu menu.
Nie, nie je to meno pochádzajúce od vŕby rakyty, ak Vás napadlo toto.
Je to meno pôvodného majiteľa pozemku ktorý ich zriadil , pána Rakytku.
Boli uvoľnené roky druhej polovice šesťdesiatych rokov, hovorilo sa otvorene o tom , že bude povolené drobné podnikanie. Pán Rakytka sa pravdepodobne rozhodol chytiť príležitosť "za pačesy" a na svojom pozemku pri dochladzovacom jarku s vytekajúcou horúcou vodou postavil drevenú budovu malých termálnych kúpeľov.
Vytekajúcu termálnu vodu od vrtu pán Rakytka zachytil do série drevených žľabov vedených v koryte dochladzovacej struhy, a priviedol ju do vnútra improvizovaných kúpeľov. Prívodné žľaby horúcej vody vidno na fotke vyššie.
Vo vnútri "kúpeľnej budovy" osadil Rakytka kaskádu siedmych drevených kúpacích korýt, a jednotlivé kúpacie boxy oddelil plachtami, ako vidno na nasledujúcom zábere. Vpravo dole je latkový rošt na "odkvapkávanie" kúpajúcich sa.
Zvonka mala drevená budova "kúpeľov" (osadená sčasti nad jarkom) aj malú verandu pri šatni , ktorú vidno na ďalšom zábere
Ešte jeden záber exteriéru Rakytkových kúpeľov, z neskoršej doby, po premaľovaní a rozšírení. Na streche pribudli nové pásoviny, pri vstupe sú aj nejaké tabule s nápismi . Pribudlo rozšírenie budovy smerom doľava, zdá sa že išlo o malý bufet.
Nevieme, ako sa pánu Rakytkovi darilo s drobným podnikaním v kúpeľníctve, ale po roku 1968 zase v štáte komunisti "pritiahli šrauby" a súkromné podnikanie nakoniec v Československu nebolo povolené. V každom prípade Rakytkove kúpele nejako fungovali až do začiatku 80tich rokov, možno budú vedieť viac detailov Košovania , Nováčania a Laskárčania.
Vtedajšie Uhoľné a Lignitové Bane š.p si koncom 70tich rokov 20. storočia uvedomili, že takzvaný ochranný pilier vrtu Š1NB viaže značné zásoby kvalitného uhlia nachádzajúce sa pod vrtom.
Ochranný pilier je vlastne priestorovo vymedzený štíhly kužeľ hornín v podzemí, v ktorých sa nesmie nič dobývať, ak nechcete porušiť pomery na povrchu nejakými pohybmi terénu. Keď sa ochranný pilier premietne na uhlie hlboko pod ním, tak je to vlastne kruh premietnutý na sloj kolmo dole. V prípade vrtu Š1 NB - ktorý patril štátu a nie pánu Rakytkovi alebo majiteľovi parcely, ochranný pilier viazal niekoľko stotisíc ton dobrého uhlia.
Z technického pohľadu bol nezmysel nechávať tam uhlie, keď sa rovnaký vrt dá kľudne navŕtať aj niekde inde o pár sto metrov ďalej, najmä ak je už geológia v hĺbke z prvého vrtu známa. Potom je aj nový vrt lacnejší.
Preto bolo rozhodnuté, že vrt Š1 NB bude zrušený, a miesto neho bude vyvŕtaný náhradný vrt Š1NB II pri AB vetracej šachte pár stovák metrov ďalej na západ. Tým sa prekryjú ochranné piliere vrtu a šachty, čím sa uvoľnia slušné zásoby uhlia, a zároveň zostane zachovaný prístup k termálnej vode z hĺbok.
V roku 1980 bol náhradný vrt Š1 NB II skutočne vyvŕtaný, a odskúšaný, samozrejme zase s čerpacími skúškami podľa platných predpisov, ktoré opäť nepreukázali žiadny vplyv čerpania termálnej vody na Bojnické pramene a ich výdatnosti či tlak.
Vrt Š1 NB I pri ktorom stáli Rakytkove kúpele, bol štátnym podnikom IGHP Žilina zacementovaný, zhlavie vrtu odstránené a tým bol zlikvidovaný.
Vychladzovacia struha bola zarovnaná predtým vykopanou hlinou z násypu.
So zánikom zdroja vody na tomto mieste zanikli aj Rakytkove kúpele po zhruba dvadsiatke rokov sezónnej činnosti.
Blízke baraky koncentračného tábora rozobralo miestne JRD ešte v 70tich rokoch, a dnes sú všade v okolí len polia a pasienky. Jediným orientačným bodom je hnojisko v blízkosti barákov koncentráku, čo je okraj severného ubytovacieho lágra.
Rakytkove kúpele stávali od lágra smerom ku starej Košovskej ceste zhruba na polovici cesty.
Terén - povrch polí sa po dobývaní uhlia v tejto oblasti zvlnil , po dlhej odvodňovacej struhe niet ani pamiatky, rovnako ako ani po Rakytkových kúpeľoch. Možno ich lokalizovať len porovnávaním máp.
Možno treba ešte dodať, že takéto podobné improvizované kúpele vznikali a zanikali na mnohých miestach pri zdrojoch termálnej vody na Slovensku, buď pri vrtoch alebo pri prírodných zdrojoch teplej vody.
Príklady vzniku a zániku improvizovaných kúpeľov nájdeme pri Sklených Tepliciach, Žarnovici, na južnom východnom Slovensku.
Z blízkeho okolia to bolo napríklad insitné kúpalisko Gabriela pri Opatovciach. O osude vrtu vždy rozhoduje jeho majiteľ - teda väčšinou štát, a keď sa vrt prerobí alebo likviduje tak, že teplá voda prestane voľne vytekať, je automaticky po bezplatnom kúpaní v teplej vode, aj po prípadných improvizovaných kúpeľoch .
Ďalšie blogy o teplej vode na Hornej Nitre si môžete prečítať tu:
www.baneatermalnavoda.blogspot.sk
Odporúčame aj:
Prečo Kúpele Bojnice lačne kukajú po vrte baní Š1 NB II v Laskári:
čítanie o tom ako Kúpele "zabavili" vrt s teplou vodou Baniam:
Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára