Jeho zánik je zrejme blízko.
Vyschne ako žaba na slnku.
Nie však z viny baní, ale pre diletantské a nezodpovedné zaobchádzanie Kúpeľov s prírodnými zdrojmi - termálnymi vodami, ktoré patria všetkým.
V tomto blogu si vysvetlíme, ako sa to asi stane a prečo to tak je a bude.
Kedy sa to stane, to presne nevieme, závisí to od mnohých faktorov a pomeru ich vzájomných vplyvov.
Máme k dispozícii viaceré príklady o podobnom scenári zánikov termálnych prameňov aj z nedávnej minulosti na Slovensku.
Príčinou "konca" mnohých teplých prameňov na prirodzených prameništiach bolo takmer vždy nadmerné čerpanie termálnych vôd miestnymi kúpeľmi či novobudovanými akvaparkami z blízkych vrtov.
Ľudia sú jednoducho nepoučiteľní a ochotne sa nechávajú ohlupovať tárajmi, stačí publiku popoťahovať medové motúzy popod nosy a nošteky.
V tomto prípade je čierna budúcnosť prírodného úkazu Jazera pravdepodobne nezvratná. Miestne Bojnické kúpele majú ešte tú drzosť, že zo svojej vlastnej nenásytnosti si bezostyšne dovoľujú obviňovať kilometre vzdialených susedov. Ako vieme, chmatáci väčšinou vykrikujú: Chyťte zlodeja!, aby odpútali pozornosť od svojich vlastných krádeží.
 |
| prameň Jazero v Bojnických kúpeľoch ako sme ho mohli vidieť ešte pred pár rokmi. |
Príroda si samozrejme s takýmto nepriaznivým vývojom prameňa termálnej vody poradí, prameň vytryskne po nejakom období urovnania režimu prúdenia podzemných termálnych vôd niekde inde, ale Kúpele zrejme pár desiatok alebo stovák rokov čakať na suchu asi nedokážu.
Asi sa spýtate, že prečo na suchu? - veď termálnych prameňov je v Bojnických kúpeľoch viacero, a zánik jedného nebude znamenať zánik ostatných.
To je omyl.
Poprední hydrogeológovia, ktorí skúmali Bojnické teplé žriedla sa vo svojich odborných prácach opakovane vyjadrili, že taký relatívne malý a od okolitých veľkých zásob termálnej vody izolovaný systém teplých prameňov v bojniciach je veľmi krehký, a bezuzdné čerpanie termálnej vody Kúpeľmi z jeho malej zásobárne môže režim prameňov v Bojnickej kryhe úplne rozvrátiť. Viď práce RNDr Franka, ktorý ich písal v čase hlbokého socializmu ako návod na používanie prameňov pre štátne Kúpele Bojnice. Keď sa pán súčasný majiteľ kúpeľov "čepýří" v masmédiách, vždy na tieto fakty uvedené čierne na bielom vo výskumných prácach hydrológov akosi zabudne.
Základný zoznam vedeckých prác o teplých prameňoch na Hornej Nitre nájdete tu:
Na príklade prameňa Jazero si uvedieme, čo sa posledných 30 rokov v Bojniciach deje, prečo za to nemôžu Hornonitrianske bane, a prečo je dôvodom rozvratu rozmáhajúce sa megalomanstvo v Kúpeľoch.
Najprv si povedzme čo prírodný prameň Jazero je.
V predchádzajúcich kapitolách blogu sme si povedali o hlbokej a nedávnej minulosti Jazera a Kúpeľov tu:
a tu:
Nižšie si prezrite rez Jazerom v Bojniciach, nakreslený podľa rezu profesora Hynieho, ktorý Jazero ako prvý v histórii dal v 50tich rokoch minulého storočia vyčerpať od teplej vody , obvŕtal ho dokola aj vo vnútri krátkymi vrtmi a popísal jeho úložné pomery - geológiu do hĺbky 10 - 15 metrov.
Najprv Hynieho originál:
 |
| Tmavofialové vrstvy pri spodku Jazera sú kvalitné kúpeľné bahno, bordové vrstvy sú menej kvalitné kúpeľné bahno, žlté je obyčajná vápenitá hlina a íl, bodkované sú piesčité vrstvy. Modro čiarkované štruktúry vo vápencoch s s termálnou vodou sú hypotetické dutiny vyleptané horúcou vodou podobné štruktúre Hradnej jaskyne pod Bojnickým zámkom. T = travertín, teda sladkovodný vápenec vyzrážaný z termálnej vody. |
Je možné, že ste si doteraz predstavovali prívodnú štruktúru prameňa z hĺbky ako nejaké potrubie kruhového či oválneho profilu. V predchádzajúcich kapitolách o vzniku tohto prameňa sme si ale povedali, že prameň vznikol na križovaní tektoník, čo sú ploché strmé až zvislé pukliny.
V skutočnosti je prívodný kanál termálneho prameňa Jazero v tesniacich vrstvách flyšových piesčitých ílovcov štruktúrou zloženou z mnohých puklín a praskliniek, podobná skôr pletencu vŕbových listov, alebo prepletených kanálov a kanálikov pretiahnutého tvaru. V priereze sa prírodný kanál prameňa Jazero podobá zrejme skôr nepravidelným premenlivým viac-cípym hviezdiciam a šošovkám . Hydrogeológovia majú na prívodné kanály prírodných termálnych výverov priliehavý názov - pošva prameňa, preto že vyzerá ako ten ľudský orgán.
Po stovky až tisíce rokov horúca voda vystupujúca z podložia smerom nahor po prívode prameňa vymývala jemný íl a piesok z tmelu flyšových piesčitých ílovcov, spolu s telami siníc (druh jemných rias) obývajúcimi hladinu a pramenný kotol Jazera, bol bol íl ďalej rozkladaný a tvorilo sa z neho termálne bahno, ktoré je jedinou skutočne liečivou silou termálnych prameňov.
Liečivé bahno sa od čias 1. svetovej vojny až do začiatku 90tich rokov minulého storočia ťažilo a používalo na liečebné procedúry. Hydrogeológovia píšu, že hlinité steny jazera sa postupne zosúvajú, a z bežnej hliny z okolia sa časom tiež stáva liečivé bahno . Preto sa ťažbou kúpeľného bahna kráter jazierka postupne rozširoval, odoberaním liečivého termálneho bahna sa výverové Jazero tiež zrejme splytčovalo.
Niekedy v 70-tich rokoch 20. storočia boli brehy Jazera vyložené panelovými prefabrikátmi a Jazero malo oválny tvar s rozmermi približne 30 x 35 metrov. Na jeho okrajoch sa zakorenili vodomilné vŕby a jelše . Prameň Jazero tak mal až donedávna prírodný charakter
To všetko je už minulosťou, dnes na lokalite všade vidíme podnikateľskú pseudozámockú architektúru.
Najprv si Jazero a jeho štruktúru popíšeme.
Pozrite znova farebný zjednodušený geologický rez umiestnený vyššie.
Prírodný prameň Jazero dosahuje hĺbku cca. 5 - 8 metrov. Keď ho naposledy v sedemdesiatich rokoch vyčerpal Dr. Franko, bolo hlboké len 4 metre.
Je tvaru relatívne plytkého kotla alebo hlbšej misy.
Dno pramenného kotla Jazera je tvorené bahnom z odumretých siníc a premeneného ílu v hrúbke niekoľkých metrov, pod ním je jemný a hlbšie aj hrubozrnný piesok, ktoré termálny prameň vymyl zo ílovcovej horniny, cez ktorú prechádza od podložných vápencov a ktorá tvorí na iných miestach horninové tesnenie.
Od nejakých 10 metrov hĺbky pod súčasnou úrovňou hladiny Jazera sa už podľa výskumov prameň pretláča cez komplikovanú sústavu puklín v tesniacej hornine - piesčitých ílovcoch s vložkami tmeleného štrku.
Z vápencov, ktoré sú v tomto prípade nositeľom a privádzačom horúcej vody, sa musí teplá voda pretisnúť cez 220 metrov hrubú vrstvu izolačných - tesniacich vrstiev flyšu. Flyšový piesčitý ílovec (na obrázku sivá farba) je hornina podobná jemnozrnnému betónu. Tvorená je spevnenými pieskami a drobnejším štrkom, ale miesto cementu (v podobnom jemnom betóne) pri tejto hornine tvorí tmel spečený a stlačený íl, ktorý veľmi dobre tesní vody zhora aj zdola. Z hora ílovec tesní povrchové vody, zdola zase utesňuje termálne vody vo vápenci. O kus ďalej smerom na západ - necelý kilometer od jazera, pri Opatovskom cintoríne je už ale hrúbka horninového tesnenia flyšu 700 metrov hrubá a teplá voda sa tam na povrch prirodzenou cestou nedostáva. Prirodzené termálne pramene sa prehlodali na povrch len v miestach kde bola tesniaca vrstva piesčitých ílovcov najtenšia, a tam, kde ju polámali tektonické pohyby.
Tektonické pohyby, ktorých výsledkom sú zlomy a tektonické poruchy, boli spôsobené tlakmi a vydutiami ohromných más hornín blízkych vulkánov Vtáčnika, Rematy, Kremnického stratovulkánu. Zároveň sa ale v dnešnej Hornonitrianskej kotline hromadili miliardy ton ílu vytvoreného rozkladom jemného sopečného popola. S ílom na dne pravekej rieky Nitry sedimentovali aj štrky a piesky prinášané z okolitých hôr, a tieto sedimenty svojou váhou spôsobovali "posadanie" dna kotliny a teda jeho zatláčanie do väčších hĺbok.
Tektonické pohyby sa ale neskončili ustatím sopečnej aktivity pred 12 miliónmi rokov. Procesy chladnutia lávy v magmatickom krbe vo veľkých hĺbkach vyvolávali ďalšie a ďalšie hýbanie sa zemskej kôry.
Ako sme už popísali v predchádzajúcich kapitolách, bahno z Jazera bolo po zhruba stovku rokov ťažené prevádzkovateľmi kúpeľov na účely liečivých zábalov. V termálnom bahne sa totiž koncentrujú minerálne látky z teplej vody prameňa, bahno je aj mierne rádioaktívne, čo ešte viac zvyšuje jeho liečivé účinky. O tom, prečo ja rádioaktívne pramenné bahno oveľa liečivejšie ako tunajšia vcelku bežná teplá voda, bude osobitný príspevok.
Z pohľadu Kúpeľov bol prírodný prameň Jazero v podstate vždy problém. Jednak po stáročia samotnou svojou existenciou umožňoval neplatené kúpanie chudobných, a teda "majiteľom" unikali peniaze, na ktoré boli lační aktuálni majitelia kúpeľov, druhak sa nedal donedávna využívať ako riadny kúpeľ - nedal sa pre svoje rozmery obstavať - prekryť nejakou kúpeľnou budovou.
Medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa na prameň Jazero začali Pálffyovskí dediči a potom aj Baťovci pozerať aj ako na nežiadúci únik termálnej vody. Preto teplé vody z Jazera ešte pred druhou svetovou vojnou začali potrubím odvádzať do vily Gabriela a tiež do vedľajšej dolinky do Jánovho kúpeľa.
Na tom by nebolo nič zlé, preto že odvádzanie vyvierajúcej teplej vody z povrchu prameň samotný až tak veľmi neovplyvňuje.
Začiatok zlomu osudu prameňa Jazero nastal, keď k jeho prívodnému kanálu v hĺbke navŕtali geológovia dvojicu prieskumných vrtov. Prvý bol šikmý vrt BR7 (nachádza sa pod LD Baník), ktorý ale v hĺbke 70 metrov havaroval - vo vrte sa odtrhlo alebo priškriplo vrtárske sútyčie, a tak sa vrt nepodarilo dovŕtať až ku prívodu horúcej vody.
Druhým vrtom, dnes výrazne ovplyvňujúcim režim prietokov prameňa Jazero, bol vrt BR 2.
Keď sa začalo uvažovať s rozšíreným využívaním Bojnických teplých a horúcich prameňov, bolo potrebné navŕtať niektoré nové žriedla zdroje termálnej vody. To sa dá urobiť najlepšie vrtom, preto že vrt vždy poskytne mnoho dát o geológii , dá sa ovládať ventilom, v potrubí sa dá merať aj tlak vody, a tak ďalej.
Z pohľadu kúpeľného biznisu voda z kotla termálneho Jazera je vodou druhotriednou, preto že v prírodnom jazere sa nedá zabrániť množeniu prvokov a rias bez toho aby sme použili chemické prostriedky.
Ako hovoria odborníci - takáto voda je kontaminovateľná. Tým sa nemyslí, že by sa v nej množili choroboplodné zárodky z tiel kúpajúcich sa. Tie totiž v mineralizovanej vode nedokážu dlho prežiť. Pod kontaminovateľnosťou sa skôr myslí, že by sa v Jazere mohlo utopiť a rozkladať nejaké zviera, alebo by do Jazera mohol nejaký šaľo niečo škodlivé či jedovaté naliať, a že sa v ňom môžu množiť prvoky - améby, ktoré môžu, ale nemusia ohrozovať zdravie kúpaniachtivých .
 |
| Vyústenie armatúr vrtu BR2 na povrchu - na brehu Jazera pred 5 rokmi. Vrt samotný je vľavo - vychádza z neho dvojica zvislých rúr. V čase fotenia z vrtu tieklo asi 5 - 7 litrov za sekundu, väčšina vody však v tom čase pretekala späť do Jazera cez prepadové potrubie. Dnes je na tomto mieste "vežička" vedľa obetónovaného prameňa Jazero |
Vrt BR2 v šesťdesiatich rokoch osadili tesne pri brehu termálneho Jazera, a mierili s ním do prívodu prameňa v hornine v hĺbke, teda rovno dole. . Vrstvu vápenca s termálnou vodou pod flyšovým tesnením zasiahol vrt v hĺbke 220 metrov, a ešte do vápenca navŕtali ďalších 50 metrov, aby mali termálne vody dostatok miest v perforovaných rúrach na prenikanie do vrtu. Vrt prenikol cez zmäť puklín a kanálikov ktoré viedli horúcu vodu vo vápenitom dolomite alebo dolomitickom vápenci. Do vrtu boli v oblasti prieniku sondy cez vápenec spustené a ukotvené dierované rúry vyrobené z preglejky. V tej dobe totiž neboli k dostaniu dnes už bežné hrubostenné oceľové alebo antikórové rúry, a tak sa zachytávanie horúcej vody vo vrtoch v 60tich rokoch využívali lacnejšie a dostupné preglejkové perforované rúry vyrobené z lepených drevených dýh.
Keďže v rúrach vrtu je menší hydraulický odpor, než v sústave tenkých pukliniek prírodného prívodu prameňa ktorý je v spodku výverového kotla ešte naviac pripchávaný bahnom pieskom a štrkom, horúca voda prúdi hore vrtom ochotnejšie. Keď dáte do vane akvaristickú hadičku a vedľa nej ako palec hrubú hadicu, voda z vane začne vytekať rýchlejšie tou hrubou hadicou, preto že v hrubšej hadici je podstatnemenší hydraulický odpor.
Horúcej vody teda vrtom vyteká logicky viacej ako by tieklo prirodzeným pramenišťom , a je aj horúcejšia, než je voda v Jazere ktoré je na pomerne veľkej ploche chladené vonkajšou teplotou vzduchu. Kým Jazero má a vždy mávalo teplotu pri hladine okolo 32 - 34 stupňov Celzia, voda prúdiaca trubkou vrtu BR2 má teplotu o dvadsať stupňov vyššiu, hlavne preto, že prúdi rýchlejšie, z väčšej hĺbky a nestihne cestou vychladnúť.
Keď však vedľa pôvodnej cesty termálnej vody na povrch začnete odoberať vodu vrtom, zmeníte v hĺbke smer toku vody, a tiež zmeníte tlak vody: v hĺbke tlak znížite.
To znamená, že v tej sústave puklín, ktoré tvorili prívodné kanáliky teplej vody na povrch, sa začne zrážať travertín, a pukliny pôvodného prívodu začnú tvoriace sa travertínové krusty uzatvárať.
Kým je tlak vody v puklinách prírodne vyrovnaný bez čerpania vrtom, tak sa uzatváranie puklín travertínom nedeje, lebo minerály rozpustené vo vode sú v nej v rovnovážnom stave. Zjednodušene povedané: koľko usadenín vznikne, toľko je ich rozleptaných agresívnym oxidom uhličitým ktorý je vo vode tiež rozpustený, a pukliny zostávajú otvorené.
Rovnovážny stav je aj vo fľaši s minerálkou - kým je zavretá, usadeniny sa v nej zrážajú málo, alebo vôbec nie. Keď fľašu minerálky otvoríte, porušíte rovnováhu tlaku, oxid uhličitý unikne, a začne sa urýchľovať proces zrážania minerálov rozpustených vo vode.
Čím viacej horúcej vody vypúšťate cez vrt, tým menej jej tečie cez pôvodný prívod prameňa Jazero a tým viac sa usadzuje travertín v puklinách prívodu. Naviac, hore vo výverovom krátere dna Jazera sa začne viacej usadať bahno a piesok, ktoré dnový prírodný prívod na dne ešte viac upchávajú. Kým nebol do hlbokého koreňa prameňa Jazero napichnutý vrt BR2, tak tlak prirodzeného výveru pieskom a bahnom na jeho dne neustále hýbal a víril. Keď sa ale tlak vody v prívodnom kanáli Jazera zníži pre vypúšťanie vody cez vrt, zníži sa aj vírenie usadenín dna Jazera.
Vrt BR2 a čerpanie termálnej vody z oblasti prívodného kanála prameňa (jeho "koreňa") jednoducho a pomaly Jazero zabíja.
Ak sa ale vrt samotný tiež aspoň raz za 10 - 20 rokov neprečistí špeciálnymi metódami, tiež sa v ňom začne kvôli nánosom minerálov vo vnútri trubiek zvyšovať hydraulický odpor, a vody po nejakej dobe tečie postupne z roka na rok menej a menej, lebo vrtné trubky zvnútra zarastajú kameňom.
 |
| Takto vyzerá trubka zvnútra zarastajúca sladkovodným vápencom. V tomto prípade z pôvodného prierezu trubky nezostala voľná už ani jedna pätina. Foto: internet |
Súčasný majiteľ Kúpeľov sa v médiách rád necháva počuť, že výdatnosť Jazera stále postupne klesá, a že za to môžu vraj bane. Áno, výdatnosť Jazera v priebehu rokov evidentne klesá, o tom nie sú pochyby. Otázka ale znie, či za pokles množstva vody nemá hlavnú zodpovednosť najmä odber vody Kúpeľmi.
Pokles výdatnosti Jazera určite nie je kvôli vzdialeným banským prevádzkam alebo 5 kilometrov vzdialeným termálnym vrtom baní. To koniec koncov mnohokrát na základe serióznych vedeckých výskumov skonštatovali hydrogeológovia v záverečných správach svojich výskumov Bojnických prameňov .
V skutočnosti má pokles výdatnosti Jazera niekoľko príčin.
Jednou z hlavných príčin je pravdepodobne to, že čerpaním termálnej vody od jeho koreňa sa zrážaním minerálov upcháva jednak prirodzený prívod termálnej vody Jazera, a zároveň uzatvárajú usadeniny aj vrt BR2 samotný, lebo si ho majiteľ nevyčistil, keď ešte mohol - kým ho neobstaval vežičkou.
Potom sú tu vplyvy dlhodobej zmeny charakteru atmosférických zrážok, nesprávne nastavených režimov odberu termálnej vody , ale významný vplyv môže mať aj činnosť človeka - lesné hospodárstvo vo vzdialených vsakovacích oblastiach zdrojových oblastí termálnej vody. K tejto téme sa ešte vrátime.
Sú tu tiež možné aj nemerané, neevidované a teda ilegálne odbery termálnej vody Kúpeľmi, k tomu sa tiež ešte dostaneme v inom blogu.
Ďalšou príčinou poklesu výdatnosti prameňa Jazero je pravdepodobne nadmerné čerpanie termálnej vody z vrtu BR2.
Z nedávnej histórie máme záznamy výdatnosti / prietoku prameňa Jazera z rokov 1983, keď nastali problémy s amébami pri vrtoch BR6 a PA7, ktoré dovtedy zásobovali krytú plaváreň a kúpalisko Čajka.
Vedenie vtedy štátnych kúpeľov sa preto podľa záznamov Inšpektorátu Kúpeľov a žriediel rozhodlo čerpať pre účely zásobovania kúpaliska Čajka termálnu vodu z vrtu BR2 pri Jazere.
Výsledkom masívneho čerpania z jazerného vrtu BR2 bolo to, že výdatnosť prameňa Jazero skokovo- behom jedného mesiaca poklesla z 11,5 litra za sekundu na necelé 3 litre za sekundu. Potom sa vrátila na takmer pôvodnú úroveň - 11 litrov za sekundu.
Podobne sa situácia opakovala aj v roku 1997, keď už kúpele boli privátne, a výdatnosť prameňa Jazero spadla z 13. litrov za sekundu na necelé dva litre za sekundu behom jedného mesiaca. Opäť bolo príčinou nadmerné čerpanie vrtu BR 2 Kúpeľmi, ale na toto sa pri vyjadreniach Kúpeľov pre médiá nejakým nedopatrením vždy pozabudne, že?
Pripomíname, že o nejakom ovplyvňovaní výdatnosti prameňa Jazero zo strany baní a ich termálnych vrtov v tej dobe nemôže byť ani reči, preto že vtedy bol vrt Š1 NB I (1983) a v druhom prípade aj vrt Š1 NB II (1997) uzavretý, a voda sa z neho neodoberala.
Výdatné vrty s teplou vodou v prelive sú vždy aj pri ich nevyužívaní trochu pootvorené - na výtok 2-3 litre za sekundu, aby nedochádzalo k usadzovaniu travertínu vo vrte, čo je empiricky vyskúšané a overené.
Stavby okolo prameňa Jazero sú samostatnou kapitolou, ktorá má tiež významný vplyv na niektoré Bojnické pramene, ale o tom si niečo povieme až v ďalšom príspevku.
A ako teda dopadne prameň Jazero v Bojnických kúpeľoch ak sa bude pre nové hotely a akvaparky v Bojniciach bezuzdne čerpať tamojšia termálna voda s obmedzenými zásobami a limitovanými prítokmi čerstvej termálnej vody?
Dopadne zrejme podobne, ako niekdajšie menšie prírodné termálne jazierko nad Bešeňovou.
Takto vyzeralo pred 15 rokmi:
A takto vyzerá v súčasnosti:
Alebo ho úplne zanesie bahno, ktoré stále postupne z termálnej vody pribúda. Hladina je už dávno zarastená riasami, voľnú vodnú plochu v lete takmer nevidno. Zhora povyše prameňa Jazero tlačí na spraše mnoho tisíc kubíkov vody z umelého jazierka uprostred ktorého je reštaurácia, a spraše majú tendenciu pomaliličky "stekať" v smere pôsobenia gravitácie, teda nadol .
Pri spolupôsobení všetkých týchto okolitých umelých zásahov do prameňa Jazero je zrejmé, že to už má prameň Jazero nahnuté.
Iné blogy na podobné témy:
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára