Chýba odborná diskusia o Bojnickej termálnej vode ?

Bojnické kúpele tárajú do sveta, že okolo tamojšej termálnej vody je málo poznatkov, že potrebujú ďalšie.

Pokiaľ v blízkej budúcnosti niekto spracuje ďalšie odborné práce, bude to len vítané.
O tom, či k tematike Baní a Kúpeľov a ich vzťahu k termálnej vode je prác málo, si musíte urobiť obraz vy sami.

 Tých najvýznamnejších odborných prác je aspoň dvadsaťjeden.

Kúpele by potrebovali koľko?
30?
50?
Aj keď bude výskumných prác 100, aj tak budú kúpele Bojnice pišťať, že to je málo, že ich nepresvedčili.
Nemal by niekto objednať spracovanie odbornej správy o Bojnickej vode aj u svätého Petra či Veľkej Celogalaktickej Rady?

Prejdime aspoň tie najvýznamnejšie práce, dáme sem aj internetové adresy tých, ktoré sú prístupné na webe.

Zo starších, dnes už ťažšie dostupných prác uložených v knižnej podobe v špecializovaných knižniciach dáme aspoň autorov, názov, rok vydania, ISBN ak je, a prípadne skenovaný úryvok týkajúci sa problematiky.

Zo všeobecných súhrnných a nestranných prác, ktoré hodnotia Bojnické pramene a vrty v Hornonitrianskej kotline, dostupná na internete je diplomová práca Ing. Jána Vingárika: Na stránkach od strany 51 triezvo a nezaujate konštatuje, že kúpele Bojnice sa s čerpaním termálnej vody už pred pár rokmi dostali na hranicu maxima výdatnosti, ktorú rezervoár Vysokej kryhy poskytuje 

http://www.academia.edu/10634066/Termalne_vody_hornej_Nitry 
Treba sa prihlásiť do systému Academia, nebojte, nič to nestojí, s sú tam stovky odborných prác na všetky témy, ktoré Vás kedy mohli zaujímať. Aj v češtine a slovenčine

Všeobecná súhrnná práca o Bojnických prameňoch vrtoch, výdatnostiach, povoleniach , histórii na Wikipédii je tu:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Term%C3%A1lne_pramene_Hornej_Nitry

Odborné hydrogeologické práce - výber:

Ota Hynie: Hydrogeologie ČSSR II, vydalo Nakladatelství Československé Akademie věd, Praha 1963. strany 573-583, ISBN nemá už sme uviedli v inom blogu, čo konštatuje a akú hypotézu otvoril. Nemyslí si že prieval súvisel s poklesom výdatnosti prameňov v Bojniciach, ale vo vyjadreniach si ponechal pootvorené zadné dvierka

Urban a kolektív: Bojnice - správa o štruktúrnom hydrogeologickom prieskume okolia kúpeľov (1958 -1960)píše o vylúčení súvislosti prievalu vody do Nováckej Bane 1 s poklesom výdatnosti Starého prameňa v Bojniciach, a to ako priamy, tak aj nepriamy súvis 

O. Franko a kolektív: Základný výskum ťažby uhlia na Nováckom Uhoľnom Ložisku a vzťah k termálnym vodám v Bojnickej Vysokej Kryhe 1960 -1968, vyd. GÚDŠ Bratislava výsledky základného výskumu kde sa konštatuje, že Bojnické termy a termálne vody pod  Hornonitrianskou kotlinou nie sú prepojené, a že čerpanie vôd v bani Nováky nemá vplyv na bojnické termy 

A Biely-Franko O - Hanáček J: Geologické pomery mezozoika v okolí bojnických kúpeľov, zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970, strany 11-19 práca o geologickej stavbe územia v okolí tzv. Vysokej Kryhy z pohľadu kolektorov a výverov teplých prameňov

P.Gross - Franko O - Samuel O: geológia centrálno-karpatského paleogénu v okolí Bojnických kúpeľov, zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970, strany 19 - 35 Rozoberajú geologickú stavbu podložia a vrstvy karbonátov, v ktorých sa sústreďuje a prúdi termálna voda 

Franko O: Bojnické termálne vody a ich vzťah k ťažbe uhlia na nováckom ložisku - Bojnice, zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970 strany 59 - 157 Už v roku 1970 na základe svojich predchádzajúcich výskumov argumentuje, že prieval v Bani I nemohol nijako ovplyvniť bojnické Kúpele, že čerpanie vody v podzemí nemôže mať vplyv na tlak v Bojnických kúpeľov, a že hypotetický prieval termálnej vode do bane pri priblížení sa baní ku kúpeľom je vylúčený, preto že to geológia a hydrológia neumožňuje  

Fidesz, Franko, Gazda: Bansko-Hydrogeologické pomery Nováckych uhoľných baní  zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970 strany 209 -235 Zhodnotili v práci všetky dovtedajšie merania a uvádzajú, že čerpanie vody v baniach v Novákoch nemôžu mať a ani nemajú žiadny vplyv na Bojnické termy, preto že dobývané časti sú oddelené stovky metrov hrubou vrstvou nepriepustných hornín, ktorá termálne vody dokonale izoluje. Dr. Gazda je geochemik svetového mena, podľa neho je pomenovaná Palmers Gazdova klasifikácia zloženia minerálnych vôd.

Malatinský K: Podzemné vody nováckeho uhoľného ložiska zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970 strany 197 - 209 Rozoberá druhy banských a statických vôd  v nadloží a podloží uholných slojov.  

Franko O- Gazda S: Hydrogeologické a hydrogeochemické pomery nováckych uhoľných baní zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970 strany 209 - 237 Dr. Franko bol hydrogeológ, ktorý sa celý svoj profeský život zaoberal tematikou termálnych vôd na Hornej Nitre. Dr. Gazda je zase svetoznámy hydrogeochemik

Franko O -Gazda S: Genéza bojnických teriem vo svetle nových hydrogeologických a hydrogeochemických poznatkov zborník Geologické Práce, Správy č. 52, vyd.  Geologický ústav D. Štúra, Bratislava 1970, strany 237 -263 Spoločne píšu o tom, ako bojnické prirodzené teplé pramene vznikli a ako sa presúvali

O vylúčení možnosti, že by mohla byť výdatnosť Bojnickej pramennej sústavy ovplyvnená čerpaním banských vôd v Novákoch píše Vondráček a kolektív: Záverečná správa úlohy Nováky - Bojnice : Geologický prieskum š.p. Spišská Nová Ves 1989

Halmo, Franko, Vörös : Nové poznatky o ochrane bojnických liečivých termálnych vôd, časopis Podzemná voda , ročník VII, číslo 2/2001 preveruje znovu všetky teoretické možnosti narušenia termálnych vôd ťažbou uhlia na základe novších poznatkov, autori dochádzajú k záveru že ohrozenie je nereálne.

Internetová verzia

• http://sah-podzemnavoda.sk/cms/e107_plugins/content/content.php?cat.20

J. Švasta a kol. : Hornonitrianska Kotlina - trojrozmerné geologické modelovanie exponovaného územia: záverečná správa z výskumnej úlohy MŽP, GÚDŠ 2010 s využitím modelovacieho programu Petrel s dosadením všetkých známych údajov o geológii oblasti vyšlo, že do Hornonitrianskej kotliny prúdia geotermálne vody z najmenej troch zdrojových oblastí.
 
Vrána v práci Bojnice - výpočet množstva minerálnych vôd ; HYDEKO -KV Bratislava 2011  práca sa zaoberá revíziou výpočtu množstiev minerálnych vôd ktoré možno bezpečne odoberať z rezervoáru Bojnickej vysokej kryhy, okrem toho urobil výskum veku, zloženia vody na báze izotopov síry a plynov. Potvrdil, že bezpečné čerpateľné množstvo teriem v Bojniciach je 30 - 31 litrov, zistil, že na základe analýz izotopov prvkov sa nepotvrdilo, že by voda z Hornonitrianskej kotliny prúdila do Bojnickej vysokej kryhy. Pramenisko v Bojniciach je nestabilné, rezervoár pod kotlinou je stabilný.  

M. Jezný  a kolektív: Ochranné pásmo kúpeľov Bojnice, 1994 Vydalo Progeo, ročná správa o výsledkoch výskumu a  opakovaných čerpacích skúškach Š1 NB II , ktorými sa zistilo, že vrt ani po mohutnom dlhodobom čerpaní nedokázal ovplyvniť Bojnické termy 

Halmo a kolektív: Výpočet zásob dobývacieho priestoru Nováky I , 1994 v ktorej sú sformulované a výskumom podložené zásadné zmeny pohľadu na geológiu kotliny a tiež novo doložené výsledky výskumov hydrogeologického vzťahu Kotlina- Bojnické pramene, bez možnosti  ohrozenia kúpeľov.  

Fendek-Jezný-Fendeková: Režim a vzájomné vzťahy obyčajných a minerálnych vôd v oblasti Bojníc in Časopis Podzemná Voda 1997 ročník III, strany 80 -94 čo píšu, to si môžete prečítať sami
Onlajn verzia tu:

http://sah-podzemnavoda.sk/cms/e107_plugins/content/content.php?content.564

J. Halmo a kolektív: Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach, vyd. 1997 zásadné poznatky použité v roku 2007 na novú vyhlášku o Ochranných pásmach

Fendek a kolektív: Energetický potenciál geotermálnych vôd Hornonitrianskej kotliny, 2004
Zhodnocuje koľko megawattov tepla by sa dalo získavať z miestnych zásob teplej vody 

Mgr. D. Marcin a kol. : Regionálne Hydrogeotermálne zhodnotenie fatrika Rudnianskej kotliny, GÚDŠ  2013 sumarizuje hydrogeológiu horúcich vôd hlbokého obehu v Bojniciach, prináša nové poznatky okolo vsakovacích oblastí v okolí paleogénu Rudnianskej kotliny. Na grafoch tiež ukazuje prečerpávanie termálnej vody nad povolené limity na vrtoch v Bojniciach. píše:   
"  geotermálne vody sú obnoviteľnými zdrojmi energie, ktoré je možno využívať v súlade s ich režimom. Pod pojmom v súlade s režimom sa chápe tá skutočnosť, že formovanie geotermálnych vôd prebieha v určitých priestorových a časových podmienkach, ktoré keď nebudú dodržané, spôsobia nestabilitu zdroja, čo sa prejaví zmenou fyzikálno chemických parametrov  vody a zhoršením podmienok na využívanie zdroja"  Nerozumiete tomu? Vedeckou rečou napísal, že ak bude niekto čerpať priveľa vody, pokašle si svoje všetky ostatné pramene teplej vody.  

RNDr. J. Dzúrik a kol: : Púšť - geotermálne podzemné vody , Envigeo 2016 konštatuje nepravidelnosti odberov geotermálnych vôd v kúpeľoch Bojnice, aj ich nadmerné čerpanie nad povolené odberové hodnoty. Uvádza, že novými čerpacími skúškami a analýzou izotopov prvkov vo vodách sa opäť nepotvrdilo vzájomné ovplyvnenie termálnych vôd v Bojnickej kryhe odbermi vôd v Hornontrianskej Kotline

V skutočnosti je odborných prác ešte viacej.
Posudky spracovával aj Inžiniersky , Geologický a Hydrogeologický prieskum Žilina, Slovenská Akadémia Vied, väčšinu prác z vyššie uvedených riadil Geologický ústav Dionýza Štúra, niektoré Fakulta Geológie a Hydrogeológie Univerzity Komenského. 

Tak čo? 
Ešte stále máte pocit že vo veci prameňov je "nedostatok odbornej diskusie " ako trúbia do sveta trúby z kúpeľov?