Prieval vody a Kúpele Bojnice

Motto: "Každá pravda prechádza tromi fázami: najprv je zosmiešňovaná, potom je násilne odmietaná, a nakoniec je akceptovaná ako samozrejmosť. Arthur Schopenhauer

Kúpele už roky rokúce tárajú do sveta nezmysly o akomsi súvise "prievalu" vody v podzemí bane Mier s  poklesom výdatnosti prameňov teplej vody v Kúpeľoch.
Možno už dozrel čas, aby bolo vysvetlené, čo sa stalo, kde sa stalo, ako sa stalo a aký to (ne)malo alebo (ne)mohlo mať vplyv na pramene v Bojniciach.

Najprv si povedzme čo to prieval vody v baníckej terminológii je.

Ak pozeráte veľa akčných fantastických filmov, tak si prieval vody pravdepodobne predstavujete ako scénu z  filmu Indiana Jones a Chrám skazy.
Niekde niečo praskne, a podzemnou chodbou sa v plnom profile ženie ako víchor stena z tisícov kubíkov vody, ktorá zmetie všetko čo jej stojí v ceste.
Takto nejako fantazmagoricky si zmieňovaný "prieval"  predstavujú aj Kúpele.

Zrejme Vás potom sklamem suchým konštatovaním, že takéto predstavy bežného prievalu vody v baniach patria na 99,9% do ríše fantázie. Stali sa aj katastrofálne prievaly, napríklad keď do bane v USA vletela voda z podkopanej rieky, alebo v Anglických či Tureckých baniach na pobreží, ktoré boli pod morským dnom a tlakom sa prelomila izolačná vrstva. Veľké prievaly obyčajných či minerálnych vôd do baní sú dosť vzácne, jeden sa stal pred 150-timi rokmi pri Českých Tepliciach, iný pred 250 rokmi v Solivare pri Prešove. Ďalší  prípad podobného typu s obyčajnou banskou vodou sa stal v Štiavnici pred takmer 100 rokmi keď do bane prerazila studená voda nahromadená v sto metrov vysokej pukline.
To však nie je prípad Kúpeľmi nafukovaného "prievalu" vody v Novákoch pred viac ako 60 rokmi, ten bol úplne iný.

Ako banský tzv. "prieval" vody sa totiž označujú všetky náhle prítoky vody väčšie ako nejakých 5 litrov za sekundu. Geologický slovník definuje prieval vody ako náhly prítok vody, nezvládnuteľný dostupnou čerpacou technikou kvôli ktorému sa musí na dlhšiu dobu prerušiť práca alebo vyhlásiť havarijný stav.
Nič z toho nesedí na takzvaný "prieval" v Novákoch roku 1954

Tzv. "prieval" vody rovnakej sily ako bol Kúpeľmi spomínaný v roku 1954, teda okolo 10 litrov za sekundu sa môže vyskytnúť aj u Vás doma.
Ak Váš inštalatér odflákol svoju prácu, a vám odpadne pod vaňou sifón práve vtedy, keď vypúšťate vodu po príjemnom kúpeli.
V závislosti od toho akú veľkú vaňu máte a aký veľký máte otvor na štupeľ, sa Vám vtedy spraví "prieval" vody s výdatnosťou prietoku tak 3 -8 litrov za sekundu.
Takýto domáci "prieval" vody Vás asi neprerazí cez zavreté dvere kúpeľne, nevymetie s vami priľahlé miestnosti ani  zrejme neskončí ako vodopád na Vašom schodisku v chodbe. Je možné, že spôsobíte nejaké drobné škody vytopením susedov, pivnice alebo svojich miestností.

Keď sa rovnaký prieval vody s prietokom okolo 10 - 20 litrov za sekundu stane v bani, nedeje sa vôbec nič, akurát si baníci nainštalujú nové čerpadlo "ponorku" na najbližšie hlbšie miesto spodku chodby, napoja ho na čerpacie potrubie a normálne pokračujú v práci.
Možno že si do ďalšej šichty  pre istotu zoberú gumáky, lebo by sa im do obyčajných bagandží mohlo na niektorých miestach načrieť špinavej vody, a to je všetko.

Takéto prievaly sa úplne bežne stávajú každý rok v každej podzemnej bani - rudnej, nerudnej a uhoľnej, a nikto ich nijako špeciálne nerieši. Zapíše sa to do záznamov, prídu sa na to pozrieť geológovia, zmerajú teplotu, prípadne odoberú vzorku aby sa zistilo skadiaľ voda pochádza a to je asi tak všetko. Keď voda prestane tiecť, čo je zvyčajne otázka niekoľkých dní, týždňov alebo mesiacov, čerpadlo sa odstaví a je po prievale. V prípade tohto "prievalu" voda z trhliny vytekala ešte niekoľko rokov, ale posledné dva roky to bolo už len 0,07 litra za sekundu , teda poldecák za sekundu. Ako keď niekto čúra.

Kúpele Bojnice, ktoré sa evidentne vzhľadom na svoje vyhlásenia prudko vyznajú do baníctva a geológie, však tento jeden zo stovák podobných bežných prievalov, ktorý sa stal pred 63 rokmi, nadúvajú a nafukujú do obludných rozmerov.
Lebo im o pol roka na to náhle klesla v Starom prameni v Kúpeľoch voda. V baniach však pri razení chodieb v panenských poliach k bodovým prítokom banských vôd dochádzalo úplne bežne aj neskôr, napríklad v rokoch 1955, 1962, 1963 a takýchto udalostí bolo do súčasnosti desiatky. Kúpele Bojnice sa tvária, ako keby bol len jeden takzvaný "prieval", ten ktorý vraj ovplyvnil ich pramene.

Tak si teda rozoberme, čo sa vtedy stalo, preto že Kúpele Bojnice a nahuckaní politici ktorí by sa radi pretlačili do vlády, súc zrejme platení Kúpeľmi, do zblbnutia opakujú kraviny.

V januári roku 1954 sa razil hlavný prekop na dnes už neexistujúcej Bani I pri Novákoch v podloží uhoľného sloja - teda v hornine pod uhlím smerom k Severnej šachte Nováky. Z praskliny na ktorú čelba natrafila, vyrazila voda s prietokom 10 litrov za sekundu. Neskôr vyrazila voda aj zo spodu banského diela.
Preto že geológia Nováckeho ložiska vtedy ešte nebola dostatočne známa, vedenie bane  pre istotu odstavilo nakrátko práce na razení, a navŕtali sa krátke vrty - sondy, či sa v okolí nenachádzajú nejaké väčšie kaverny s vodou, ktoré by mohli skutočne ohroziť baníkov.
Odobrali sa tiež vzorky vody, a zmerala sa jej teplota. Zistilo sa, že má vysoký obsah Chloridu sodného, teda kuchynskej soli, a že je alkalickej reakcie. Žiadny z prameňov v Bojniciach slaný nie je - naopak, slanosť vtedajšej vytekajúcej vody ukazuje na to, že státisíce rokov , ak nie milióny, kolovala v bezprostrednom podloží uhoľného sloja.

Čo sa ešte pri tomto "prievale" zistilo?
Že voda je teplá 25 stupňov Celzia, je teda rovnakej teploty ako okolité horniny v danej hĺbke. To znamená že je klasifikovaná ako TEPLICA. Teplica je podľa hydrogeologickej klasifikácie vôd každá podzemná voda, ktorá je teplejšia ako 20 stupňov Celzia.
V tomto ponímaní je každá banská voda v hlbinnej bani teplica, preto že horniny smerom do hĺbky oteplievajú. Keď si do bane donesiete vo fľaške vodu a vylejete ju do nejakej priehlbne v hornine, po pár hodinách sa z nej stane čo? No predsa teplica, lebo hornina ju ohreje nad 20 stupňov!

Tu máme krásny príklad skutočnej odbornosti vedenia Kúpeľov Bojnice, ktoré údaj o vode teplej 25 stupňov - teplici - pochopili tak, že sa v prípade drobných "bodových" prítokov banskej vody v Novákoch jedná pôvodom o vodu termálnu.

Vraj ich vodu.
Keď v Kúpeľoch nechápu ani rozdiel medzi banskou slanou vodou a hydrotermálnym prameňom, môžeme očakávať že budú vedieť niečo o baníctve?? Alebo že budú mať aspoň toľko fištrónu, aby si vlastné pramene hlúposťami pri neodbornom (ne)regulovaní ich odberov vody úplne nezničili? To sotva!

Podľa kúpeľov a ich svojského a účelového chápania behu sveta je termálna aj voda vo vašej vani, keď sa idete večer vyčľapkať .

Rozbor vody z tohto bodového výtoku v roku 1954 v laboratóriu ukázal že z nafáranej praskliny vytekajúcej vody sa jedná o vodu slanú, s vysokým obsahom chloridov. To ukazuje, že tu ide o vodu vodu ktorá sa za milióny rokov zdržiavala v sopečných tufitoch tesne pod slojom. Tie vznikali, keď sopečný popol z prvých explózii okolitých sopiek padal do plytkého morského zálivu.

Prípadom tohto prítoku sa zaoberal o desať rokov neskôr v tej dobe najuznávanejší hydrogeológ československa, špecializovaný na podzemné minerálne  vody, Doktor Ota Hynie. V knihe Hydrogeologie ČSSR II. z roku 1963 o prípade  v podkapitole venovanej Bojniciam píše
:
 Teplice přitékající do dolu v roku 1954 má odlišné složení, než teplice bojnická. Je to terma typu alkalické vody s nízkým obsahem síranu a s vysokým obsahem chloridu. (Proti bojnickým termám, kde je složení vod zemitých s vysokým obsahem síranú a jen so stopami chloridu)...... Za pul roku po pruvalech termálních dulních vod nastal náhlý,až do té doby nebývalý pokles vydatnosti bojnických termálních pramenu z 39l/vt. na 15l/vt. Jeho přímou spojitost s pruvaly dulnich vod se nepodařilo prokázat.        

Hynie vyslovil v tejto kapitole hypotézu, že by sa v budúcnosti mohlo ukázať nejaké hydrogeologické prepojenie medzi teplou vodou v Bojnických prameňoch , a predpokladanou teplou vodou v Hornonitrianskej kotline pod uhlím, o ktorej sa vtedy nevedelo, či tam je , alebo nie je. Ostatne Dr. Hynie presvedčivo píše o dvojici takzvaných zvodnených horizontov.  Preložené do normálnej reči zvodnené horizonty sú vrstvy horniny, v ktorej je nahromadená voda. Hynie si myslel, že takéto vrstvy sú  v tejto oblasti dve. Už o pár rokov na to hlbšie vrty ukázali, že v kotline sú takéto vrstvy tri, a v Bojnických kúpeľoch len dve.

Pokiaľ by sa Vám mohlo zazdať, že sa pán Dr. Hynie nejako osobitne venoval hydrogeológii Hornonitrianskej kotliny, tak to bohužiaľ vôbec nie.
Hynieho kniha je 700 stranová a Bojniciam venuje Hynie 10 strán z nej, strany 573 až 583 z celkom 700 strán napísaných o československých prameňoch. Pri Bojnických kúpeľoch však aj z tých desiatich strán, polovičku (päť strán) venuje problematike liečivého bahna z prameňa Jazero.
 Oveľa viacej sa  Hynie vo svojom životnom diele venuje dôležitým kúpeľom ako sú Piešťany, Karlove Vary Františkove Lázně , Teplice, a mnohým iným skutočne slávnym kúpeľom.

O štyri roky po vydaní knihy Hynie zomrel ako 67 ročný, a svoje názory a hypotézy už nikdy nemohol porovnať s rozvíjajúcim sa geologickým prieskumom a výskumom.

V ňom začatom diele preverovania súvislostí Hornonitrianskej kotliny a Bojnickými kúpeľmi pokračovalo viacero slovenských hydrogeológov.
Nezdalo sa im, že by zospodu od hlbšie položenej Hornonitrianskej kotliny mali prenikať termálne vody nahor smerom k Bojniciam.

Čoskoro publikoval výsledky výskumu Urban a kolektív v práci: Bojnice - správa o štruktúrnom hydrogeologickom prieskume okolia kúpeľov (1958 -1960), títo spoluautori už na základe podrobnejších výskumov vylučujú priamy ako aj nepriamy súvis prievalu so zmenami výdatnosti  Bojnických prameňov. Bojnické pramene sú pozorované viac ako 80 rokov, a za tú dobu sa zistilo, že ohľadom výdatností sa chovajú doslova nepredvídateľne.

Po Dr. Hynie nastúpili na pomyselnú scénu aj ďalší hydrogeológovia, ktorí skúmali podrobne geológiu Hornonitriansku kotlinu a to či rozvíjajúca sa ťažba uhlia môže alebo nemôže akýmkoľvek spôsobom Bojnické kúpele ohroziť. 

  

RNDr. Franko CSc. od počiatku svojej odbornej kariéry študoval hydrogeológiu Hornej Nitry a venoval sa jej po celý život.

K téme inkriminovaného takzvaného"prievalu" z roku 1954 sa vyjadril vo svojej práci z roku 1970, a jeho názor znel v tom zmysle,  že súvis tohto prievalu s Bojnickými termami je vylúčený. 

Bola to práca:  

Ondrej Franko: Bojnické termálne vody a ich vzťah k ťažbe uhlia na Nováckom ložisku  (Geologické práce, správy GUDŠ 1970) v nej jednoznačne vylučuje nejaký súvis s Bojnicami a poukazuje na to, že výdatnosti Bojnických prameňov výrazne kolísali dávno pred začatím dobývania uhlia a tiež uvádza výrazné výkyvy vo výdatnosti Bojnických prameňov v roku 1946, 1948 ,1950 keď sa ešte uhlie v 8 km vzdialenej  Nováckej panve prakticky nedobývalo. 

Franko upozornil tiež na to, že pri poklese výdatnosti Starého prameňa v roku 1955 (to je tá dvojica prameňov vo vnútri nádvoria Starého Kúpeľa, dnes LD Mier) sa zároveň výrazne zvýšila výdatnosť Štrandového prameňa, ktorý je z Bojnických termálnych prameňov najvyššie položený, a mal by teda logicky na ovplyvnenie  prievalom reagovať najcitlivejšie - najväčším poklesom až úplnou stratou vody. 

To sa však nestalo, naopak, najvyššie v Bojniciach vyvierajúci termálny prameň Štrand v tom období roku 1954-55 pri poklese ostatných prameňov naopak pridal na výdatnosti vytekajúcej termálnej vody .

Dr. Franko si všíma, že výdatnosť Starého kúpeľného prameňa výrazne ovplyvňujú režimy atmosférických zrážok napríklad v tejto tabuľke

Okrem toho Dr. Franko vo svojej vedeckej práci z roku 1970 znovu pripomenul že voda z "prievalu" v Bani I bola úplne iného zloženia, než Bojnické pramene. To znamená že nemajú rovnaký pôvod ani podzemný zdroj, nemôžu byť prepojené.

 Ukázalo sa, že Hynieho hypotéza o možnom prepojení kotliny s Bojnickými kúpeľmi je len teóriou na hlinených nohách, a dá sa pomerne ľahko vyvrátiť dátami z vtedajších aj  neskorších meraní.

Dr. Franko v práci z roku 1970 poukázal tiež na to, že Starý prameň, rovnako ako všetky Bojnické pramene má výrazné výkyvy výdatnosti termálnej vody, závisiace hlavne od množstva atmosferických zrážok spadnutých do vsakovacích -zdrojových oblastí Bojnických prameňov približne rok - dva predtým. Je dosť dôležité vedieť, že vsakovacie oblasti teplých prameňov na Hornej Nitre sú od Bojnických kúpeľov vzdialené aj niekoľko desiatok kilometrov. Voda sa v horninách do ktorých vsiakne, presúva tisícky rokov.  Vsakovanie vody do hornín z ktorých pramenia teplé vody nie je závislé od toho, koľko naprší do lesa za Bojnickým zámkom, ale od toho, ako a kedy pršalo v Turci, v okolí Handlovej a na hory pri Rudne.

Tu je Frankov graf 

Dr. Franko viedol po odbornej stránke vŕtanie nových vrtov priamo v Bojnických kúpeľoch a viedol aj čerpacie pokusy, merania a skúšky vzájomných vplyvov Bojnických prameňov s blízkymi aj vzdialenejšími novými vrtmi 

Medzičasom sa v Bojniciach do 90tich rokov 20 storočia odvŕtalo niekoľko desiatok pozorovacích a prieskumných vrtov. Dr. Franko celý život tieto vrty meral, pozoroval a zbieral dáta z meraní.

Doktor Franko je ten, kto viedol a vyhodnotil vŕtanie prameňa vrtu Š2 NB dnes nazývaný ako Jesenius 2 v Bojniciach

Doktor Franko je ten, kto viedol a vyhodnotil vŕtanie vrtu Š1 NB 1 pri niekdajšom židovskom koncentráku pri Laskári.

Doktor Franko je ten , kto projektoval , riadil vŕtanie a vyhodnocoval aj dnes Kúpeľmi  navonok opľúvaný vrt Š1 NB 2 v Koši (ktorý by ale Kúpele v skutočnosti veľmi radi vlastnili a využívali!)

Dr, Franko je ten, čo hĺbkovo riešil otázku, či bane mohli v minulosti, prítomnosti alebo budú niekedyv budúcnosti môcť ovplyvniť úhrn výverov prameňov v Bojniciach. Dospel k záveru, že sa to nedá

Treba si uvedomiť jedno: Všetko to boli objektívne výskumy s použitím všetkých dostupných techník. Výskumy robili štátne organizácie na objednávku štátu, ktorý vlastnil aj bane, aj kúpele, aj všetku vodu. Štát chcel vedieť, kde je objektívna pravda, či bane nejako môžu ohroziť pramene.

S príchodom privatizéra Bojnických kúpeľov sa otázka možnosti ovplyvňovania výdatnosti prameňov Kúpeľov znovu začala otvárať.

Preto sa hypotetické súvislosti znovu preverovali novou generáciou hydrogeológov, tentokrát už s používaním nových metód merania vekov vody, izotopovými analýzami a podobne

So závermi Urbana a Franka sa stotožňuje vo svojich novších prácach aj Fendek-Jezný-Fendeková: Režim a vzájomné vzťahy obyčajných a minerálnych vôd v oblasti Bojníc in Časopis Podzemná Voda 1997 ročník III, strany 80 -94

Podľa ich záverov nie je pramenná oblasť Bojnických prameňov ovplyvňovaná banskými a vrtnými prácami  - nádrže termálnych vôd v Bojnickej kryhe a v Hornonitrianskej kotline sú oddelené, odizolované.

Máme teda k dispozícii najmenej štyri hydrogeologické vedecké práce, ktoré vzájomný súvis uvedených dvoch udalostí – prievalu odlišnej vody a poklesu výdatnosti Starého prameňa  vylučujú, ale verejnosti je podsúvaný laikmi „alternatívny“ názor, že „to nie je až také isté“ a že to „určite súviselo!“

Dr. Franko umrel v roku 2011, a možno je to tak dobre. Preto že keby Dr. Franko videl, ako sú jeho nezávislé , vysoko odborné závery a posudky znetvorované a deformované partiou amatérov okolo Bojnických kúpeľov, aké nezmysly sú dnes šírené, mal by z toho istú smrť z rozčúlenia.

Ak ste to dočítali až sem, ďakujem Vám za trpezlivosť.

V súvislosti s tisíckrát opakovanou kúpeľnou  tupinou o súvise "prievalu" vody s poklesom výdatnosti Starého prameňa o pol roka neskôr mám pre publikum a hlavne pre Kúpele zásadné otázky:
Keby ten "prieval" mal nejakú  - čo aj len 1% súvislosť s výdatnosťou Starého prameňa,

• Ako je možné, že ten prítok vody z "prievalu" bol časom stále menší, až nakoniec vyschol?
• Ako je možné, že sa nezvyšovala teplota vody vytekajúca z pukliny "prievalu" v bani, a to ani po štyroch rokoch, veď Starý prameň v Bojniciach na ktorého pokles výdatnosti sa kúpele odvolávajú, je horúci viac ako 50 stupňov Celzia?
• Ako je možné že výtok vody z pukliny pokračoval ďalej ešte pár rokov, a Starý prameň v Kúpeľoch sa po niekoľkých mesiacoch vrátil s polu s ostatnými prameňmi k bežnému priemernému prietoku? 

Odpoveď je jednoduchá - lebo žiadny súvis nikdy nebol, tá prasklina nikdy na žiadny termálny prameň nebola napojená!
 Koniec koncov , ani nemôže byť, preto že v kotline je nad vodonosnou vrstvou izolačná deliaca vrstva hrubá 500 - 1000 metrov, ktorá má nulovú priepustnosť.
Žiadna tektonická porucha nesiaha až do stredu zeme, hoci Vám to partička amatérskych samorodých geoveštcov z Kúpeľov môže nahovárať.

Hlúposť môže byť tisíckrát zopakovaná, ale aj tak sa v svetle vedy nikdy nestane pravdou. To len mentálne menej vybavení jedinci nadobudnú dojem že hlúposť by mohla byť trochu pravdivá.
Dúfame, že Vy sa k nim neradíte. 

V roku 2018 sa ale samozrejme našlo pár amatérskych škrabálkov, ktorí vo svojich výplodoch na blogoch napísali, že "prieval termálnej vody v bani sa podarilo upchať až o niekoľko mesiacov" Človek až žasne, koľko kravín je niekto schopný napísať, len aby dosiahol svoje politické ciele.

Zatiaľ sme zdroje týchto kravín nezavesili do zoznamu literatúry.
To nie je problém.
Berte to ako varovanie páni poslanci, primátori a iné verejne činné osoby.    

Zoznam použitej literatúry nájdete v niektorom z ďalších blogov.

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/