Bane a močiare - ohnisko šírenia biodiverzity na Hornom Ponitrí

Možno ste si v prvom okamihu pomysleli, že biodiverzita je nejaká hnusná choroba, ktorá sa zákerne nepozorovane pomaly rozširuje z bezodných tmavých hlbín močiarov. 

Aké sú Vaše spomienky na močiare? 
Brodili ste sa niekedy po nekonečnom čvachtavom bludisku s čiernou vodou, kde sa nad výbežkami ostrice stále vznáša hmlistý opar, a kde v letnej noci  tamojší orchester obojživelníkov reve do tmy svoje nápevy ako zbor hluchonemých speváčikov?

V takom prípade máte zrejme takzvané nepravé – premietnuté spomienky na to, keď ste sa v spoločnosti rodičov pozerali na filmy z močiarneho prostredia – napríklad na film Král Šumavy, kde boli močiare vykreslené ako fakt hnusné, alebo na film Cesta do pravěku, kde vyzerali močiare tiež dosť odpudivo a nebezpečne.

Skutočných močiarov, ich atmosféru, vôňu, ale aj ich pokoj, si ale z čitateľov užil zrejme málokto, preto že od 18. storočia boli prirodzené mokriny, močiare a trasoviská plánovite postupne meliorované, odvodňované a vysušované. 
Močiare boli činnosťou človeka menené na úrodné polia v blízkosti nív riek a potokov.

 Starší z Vás si ešte určite pamätajú ako boli melioračné práce ešte v 70tich rokoch minulého storočia bežne rozšírené,  skoro každé družstvo JRD si ich dalo robievať štátnym podnikom Meliorácie n.p.
Tak sa stalo, že zamokrené lúky, mokriny , trasoviská, rašeliniská a močiare z našej prírody na 99% vymizli.

Možno si poviete – a čo, však škoda ich nebolo, veď boli hnusné! 
To, aké boli už dávnejšie zničené mokriny, už dnes povedať nevieme – málokto z nás ich videl na vlastné oči, skoro nikto ich nefotil, takže ťažko súdiť, či boli naozaj škaredé, alebo nie. 

Košovská mokraď pri západe slnka. Je hnusná?? (foto RNDr. Bogdan)

   Karta macošského prístupu k mokrinám sa ale v poslednej dobe obrátila, a dnes sú mokrade environmentálnymi organizáciami a ministerstvami v EÚ považované za vzácne lokality , ohniská šírenia inde poškodenej biodiverzity.

 Mokrade sú dnes krajinným prvkom zadržujúcim vodu v krajine, obmedzujúcim jej odtekanie a ochladzujú a zavlažujú zem v období sucha a stúpajúcej teploty. Nemusia sa vám páčiť, ani Vás nikto nebude nútiť, aby ste močiare a mokriny milovali. To nič nemení na fakte, že existujúce a nové močiare sú rajom divokého života hmyzu, rastlín, rýb, obojživelníkov a vodného vtáctva na Slovensku.

Napriek tomu že sa močiare mnohým ľuďom neľúbia, je aj na Slovensku spústa ľudí ktorí  si uvedomujú skryté krásy mokrín, ich dôležitosť a hlavne ich vzácnosť.  Preto je tých pár mokradí, ktoré sme nestihli poničiť v zmysle socialistického hesla „Rozkážeme vetru, dažďu, a príroda nás bude poslúchať!“ v dnešnej dobe označených ako lokality najvyššej ochrany podľa takzvanej Ramsarskej dohody.

Ak si myslíte, že močiare sú hlavne ohniskom rodenia komárov, mýlite sa. Komáre milujú drobné nádržky, kaluže a nádoby so stojatou teplou vodou. Močiare im nevyhovujú - najmä preto, že v močiaroch sa to hemží hladnými živočíchmi, ktoré si rady smlsnú na komárích larvách - to platí pre obojživelníky, ryby aj vtáky. 

Možno vám príde záhadné, ako sa do izolovaných mokrín dostanú rybky. Nevysadia ich tam rybári, ale paradoxne zarybňujú ich vodné vtáky. Ako preletujú z jednej vody na inú, na labkách a nožičkách sa im prilepia oplodnené ikry, a v novej vode zase pri pristávaní a veslovaní odpadnú. 
Preto sa o močiaroch hovorí , že sú ohniskami alebo horúcimi bodmi šírenia biodiverzity - rôznorodosti života. Lebo je tam hotový guláš kypiaci rôznymi formami rastlín a živočíchov.    

Nové močiare dnes prakticky v našej prírode nevznikajú. Našťastie aj pri tomto pravidle je výnimka potvrdzujúca pravidlo:

Košovsko-laskárske mokrade na stredozápadnom Slovensku.  Sú vzácnym a na Slovensku aj pravdepodobne jediným príkladom novovznikajúcich mokradí a močiarov. Vznikajú ako vedľajší produkt podzemného dobývania uhlia v okolí horného toku rieky Nitra.
 Tieto mokrade vznikajúce už 40 rokov  nedávno preskúmali odborníci z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej Akadémie Vied , pracoviska v Nitre.  

Označili ich za veľmi významné útočisko migrujúcich a domácich vodných vtákov, obojživelníkov a cicavcov. Našli pri nich dokonca aj niektoré rastliny, ktoré boli považované za na Slovensku vyhynuté, a hniezdia tu vtáky, ktoré inde nenájdete.   
V súčasnosti napríklad na Laskárskej mokradi zimuje viac ako 40 hlavý kŕdeľ labutí veľkých. 

Záber časti kŕdľa Labutí veľkých pri Laskárskej mokradi

Pri jarnom a jesennom ťahu na Košovsko -Laskárskych mokradiach oddychujú, kŕmia sa a nocujú tisícové kŕdle sťahovavých vodných vtákov. Hornonitrianske mokrade už dávno zaradili do svojho cestovného itinerára , a pravdepodobne kvôli nim pozmenili aj svoje trasy letov zo severu na juh a naopak. 

 Nedávno boli v týchto mokradiach objavené stopy činnosti iných vzácnych živočíchov, ktoré na Hornej Nitre neboli videné viac ako 300 rokov.  
Bobry sa po dvesto rokoch vrátili na Hornú nitru, a našli tu výborné podmienky nie vďaka ekológom, ale paradoxne vďaka baníkom, ktorí sú vraj všeobecne škodliví. 
Všetko zlé je ale vždy na niečo dobré. 
Pokračujúce podzemné dobývanie uhlia Hornonitrianske mokriny ďalej rozširuje v oblasti, ktorej prírodný ráz bol človekom poničený.  

Bobria rodina na brehu Nitry pri Koši nezaháľa ani v zime

Mokraďami vlastne baňa vracia tejto časti rieky Nitra ráz krajiny, v akom sa nachádzala pred 500 a viac rokmi. Otvorením plánovaného 12. úseku sa počíta s rozširovaním rozlohy a tvorbou rôznych typov mokradí . Zatiaľ je ich tu zhruba 40 hektárov. 
    
Banský zákon každej banskej organizácii však ukladá vzniknuté mokrade zasýpať. Popravde banský zákon nepozná mokrade. Hovorí o poklesoch terénu. Pokles terénu sa ale v podmienkach okolia rieky Nitry naplní dažďovou a podpovrchovou vodou, z čoho vznikne vodná plocha - mokraď.

  Zatiaľ sa baníci snažia mokrade pokiaľ možno zachovávať v prirodzenom stave – ponechávajú ich samovývoju. To znamená, že sa tvoria, prehlbujú, zarastajú šachorinou, plnia sa vodou a zase vysychajú. Práve premenlivosť a rôzne typy mokrín vyhovuje vodnému životu najviac. 

  Pokiaľ sa ale v blízkej budúcnosti nepodarí dosiahnuť zosúladenie alebo kompromis medzi jednotlivými ministerstvami, preváži povinnosť napísaná v banskom zákone, preto že z neplnenia dikcie zákonného predpisu môžu hroziť súdne tresty a vysoké pokuty.  

Mokrade vraj vadia letisku, ktoré spadá pod legislatívu Dopravného úradu SR a jeho zákonov, tiež prekážajú niektorým občanom  preto že prichádzajú vznikom mokradí o poľnohospodársku pôdu, čo im väčšinou v skutočnosti nijako významne neuberá na peniazoch, kým dostávajú od baní finančné kompenzácie. To je zase nejaký Zákon o poľnohospodárskej pôde. 
 Keď banská organizácia ukončí svoju činnosť, skončí aj prísun kompenzácii, čo si odškodňovaní zatiaľ určite neuvedomujú.   

Novovznikajúca mokraď pri bývalej obci Koš. Foto Kromková

Budúcnosť nových aj tých  mokradí je preto z pohľadu zákonov a ich vzájomného protirečeniu  stále neistá.
Zatiaľ robia bane všetko pre to, aby sa nové mokrade pokiaľ možno čo najlepšie ochránili. V rámci pilotného programu pre Uhoľné regióny v Transformácii, chceli v spolupráci s odborníkmi SAV a univerzít navrhnúť využívanie mokradí pre pozorovateľov vtákov, vybudovanie náučného chodníka, a vykonať ďalšie opatrenia na zadržiavanie vody v krajine. - napríklad poprepájať časť z nich s miestnymi potokmi. 

Mimochodom, mokriny ako jediné miesto na Hornej Nitre dokázali pri pamätnej bleskovej povodni z roku 2012 , ktorá zaplavila dediny a mestá od Handlovej po Prievidzu, povodňovú vlnu sploštiť natoľko, že škody pod nimi už boli výrazne zmenšené. Tu sa jasne preukázala obrovská schopnosť mokrín absorbovať kvantá vody z prietrží  
            

 Hornonitrianske bane Prievidza sa už viac ako 15 rokov aktívne angažujú v ochrane a využití Novácko-košských mokradí, ako veľmi zaujímavého krajinotvorného prvku na hornej Nitre. V rokoch 2011-2012 spolupracovali bane s Výskumným ústavom vodného hospodárstva Bratislava v rámci programu LIFE+ na riešení zachovania mokradí z pohľadu biodiverzity a uchádzali sa  o financovanie projektu ich využitia z eurofondov. Navrhované riešenie bolo vyhodnotené ako zaujímavé, inovatívne, ale v konečnom dôsledku požiadavka na finančnú podporu nebola akceptovaná.

Veľká vodná akumulácia na okraji obce Starý Koš dnes slúži najmä rybárom. Foto: RNDr. Bogdáň

            Nie tak dávno spolupracovali bane aj s Výskumným ústavom vodného hospodárstva na projekte „Využitie unikátnych mokradí v poddolovanom území Nováky-Koš“. Chceli využiť socio-ekonomický potenciál tejto oblasti. Náučné chodníky možno využívať na vzdelávanie detí a dospievajúcich, fotografi a pozorovatelia vodného vtáctva sa mohli ubytovávať v okolitých obciach.

Hlavným cieľom projektu bol návrh pozitívneho začlenenia mokradí do životného prostredia v obývaných oblastiach Nováky-Koš. Ide  o zachovanie mokradí, ktoré vznikajú na ploche súčasnej nosnej  ťažobnej kapacity 11. poľa ťažobného úseku Nováky, na ploche cca 40 hektárov. Projekt mal vybudovaním náučného chodníka podporiť nielen edukačnú činnosť zameranú na mokrade a okolité životné prostredie, ale jeho súčasťou bol aj návrh na využitie územia ako miesta relaxu a zadržiavania vody v krajine.  

Projekt, ktorý mal ambíciu uchádzať sa o prostriedky z eurofondov v rámci programu LIFE+2013 ale neprešiel do užšieho výberu. 

Baníci sa ale nevzdávajú. 
Možno je čas nadchádzajúcej postupnej konverzie tým vhodnejším časom, keď politici a aktivisti budú ochotnejšie načúvať tým, ktorí tvoria skutočné hodnoty - baníkom. V zmenu hlupákov na inteligentov však nedúfame. 

Pri prípadnom spustení 12 ťažobného úseku do ťažby vzniknú ďalšie, ešte zaujímavejšie mokriny, ktoré budú mať z jednej stany strmé brehy, ako stvorené na hniezdenie príbrežných vtákov. To je zatiaľ hudba budúcnosti. 
   Ak si chcete pozrieť krátke video natočené ku Svetovému Dňu mokrín o Košovsko-Laskárskych mokrinách, kliknite si TU: 

http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12957/147148#2044

Mokré sny o suchom geotermáli na Hornej Nitre

Na februárovom stretnutí o transformácii uhoľných regiónov so zameraním na Hornú Nitru viackrát odznelo odporúčanie, že región by sa ako jeden z pilotných prípadov mal začať orientovať na geotermálne teplo, konkrétne na takzvané suché teplo z hlbín zemskej kôry.

Preto že Spoločné Výskumné centrum neprezieravo hodilo na stôl nepodložené a nafúknuté čísla, tlač sa tejto udičky okamžite chytila a začali tému nafukovať. 

Vraj sa má na Hornej Nitre stavať 110 megawattová alebo 223 megawattová geotermálna elektráreň, ktorá údajne nahradí produkciou úplne čistej elektrickej energie vraj zastaralú uhoľnú elektráreň.

Naozaj?

Podľa novinárov je náš vzor Island, kde sa vyrábajú kvantá lacnej geotermálnej energie z vrtov vyhĺbených do horúcej zemskej kôry. 

Budeme mať teda na Hornej Nitre geotermálne elektrárne ako Islanďania?

Sotva.

Nie že by sme na Hornej Nitre geotermálnu energiu nemali!

Naopak, baníci už pred rokmi začali využívať teplo Zeme na priemyselné účely. Najprv začali geotermálnou energiou ohrievať v zimnom období čerstvý vzduch na vetracej šachte vťahovaný do podzemia, čím sa ušetrili obrovské množstvá uhlia alebo elektriny. 

Neskôr sa začala geotermálna energia využívať na prikurovanie novopostavených skleníkov na pestovanie paradajok, a na ohrievanie vzduchu sa začalo využívať geotermálne teplo odpadnej banskej vody. 

Aj rybia farma v Handlovej a priľahlé skleníky fungujú na banskej vode a z tepla z nej odoberanej. Takú kombináciu ešte nikto v EÚ nevymyslel a nesprevádzkoval, len slovenskí baníci.

Ďalší geotermálny projekt sa chystá na uzavretej bani Cígeľ.

Analýza Spoločného Výskumného Centra Európskej Komisie ktorú prevzali s veľkou mierou neporozumenia informačné médiá,  hovorí o tom, že na Hornej Nitre vraj bude geotermálna elektráreň. 

Vraj bude vyrábať superlacný ekologický elektrický prúd 110  alebo 223 Megawattov.

Tak kde je problém?

Problémy sú v tom, že :

·         Na Hornej Nitre nikto nikdy nevyvŕtal vrt hlbší než 2300 metrov , tie najhlbšie vyrobili baníci, nie kúpele. Čo presne za horniny sú v hĺbke 3 kilometre pod Hornonitrianskou kotlinou, to nevie vôbec nikto. Baníci už na základe geofyzikálnych výskumov GÚDŠ tušia, že tunajšie hlbiny skrývajú mnohé prekvapenia o ktorých v Európskej komisii ani v Kúpeľoch nemajú šajnu.

·         Celková tepelná kapacita Hornonitrianskej Kotliny je podľa doteraz známych poznatkov niečo málo vyše 26 MWtepla. Ako chcete vyrábať 110/223 MW elektriky z nejakých 12 MW zemského tepla, ktoré ešte je v kotline k dispozícii? Zvyšok – okolo 14 MW tepla sa už v kotline využíva.  Zákon zachovania energie sa nedá oklamať nejakým nariadením EU alebo odporúčaním Výskumného Centra . Z jednej jednotky (Watt, Joule) tepla sa dá vyrobiť len maximálne jedna jednotka Watt elektriky.

·         Staršie výskumy uvádzali, že v Hornonitrianskej kotline sú v hĺbke 3000 metrov teploty od 80^oC do 100 ^oC.  Najnovšie vrty však ukázali, že táto teória sa nepotvrdila, a v hĺbke okolo 2300 metrov je teplota vody len niečo nad 50 ^oC, a v hĺbke 3 kilometre to bude okolo 70 ^oC . Ak by sme chceli v Hornonitrianskej kotline suché teplo okolo 100 ^oC musíme vŕtať do 4 kilometrov

·         Z jedného hlbinného vrtu sa na Slovensku dá získať maximálne do 2 – 3 MW_tep tepelnej energie, nie viacej.  Na každý 2 – 3  MW_tep vrt potrebujete vyvŕtať aj jeden takzvaný vtláčací vrt

·         Hlbinné vrty hlboké nad tri kilometre, z ktorých by sa mohlo využívať takzvané „suché teplo“ sú extrémne drahé.  približne každý desiaty z hlbinných vrtov zlyhá /zhavaruje a peniaze (do desiatky miliónov € za 1vrt ) sú vtedy bez úžitku vyhodené.

·         Na plánovaných 230 MW_elektr geotermálnej energie by ste potrebovali aspoň 153 vrtov s hĺbkou nad 3 kilometre . Vrty tým, že by sa ich vŕtalo viacej na neveľkých vzdialenostiach nijako významne nezlacnejú. Povedzne že vyjdú 6 miliónov € jeden kus . To je 918 miliónov len za vrty. Keďže nemáme na slovensku dostatok vrtných súprav schopných vŕtať do takýchto hĺbok , peniaze za vŕtanie by odtiekli do zahraničných vrtárskych spoločností.

·          K tomu si pripočítajte drahé stanice tepených čerpadiel, stanice vysokotlakých vtláčacích čerpadiel, tepelných výmenníkov, turbíny, chladiace stanice a sme razom na nejakých 2 – 3  miliardách € .

·         Keď investície do geotermálnej elektrárne s výkonom 223 MW_el vrazíte niekoľko miliárd, myslíte, že prúd z nej predávaný bude lacný?!?

O problémoch spojených s geotermálnou energetikou sa dočítate viac TU:

http://www.energie-portal.sk/Dokument/geotermalna-energia-vyhodna-cista-ale-aj-nebezpecne-draha-101428.aspx

a tu

http://energia.sk/dolezite/obnovitelne-zdroje/geotermalna-energia-prehlad/0125/

Kvôli všetkému vyššie uvedenému sú  veľké plány Európskej Komisie s využívaním suchého geotermálneho tepla na Hornej Nitre zatiaľ len mokrým snom. 

Pomaličky , potichúčky, poza bučky kúpele znovu podvádzajú

Poza miestne borovice skúsili Kúpele Bojnice a.s. prepašovať  pri novo plánovanom zámere welness hotela Čajka svoj návrh tak, aby sa, pokiaľ by to prešlo,  neposudzoval tento zámer podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Mesto Bojnice podľa znenia Rozhodnutia Odboru starostlivosti o životné prostredie OÚ Prievidza dokonca  vo svojom stanovisku priamo odporúča, citujem: „Zámer ďalej neposudzovať podľa zákona o posudzovaní.“

-Takže päťposchodový rozsiahly plánovaný hotel pre stovky ľudí, s priľahlým welness centrom s piatimi bazénmi, takmer polmegawattovou plynovou kotolňou má podľa stanoviska mesta Bojnice rovnaký vplyv na životné prostredie, ako bežná psia búda vo dvore, a nie je preto potrebné posudzovať návrh stavby podľa zákona NR SR č. 24/2006. Tak si skúste v Bojniciach niečo menšie postaviť len tak, a budete mať pravdepodobne spústu materiálu na porovnávanie odlišných prístupov.

- Ani rúbanie viac ak 180 kusov dospelých stromov v spoločenskej hodnote okolo štvrť milióna €  nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie, to je jasné, že?! 
Skúste však v parku na námestí Bojníc len tak vyťať dva zdravé stromy z aleje, a všetci sa ihneď zbláznia, točiť reportáž o toľkom barbarstve dobehne hádam aj CNN .

- To ani bagrovanie vyše 26 tisíc ton zeminy (2 600 Tatroviek aspoň dvakrát prebehne hore a dole) – čo je podľa zákonného predpisu v Prvom ochrannom pásme Bojnických kúpeľov vyslovene zakázaná činnosť – nebude mať vplyv na Bojnické pramene?

Tie autá , bagre a žeriavy fungujú na nejaký ekologický pohon? Na vodík?
Čo budú kúpele robiť, keď sa v Bojnickej termálnej vode objaví znečistenie ropnými látkami?
Obvinia z toho, ako obvykle, kilometre vzdialené bane? 

- Nejaké prevážanie desaťtisícov ton zeme, desaťtisícov ton betónu, stavebnej ocele asi tiež nebude mať vplyv na obyvateľov Bojníc a Opatoviec , ich cesty a domy. Zrejme na dovoz a odvoz materiálov Kúpele v prípade realizácie stavby nasadia nejaké elektrické drony, ktoré budú potichúčky lietať v noci, aby nerušili.

- Pri hydrogeologickom prvom prieskume na mieste plánovanej stavby v najmenej troch vrtoch navŕtali vodu pod malým tlakom, ale nikto sa, aspoň podľa textu zámeru, neunúval odmerať teplotu či zloženie týchto vôd. Preto že je jasné , že Bojnické pramene ohrozujú mrchavé a fujkové Bane, tak načo v prvom ochrannom pásme prameňov merať a skúmať nejaké blbé teplé vody vo vrtoch, že?     

- Stavba by mala byť urobená na  vŕtaných betónových pilótoch. Do pilótov sa plánuje začerpať stovky ton betónu, ktorý po puklinách horniny bude tískať tlak bohvie kam.   
Kúpele stále pípajú, ako ich iní ohrozujú, ale nejako pozabudli, že vrtné práce sú - s výnimkou vŕtania studní - v prvom ochrannom pásme Bojnických liečivých prameňov ZAKÁZANÉ!

O tom čo je a čo nie je v ochranných pásmach dovolené, sa dočítate tu:

 

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/09/ochranne-pasma-zdrojov-mineralnych.html

- Dopravný úrad SR v stanovisku uvádza, že plánovaná stavba nerešpektuje regulatív o určení ochranných pásiem Letiska Prievidza, hoci tento regulatív je zapracovaný aj v platnom územnom pláne mesta Bojnice. 
Plánovaná stavba je vyššia ako dovoľuje Vyhláška o ochrannom pásme letiska Bojnice. 
 Mesto Bojnice na nesúlad stavby s územným plánom mesta v tomto bode asi muselo pozabudnúť ako na smrť, inak si správanie orgánu mesta Bojnice nevieme vysvetliť. 

- Kúpele plánujú vodu z budúcich bazénov vylievať do hradnej priekopy a Termálneho potoka, hoci tieto im nepatria, a nemajú  na vplyvy nového liatia teplej vody do cudzích nádrží a tokov žiadne posudky, platné vodohospodárske povolenia či zmluvy.

- Nakopanú hlinu a kamene plánujú Kúpele podľa textu zámeru cez Opatovce voziť do Koša, hoci skládka v Koši im nepatrí.

A tak ďalej, a tak podobne.

Kúpele sa pred novinami a televíziou stavajú do pozície veľkých zapálených ochrancov termálnych prameňov, životného prostredia a  okolitých obyvateľov, ale keď príde na  ich stavbu a biznis, tak zrazu všetko horlenie ide bokom.

Keď teplé pramene vyschnú kvôli stavebným prácam alebo nadmernému čerpaniu zo strany kúpeľov, kľudne hostí oblbneme, a do bazénov im pustíme plynom ohriatu pitnú vodu. A ešte pri tom môžeme poobsierať bane, no nie?

Ako je známe , viera vo vyliečenie lieči.
Stačí keď budú naivní hostia veriť, že ohrievaná pitná voda v bazéne je liečivá, a časti z nich sa stav zlepší.  

 Našťastie, niektoré ministerstvá, štátne orgány a pripomienkujúce organizácie si zachovali logické myslenie a projekt stavby sa posudzovať podľa zákonov o posudzovaní vplyvu na životné prostredie nakoniec BUDE.

Kto chce, ten si celé rozhodnutie o posudzovaní aj s pripomienkami môže prečítať na tejto stránke. 

Ak ste si naozaj položili otázku prečo mesto Bojnice nechcelo požadovať Posudzovanie Vplyvu stavby na životné prostredie priamo v srdci ochranného pásma, dáme Vám odpoveď. 

Mesto Bojnice má totiž v kúpeľoch menšinový podiel spoluvlastníctva.
To je všetko vysvetľujúce.  

http://www.enviroportal.sk/eia/dokument/264724

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/

Pramenné termálne jazierka na Slovensku

Pán majiteľ kúpeľov Bojnice rád do sveta masových médií rozpráva o unikátnosti prameňa Jazero. Tvrdí že je jedinečné.
 Ako s jeho jedinečnosťou naložil po svojom, v štýle podnikateľského baroka, sme už písali tu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/mame-nejaky-unikat-tak-si-ho-obstaviame.html

Našťastie existuje dostatok fotografii zachytávajúcich Jazero pred stavebnými úpravami.
Už sme písali aj o tom, že múrikmi a plôtikmi ho po tisícke rokov voľného prístupu obyvateľov na prírodné kúpanie majitelia okolitých pozemkov z času na čas zneprístupnili. To sa už v histórii stalo niekoľkokrát, ale história (magistra vitae) nás učí, že to vždy časom pominulo. Ani teraz to inak nebude. Žiadny plot nie je naveky

Stavebnými úpravami sa termálny prameň Jazero v Bojniciach stal skutočným unikátom Slovenska:
Je prvým prírodným výverom termálnej vody na Slovensku ktorý niekto nevkusne obmuroval a oplotil mrežou zo stavebného supermarketu.

V ostatných otázkach unikátnosti je pán majiteľ , ako obvykle , úplne "mimo mísu". Tváriť sa ako odborník na niečo, v čom som úplne vedľa, sa obvykle dlho nedá. Ostatní odborníci Vás rýchlo odhalia, že ste neinformovaný laik.

V tomto príspevku vymenujeme množstvo iných prírodných výverov teplých prameňov na Slovensku, o ktorých Bojnické Kúpele asi nikdy nepočuli.

Dáme aj pár vyschnutých pramenných jazierok, ktoré za posledné storočie zmizli zásluhou ľudí a ich nenásytnosti po termálnej vode určenej na kúpanie v blízkych kúpeľoch.
Podobný koniec zrejme čaká aj Jazero v Bojniciach. 
Viac nájdete v tomto blogu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/ako-nakoniec-dopadne-pramen-jazero-v.html

Teraz poďme pozrieť iné termálne jazierka, o ktorých Bojnické kúpele zrejme nemajú dunstu:

Vyschnuté jazierko v kráteroch výverových travertínových kôp v kúpeľoch  Dudince. Hovorí sa, že sa v nich kúpavali ľudia už za doby rímskej.

Bohužiaľ, Dudinské výverové kopy sú už dlhé desiatky rokov bez oživujúcej vody, ktorú im vzali vrty tamojších kúpeľov. 

Takto vyzeralo jedno z pramenných teplých jazierok nad Bešeňovou. Žiaľ čerpanie vody pre tamojšie kúpeľné welness centrá im  tiež uberá zdroje prítokov termálnej vody



Preto je budúcnosť Chráneného Prírodného Výtvoru Bešeňovské Travertíny neistá, hoci podľa stavu v roku 2018 termálna voda stále slintá.



Prírodné kúpanie vo vývere uhličitej teplice Kaďa pri Liptovskom Jáne

    V Liptovskom Jáne funguje neďaleko prírodného výveru  len sezónne letné kúpalisko, ktoré našťastie nestíha vysosávať vodu z prírodného prameňa, ktorý je na obrázku, a v ktorom sa tiež ľudia kúpu.

O prírodnom teplom kúpalisku Jazere pri obci Rojkov ste ešte zrejme nepočuli

Napriek tomu boli kedysi pri Rojkovskom teplom jazere vybudované v tej dobe známe kúpele T.G. Masaryka, ako bolo kedysi zvykom - celé z dreva. Dnes sú budovy niekdajších Masarykových kúpeľov už preč, ale Rojkovské teplé jazierko je stále na svojom mieste, kde odjakživa bývalo

Zato o Krátere - Jazierku s travertínovým lemom vo Vyšných Ružbachoch už počul snáď každý. Teda asi okrem celkom hore menovaných predstaviteľov  :-)

Menej známe kúpacie jazierko v Kaľamenoch ne´daleko od Kúpeľov Lúčky. Tu teplá voda tryská z prieskumného vrtu vyvŕtaného pri prirodzenom teplom vývere.

Tisícky rokov ľuďom známe termálne prírodné Jazero s teplým uhličitým prameňom na Borovej Hore pri Zvolene. Dnes je jeho hladina v travertínovom kráteri umelo znížená prekopaným kanálom. Pri jazere boli medzi vojnami vybudované kúpele a sanatórium v parku. Je to aj známa archeologická lokalita. 

Jazero na kopci zásobované geotermálnou vodou na vrchole kopca nad Zvolenom vo výške  330 mnm zdrojovo súvisí s prameňmi kúpeľov Sliač vo výške 400 m n.m. Výškový rozdiel je tu žiarivým príkladom toho, že amatérska teória o spojených nádobách pramenných výverov majiteľa Kúpeľov Bojnice je len hlúposť - kravinka pre oblbovanie redaktorov novín a časopisov. Keby tok termálnych vod fungoval tak, ako si to naivne predstavujú niektorí amatéri, pramene kúpeľov Sliač by už dávno vytiekli cez 2,5 km vzdialený prameň Jazero v Borovej Hore.    

Prírodné teplé jazierko Hevíz s prírodným bublavým prameňom na dne jazierka pri Patinciach. Prírodný prameň termálnej vody s plynmi vyviera pri hniezdnom domčeku vpravo od neho. Legendy hovoria že sa v ňom kúpali úž rímski legionári z neďalekého stáleho tábora Leáňvár. Hneď vedľa jazierka sú dva vrty na teplú vodu, ale našťastie tunajší welness hotel čerpá primerane len toľko termálnej vody, aby to Hevíz neohrozilo.

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať link:
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/

Rakytkove kúpele pri Laskári: ich vznik a zánik

Nedávno sa niekto v diskusii v tlači vyjadril, že bane vraj zničili kedysi známe Rakytkove kúpele neďaleko od bývalej obce Laskár. Ako keby súčasné bane mohli za niečo, čo sa stalo pred 40 rokmi.
Tieto a podobné nezmysly z informačného systému JPP (jedna pani povedala) je potrebné uviesť na pravú mieru.

Dnes už málokto z mladších čitateľov vie, čo to Rakytkove kúpele bolo, kde to bolo a prečo bolo, ako bolo.
Dopočuli sa niečo o tom možno od svojich rodičov alebo starých rodičov, ktorí informovali o tom, že na roliach bola kedysi rúra, z ktorej išla teplá voda, a že tá voda sa púšťala do takých korýt a v nich sa ľudia kúpavali po väčšinu roka, lebo voda bola horúca.

Nikto Vám však už dnes pravdepodobne nedá presnejšie informácie.
S jedinou výnimkou: okrem informácii v tomto článku.
Ak viete ešte niečo viac o faktoch, než v tomto článku uvádzame, kľudne to môžete uviesť do komentárov, a my to doplníme aj s autorstvom.

Krátka história Rakytkových kúpeľov je nepriamo spojená s jednou z temných stránok našej histórie: s Košovským-Laskárskym (Nováckym) koncentračným táborom - lágrom.
Názvy lágra nie sú ustálené, stál na pomedzí katastrov obcí Laskár a Koš.

 Väčšina ľudí, dennodenne prechádzajúcich po štvorprúdovke Prievidza - Nováky si vôbec neuvedomuje, že táto cesta prechádza v smere od Prievidze ešte pred mimoúrovňovou odbočkou na Lehotu pod Vtáčnikom priamo cez centrum bývalého koncentračného tábora - cez jeho pracovnú časť. 
Na poliach smerom k rieke Nitre  napravo od cesty sa nachádzala jedna z dvoch ubytovacích kolónii Lágra, a na druhej strane smerom k Lehote pod Vtáčnikom vľavo od cesty sa nachádzala druhá kolónia barákov Lágra.  Medzi dvomi kolóniami bola pracovná časť lágra, ktorú pretína novšia štvorprúdovka.



Od roku 1942 v novozriadenom koncentráku v bývalých muničných barákoch uprostred šírych polí , bokom od niekdajšej hlavnej cesty ktorá je dnes takzvanou "starou cestou" zhromažďoval vtedajší Slovenský štát židov zo širokého okolia.
Vyberali z nich použiteľných remeselníkov do pracovnej časti lágra a zvyšnú väčšinu presúvali, v Novákoch nakladali do dobytčákov a odosielal transportnými vlakmi do táborov smrti - Osvienčimu, Birkenau, Dachau. Na fyzickú likvidáciu, aby bolo jasné.

Po vypuknutí SNP bol koncentrák rozpustený, a jeho nedobrovoľní obyvatelia sa rozpŕchli. Tábor, ako to už býva, vyrabovali a sčasti vypálili miestni obyvatelia z okolia, a zostal asi tri štvrte roka opustený.

Hneď po vojne ho však orgány oslobodenej Československej republiky obnovili, a začali v ňom sústreďovať hauerlandských Nemcov z dedín z okolia Nemeckého (dnes Nitrianskeho) Pravna, Handlovej, Kremnice a Svätého Kríža. Tu slovenskí Nemci čakali na odsun do Nemecka. Nezaobišlo sa to bez hromadného násilia a tiež pomstychtivého zabíjania - mnohých neprávostí.
Po skončení odsunu väčšej časti nemeckého etnika a prevzatí vlády komunistami sa z Košovského lágra stal pracovný láger pre protisocialistické živly. Muži nútene pracovali v novootváraných Baniach Mládež a Lehota, ženy pracovali pre blaho Československa v obnovenej výrobnej časti lágra.
Po Stalinovej smrti bol láger zrušený, a objekty barakov prevzalo JRD Laskár, ktoré v nich zriadilo hydináreň.

Láger pre židov mal na svojom území niekoľko krátkych vrtov - studní, preto že  tisícky internovaných museli piť stovky litrov nezávadnej vody denne, aby sa nešírili epidémie. Aj tak sa ale šírili, a desiatky internovaných umreli na týfus a iné nákazlivé choroby. Malý cintorín by mal byť kdesi v krovinách pri jednom z obytných táborov.

Tu sa dostávame k súvisu Rakytkových kúpeľov s Laskárskym lágrom. Po zrušení lágra bol jeden zo spomínaných nie veľmi hlbokých vrtov - studní, využitý ako úvodná kolóna pre prieskumný vrt na uhlie a skúmanie hydrogeologickej situácie. Vrt bol premenovaný na Z 264H a bol v roku 1964 prehĺbený o  nejakých 300 metrov až pod uhoľný sloj.

Vzácna fotka z prehlbovania vrtu Z264H. Vzadu za chlapmi s vahadlom vidno jeden z barákov koncentráku 

 Zakrátko na to vyvstala potreba zistiť, či sa aj v hĺbke pod Hornonitrianskou kotlinou vyskytuje termálna voda, a tak sa následne nad vrt dopravila veľká vŕtacia súprava.
Vrt Z264H sa opäť - už druhý raz prehĺbil, tentokrát až po vrstvu s termálnymi vodonosnými vápenco-dolomitmi, už pod novým menom Š1 NB.
Pri dlhodobých prietokových a čerpacích skúškach  na vrte Š1 NB bolo Dr. Frankom dokázané, že ani masívne čerpanie až 40 litrov za sekundu z vrtu Š1 NB pri Koši po dobu niekoľkých mesiacov nedokázala s Bojnickými prameňmi ich tlakom ani prietokom pohnúť. Voda z vrtu Š1 NB mala teplotu 62 stupňov.
 Takú horúcu vodu nemožno ani vtedy, ani dnes vypúšťať do povrchových vôd, preto že by zabila všetko živé v nich sa nachádzajúce.

Preto podnik IGHP Žilina,  ktorý prehlboval vrt, dal vybagrovať po spáde cez polia struhu  na vychladzovanie vody medzi potokmi Metrbos a Ťakov, ktorá sa po asi kilometri napojila na Ťakovský potok.
Po ukončení čerpacích skúšok bol vrt odstavený, otvorený na ustálený prietok 2 -3 litre za sekundu a výtok termálnej vody bol zvedený do podzemného kanála smerom k odtokovému vychladzovaciemu kanálu, kde už  voľne vytekala termálna voda do odtokovej struhy.

V tomto momente nastupujú na scénu Rakytkove kúpele.
Vyššie je mapka ktorá zachytáva popísanú situáciu s vrtom Š1 NB (Z264H) a kde je vyznačená aj poloha "Termálnych kúpeľov" V zelenom štvorci je severná ubytovacia časť lágra. Južná časť lágra je mimo výrezu mapy.

Možno ste si položili otázku kde prišli Rakytkove kúpele k svojmu menu.
Nie, nie je to meno pochádzajúce od vŕby rakyty, ak Vás napadlo toto.
Je to meno pôvodného majiteľa pozemku ktorý ich zriadil , pána Rakytku.

Boli uvoľnené roky druhej polovice šesťdesiatych rokov, hovorilo sa otvorene o tom , že bude povolené drobné podnikanie. Pán Rakytka sa pravdepodobne rozhodol chytiť príležitosť "za pačesy" a na svojom pozemku pri dochladzovacom jarku s vytekajúcou horúcou vodou postavil drevenú budovu malých termálnych kúpeľov.

  Vytekajúcu termálnu vodu od vrtu pán Rakytka zachytil do série drevených žľabov  vedených v koryte dochladzovacej struhy, a priviedol ju do vnútra improvizovaných kúpeľov. Prívodné žľaby horúcej vody vidno na  fotke vyššie.

Vo vnútri "kúpeľnej budovy" osadil Rakytka kaskádu siedmych drevených kúpacích korýt, a jednotlivé kúpacie boxy oddelil plachtami, ako vidno na nasledujúcom zábere. Vpravo dole je latkový rošt na "odkvapkávanie" kúpajúcich sa.

Zvonka mala drevená budova "kúpeľov" (osadená sčasti nad jarkom) aj malú verandu pri šatni , ktorú vidno na ďalšom zábere

Na tomto zábere tiež vidno jeden z barákov Košovského Lágra v pozadí Rakytkových kúpeľov , na fotke je barák koncentráku vpravo . Ako vidno na fotke, budova "kúpeľnej šatne" má strešnú krytinu urobenú z banskej gumenej pásoviny.

Ešte jeden záber exteriéru Rakytkových kúpeľov, z neskoršej doby, po premaľovaní a rozšírení. Na streche pribudli nové pásoviny, pri vstupe sú aj nejaké tabule s nápismi . Pribudlo rozšírenie budovy smerom doľava, zdá sa že išlo o malý bufet.

Nevieme, ako sa pánu Rakytkovi darilo s drobným podnikaním v kúpeľníctve, ale po roku 1968 zase v štáte komunisti "pritiahli šrauby" a súkromné podnikanie nakoniec v Československu nebolo povolené. V každom prípade Rakytkove kúpele nejako fungovali až do začiatku 80tich rokov, možno budú vedieť viac detailov Košovania , Nováčania a Laskárčania.

Vtedajšie Uhoľné a Lignitové Bane š.p si koncom 70tich rokov 20. storočia uvedomili, že takzvaný ochranný pilier vrtu Š1NB viaže značné zásoby kvalitného uhlia nachádzajúce sa pod vrtom.
Ochranný pilier  je vlastne priestorovo vymedzený štíhly kužeľ hornín v podzemí, v ktorých sa nesmie nič dobývať, ak nechcete porušiť pomery na povrchu nejakými pohybmi terénu. Keď sa ochranný pilier premietne na uhlie hlboko pod ním, tak je to vlastne kruh premietnutý na sloj kolmo dole. V prípade vrtu Š1 NB - ktorý patril štátu a nie pánu Rakytkovi alebo majiteľovi parcely, ochranný pilier viazal niekoľko stotisíc ton dobrého uhlia.
Z technického pohľadu bol nezmysel nechávať tam uhlie, keď sa rovnaký vrt dá kľudne navŕtať aj niekde inde o pár sto metrov ďalej, najmä ak je už geológia v hĺbke z prvého vrtu známa. Potom je aj nový vrt lacnejší.
  
Preto bolo rozhodnuté, že vrt Š1 NB bude zrušený, a miesto neho bude vyvŕtaný náhradný vrt Š1NB II pri AB vetracej šachte pár stovák metrov ďalej na západ. Tým sa prekryjú ochranné piliere vrtu a šachty, čím sa uvoľnia slušné zásoby uhlia, a zároveň zostane zachovaný prístup k termálnej vode z hĺbok.
 V roku 1980 bol náhradný vrt Š1 NB II skutočne vyvŕtaný, a odskúšaný, samozrejme zase s čerpacími skúškami podľa platných predpisov, ktoré opäť nepreukázali žiadny vplyv čerpania termálnej vody na Bojnické pramene a ich výdatnosti či tlak.

Vrt Š1 NB I pri ktorom stáli Rakytkove kúpele, bol štátnym podnikom IGHP Žilina zacementovaný, zhlavie vrtu odstránené a tým bol zlikvidovaný.
Vychladzovacia struha bola zarovnaná  predtým vykopanou hlinou z násypu.

So zánikom zdroja vody na tomto mieste zanikli aj Rakytkove kúpele po zhruba dvadsiatke rokov sezónnej činnosti.
Blízke baraky koncentračného tábora rozobralo miestne JRD ešte v 70tich rokoch, a dnes sú všade v okolí len polia a pasienky. Jediným orientačným bodom je hnojisko v blízkosti barákov koncentráku, čo je okraj severného ubytovacieho lágra. 
Rakytkove kúpele stávali od lágra smerom ku starej Košovskej ceste zhruba na polovici cesty.

Terén - povrch polí sa po dobývaní uhlia v tejto oblasti zvlnil , po dlhej odvodňovacej struhe niet ani pamiatky, rovnako ako ani po Rakytkových kúpeľoch. Možno ich lokalizovať len porovnávaním máp.

Možno treba ešte dodať, že takéto podobné improvizované kúpele vznikali a zanikali na mnohých miestach pri zdrojoch termálnej vody na Slovensku, buď pri vrtoch alebo pri prírodných zdrojoch teplej vody.
Príklady vzniku a zániku improvizovaných kúpeľov nájdeme pri Sklených Tepliciach, Žarnovici, na južnom východnom Slovensku.
Z blízkeho okolia to bolo napríklad insitné kúpalisko Gabriela pri Opatovciach. O osude vrtu vždy rozhoduje jeho majiteľ - teda väčšinou štát, a keď sa vrt prerobí alebo likviduje tak, že teplá voda prestane voľne vytekať, je automaticky po bezplatnom kúpaní v teplej vode, aj po prípadných improvizovaných kúpeľoch .

Ďalšie blogy o teplej vode na Hornej Nitre si môžete prečítať tu:

www.baneatermalnavoda.blogspot.sk

Odporúčame aj:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/09/kto-je-vlastnikom-termalnej-vody-kto-o.html

Prečo Kúpele Bojnice lačne kukajú po vrte baní Š1 NB II v Laskári:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/09/ako-sa-mineralna-voda-klasifikuje-preco.html

čítanie o tom ako Kúpele "zabavili" vrt s teplou vodou Baniam:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/09/ako-kupele-bojnice-vrty-kradnu.html

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/

Čo nám povie prietok prameňa o stave termálnej vody v podzemí?

Motto:" Pravda o prírode je silnejšia , a preto sa obháji sama! Albert Einstein"

V lete tohto roku vypukol na našom cintoríne problém. 

Bolo treba polievať zasadené kvetiny na hroboch, preto že už začínalo byť sucho. 

Z verejného cintorínskeho vodovodu - jeho kohútika síce tiekla voda, ale tiekla slabo. 

Všetci polievači, ktorí sa v ten deň stretli pri kohútiku sa hromadili a čakali v rade, vody odrazu nebolo dosť, ani keď bol kohútik otvorený naplno.
Že by slabý prietok? 
Alebo je nejaký problém s tlakom vody? 

Dedina je dole v údolí a cintorín je na kopci  nad dolinou dediny.

Čo sa deje? 

To všetci dole v obci polievajú naplno a nám hore na cintoríne uberajú na tlaku? Alebo už vymíňali celý vodojem a preto ja slabý prietok?

Kdeže, problém je niekde inde: keď sa ventil na cmiteri uzavrel a potom pustil, voda do krhly z kohútika prudko vystrekla, ale sekundu na to sa prietok vody už znížil na čurkotanie.

Ak voda na začiatku otvorenia ventilu prudko vystrekne, znamená to len jedno: tlak vody vo vodovode je v poriadku, problém je niekde medzi kohútom a vodojemom, aj vody vo vodojeme je zrejme dosť.

Komplikácia sa vyriešila za chvíľku, v šachtici pod kohútom niekto privrel druhý ventil, ktorým sa voda uzatvára na zimu, aby ľad nepotrhal trubku.

Inokedy sme riešili v našom baráku podobný problém s prietokom. 

Sused sa posťažoval, že mu strašne slabo v kúpeľni aj v kuchyni tečie voda, už je problém aj riad umývať a zhoršuje sa to.

 Vodovodné batérie má nové, lebo prerábal bytové jadro.

Tak sme sa išli pozrieť na vyššie poschodie do iného bytu. Ale vo vyššom byte tiekla voda mocným prúdom.

Stačila jedna  mierená otázka sťažujúcemu sa susedovi: 
Keď ti inštalatér pripojil nové rozvody, prepláchol si si najprv nové batérie bez perlátorov? 

-Vraj nie, to treba??  

Keď domovník odkrútil susedove perlátory - koncovky na vodovodných pípkach čo pridávajú do vody vzduch, boli  jeho sitká plné piesku z vodného kameňa a drobných stružliniek z rezania závitov.

S odmontovanými sitkami perlátorov voda zo susedových batérii do umývadiel po otvorení ventilov len tak ručala.

ilustračné foto z Dreamstime.com

Tlak vody bol v oboch prípadoch v poriadku, prietok vody samotný o stave zdroja vody nič podstatné nepovedal - môže byť znížený rôznymi prekážkami, usadeninami, priškrteniami po ceste k výtoku.

Rovnaké princípy platia aj pre zdroje podzemnej vody.
 Ak je prietok nižší ako býval, to ešte automaticky neznamená, že problém je v rezervoári vodárne, alebo že niekto z nižšieho miesta vypúšťa priveľa.

Kúpele Bojnice často v médiách bedákajú, že prietok niektorých prameňov v kúpeľoch postupne s rokmi klesá. 

Bane však desiatky rokov pravidelne chodia merať tlak v uzavretých pozorovacích vrtoch ktoré sa merať dajú (okrem vrtu BR 7, ktorý,  ako sme už uviedli, kúpele protiprávne zneprístupnili).

A hádajte čo?

Tlak v meracích vrtoch v blízkom aj vzdialenom okolí Kúpeľov sa v podstate nehýbe už štyridsať rokov, v priemere za celú dobu pravidelného merania nepoklesol o viac ako dva metre , čo je asi 5% hodnoty tlakov z dlhodobých meraní, ktoré by sa možno dali prifariť na účet čerpania  termálnej vody.
Tlak vody v uzavretých vrtoch mierne osciluje. 

Vplyv na drobné odchýlky tlaku od priemeru má napríklad fáza Mesiaca , ktorý spôsobuje svojou gravitáciou morské prílivy a odlivy. Podzemná voda zo slapových síl tiež nedostala od prírody nijakú výnimku, a fázy Mesiaca tiež ovplyvňujú tlak vody v podzemí, podobne ako príliv a odliv v moriach. 

Ak sa tlak vody v podzemí mení dlhodobo minimálne, to potom znamená, že vody hlboko v podzemí pod Bojnice od Rokoša , Magury a Sklenného  priteká zhruba toľko, koľko sa jej trvalo v kúpeľoch odpúšťa do bazénov a vaní. To znamená okolo 30 – 31 litrov za sekundu. Teda znamená to zároveň aj to, že maximálna povolená hranica maximálnych odberov v Bojnických kúpeľoch je špecialistami pri Ministerstve Zdravotníctva  nastavená správne. 

 Koniec koncov, za týmto rozhodnutím je 60 rokov každomesačných meraní a vyhodnocovania výsledkov meraní.

Údajný problém s prietokom v Kúpeľoch je niekde inde. 

Už sme hovorili o tom, že vrty v kúpeľoch neboli podľa poznatkov za posledných 20 rokov vyčistené ani raz. 
Napríklad tu:

https://baneatermalnavoda.blogspot.com/2017/08/ako-nakoniec-dopadne-pramen-jazero-v.html

Tiež sme vysvetlili, že cesty horúcich a teplých vôd  vo vodonosnom vápenci sa časom menia, preleptávajú si v ňom stále nové siete ciest, a tie spojenia a dráhy vody vo veľkej hĺbke pod kotlinou aj Bojnickou kryhou nie sú stabilné ani v smeroch prúdenia. Nahor ich nepustí viac ako jeden kilometer izolačných ílovitých hornín. Výškovo teda neblúdia, zato však blúdia v tej svojej vrstve dolomitu a vápanca pochovanej veľmi hlboko pod uhlím, kam baníci nemajú a nikdy nemali dôvod kopať bane.  

Hydraulický odpor vody prúdiacej hlboko v skalách pod kúpeľmi sa časom mení tiež. Niektoré trasy prúdenia vody časom zarastú minerálmi, niektoré sa priškripnú drobnými tektonickými pohybmi, jemnými otrasmi.

Tlak vody je ten jediný údaj , čo má stopercentnú vypovedaciu hodnotu o konkrétnom zdroji podzemnej  obyčajnej vody, aj vody minerálnej či geotermálnej. 

Prietok termálnej vody - výtok z prameňa je len podružný údaj.

Ak chcete podľa  storočných poznatkov  počas vývoja hydrogeologickej situácie vedieť v akom stave je Váš zdroj vody, musíte mu odmerať tlak.

Tlak sa ale dá odmerať len na vrte, z ktorého voda samovoľne vyteká  ale dá sa UZAVRIEŤ. Vo voľne vytekajúcom prameni - v studničke či jazierku alebo otvorenom vrte tlak neodmeriate. Keďže prietok  či výtok prameňa nič  moc o stave vody v hĺbke nevypovedá, voľne vytekajúce pramene dávajú len druhoradé údaje ako sme už povedali. 

Pokiaľ máte vrt, v ktorom voda síce je, ale nevyteká až na povrch, meria sa výška jej hladiny.
Ak je hladina ustálená na rovnakej výške, znamená to, že v hĺbke je ustálený aj tlak. Ak sa hladina hýbe, znamená to zároveň, že sa s tlakom vody v hĺbke niečo deje.

Ak niekto (ako napríklad zástupcovia Bojnických Kúpeľov) tvrdí , že sa niečo deje, keď sa prietoky menia, môžete ho kľudne vysmiať, preto že to je amatérsky názor ľudí, čo hydrogeológii rozumejú ako hus pivu.

Síce to iným laikom asi znie dobre a logicky, ale s profesionálnymi znalosťami hydrogeológov majú Bojnické kúpeľné kydy o prietoku spoločné asi toľko, ako stavby škôlkárov v detskom pieskovisku so skutočnou stavbou budov zo železobetónu.

Hydrogeológ musí  merať tlak vody vo vrte.

 Ak vrt nemá pretlak, musí sa merať výška hladiny v hĺbke vrtu, ktorá je priamo závislá od tlaku vody hlboko v podzemí

 Tlak či hladinu musí merať podobne ako lekár meria a vyhodnocuje tlak krvi pacientovi, ktorý sa na niečo sťažuje ale navonok nič chorobné  nevidno.  

Skúsení hydrogeológovia s praxou sú niečo ako doktori prameňov. Určujú ich diagnózu.

V paralele porovnávania  naozajstných hydrogeológov  s doktormi môžeme pokračovať.

Ak máte nejaký problém u doktora , alebo vrt v ktorom sa menia prietoky , obaja odborníci použijú v prvom rade tlakomer.

Môže sa stať, že Vám doktor na prvý raz namerá vysoký tlak krvi. Skúsený odborník- doktor v takom prípade dá s vami reč o všeobecných veciach, pokúsi sa Vás ukľudniť, počká pár minút, a zmeria Vám tlak opakovane. 

Keď príde k vrtu merať tlak vody hydrogeológ, nemôže s vrtom komunikovať, lebo vrty majú celý svet "na trubke". Hydrogeológ tiež však nechá vrt ukľudniť, ale v prípade vrtov sa to robí tak, že sa vrt – výtok jeho vody – uzavrie ventilom a nechá sa uzavretý. 
Vrt sa pred meraním tlaku nechá uzavretý postáť zhruba mesiac, čo je lehota na vyrovnanie teplôt a tlaku, ktorá zvyčajne postačuje. Až potom, po mesiaci sa odmeria tlak aj vrtu.

Pri pozorovacích vrtoch je to jednoduché, tie by mali byť uzavreté stále, okrem pravidelných meraní. 

Pri produkčných vrtoch, aké sú v kúpeľoch, je to ale oveľa komplikovanejšie.  

Musí sa prerušiť prevádzka kúpeľov aspoň na ten mesiac, aby sa tlaky všetkých vrtov vyrovnali a ustálili. 

Pri vrte Baní pri Laskári to problém nie je, v niektorých obdobiach  roka sa na jeden mesiac  vrt dá uzatvoriť, a aj sa to robí. 
Preto že na ohrev čerstvých  vetrov na začiatku a konci zimy bohato postačuje aj teplo banskej vody čerpanej na tomto mieste na povrch. 
Tepelné čerpadlá z nej získajú zhruba 1 megawatt tepla, ktorý na ohrievanie banských vetrov v zime postačuje.  
Termálna voda z vrtu Laskár sa na tepelné čerpadlá pripája, len keď vonku fest mrzne.

Pán väčšinový majiteľ kúpeľov Bojnice začal najnovšie tvrdiť, že vraj má problém aj s tlakom teplej vody v kúpeľoch. Vskutku zaujímavé!

A ako na to prišiel?

Bolo by záhodné spýtať sa ho, kedy že odstavil svoje vrty s vodou klasifikovanou ako  liečivou najmenej na  mesiac? 

Keď chcete korektne odmerať tlak vzduchu v pneumatike, vzduch vám popri tesnení tlakomeru nesmie fučať, inak odmeriate blbinu. 

Rovnako tak nemôžete korektne merať tlak vody vo vrte, z ktorého vám ním zároveň tečie voda do kúpeľných bazénov alebo vaní.
Keď Bojnické kúpele ústami svojich zástupcov tvrdia , že sa im mení tlak, tak určite majú záznamy, ktoré môžu predložiť ako dôkaz. Sme však názoru, že Kúpele v skutočnosti o zmene tlakov termálnej vody len tárajú do novín a do videí.   

Tlak termálnej vody v kúpeľnom vrte BR2 pri Jazere tiež nie je presne merateľný, preto že tlak vody v prípade jeho teoretického uzavretia uniká cez prirodzený prameň Jazero s ktorým je vrt priamo spojený. 

A ak teda niekedy vôbec mali kúpele vrt BR2 uzavretý na mesiac, ako sa to v tom období prejavilo na prietoku Jazera? 

Ak sa v kúpeľoch riadne meria, mali by mať záznamy aspoň o prietoku a teplotách Jazera z obdobia mesačného uzavretia vrtu. 

Majú niečo také? Zrejme sotva, preto že z vrtu BR2 na Jazere sa neustále čerpá! 
Ako to vieme? 
Choďte sa prejsť do kúpeľov. Všimnite si, že neďaleko hlavných prameňov- vrtov na termálnu vodu sú všade novopostavené veže so špicatými strechami. 
Niektorí kúpeľní hostia si myslia že sú to vraj vyhliadkové veže.... lenže vyhliadková vežička je naozaj len rozprávočkou pre neinformovaných. 

V skutočnosti sú to do tvaru veže obstavané zásobníky - nádrže (buffre) na termálnu vodu, ktorá sa do nich pumpuje v noci, keď je odber termálnej vody do bazénov Kúpeľov minimálny alebo nulový. 

  

Jediné miesto, kde sa v kúpeľoch nateraz zrejme dá korektne odmerať tlak vody v produkčných vrtoch, sú vrty Pa 6 a BR 7 z ktorých sa v lete napúšťa kúpalisko Čajka. 

Tie sa dajú na zimu zavrieť. 

Otázka však znie, či ich Kúpele Bojnice aj naozaj mimo sezóny zatvárajú, preto že bane majú poznatky, že z vrtov BR 7 a Pa 6 mimo sezóny celé mesiace po dlhé roky  tryskala termálna voda  voľne do ruín bazénu bývalej Krytej plavárne, zamorenej amébami. 

.

Summa summárum, bane majú za to, že Kúpele aj v meraniach tlakov vody vo vrtoch podvádzajú, a verejnosť už roky klamú výmyslami. 
Prečo to robia? 
Odpoveď je po ruke: boja sa konkurencie vzniku iných blízkych kúpeľných miest na Hornej Nitre. Preto napádajú cez Hodnotenia Vplyvov na Životné prostredie  vŕtanie termálnej vody v Handlovej, na Púšti a iných miestach. Ako v tej starej ruskej kreslenej rozprávočke o chamtivosti: "Nikdy nič - nikomu, iba sebe - samému!!" 

 Zaujímavá situácia určite nastane, keď po sťažnostiach Kúpeľov Bojnice naozaj prídu profesionálni hydrogeológovia zo zahraničia, zavrú vrty na mesiac aj v kúpeľoch, a urobia si nezávislé merania.

 Tiež si určite preštudujú všetky tie desiatky kíl odborných hydrogeologických správ z výskumov za uplynulých 70 rokov.

Potom sa ukáže celkom jasne, kto v prípade sporov o ohrozenie teplej vody klame ako najatý a kto tamojšie pramene naozaj ohrozuje! 
Vyzerá to tak, že pramene Bojnických kúpeľov je potrebné začať chrániť pred vlastníkmi kúpeľov samotnými, kým si ich nadobro nezničia. 

Kto si chce prečítať všetkých dvadsať článkov, mal by do svojho vyhľadávača zadať toto
http://www.baneatermalnavoda.blogspot.sk/